Ako by štátni ekonómovia chceli potrestať veľké rodiny

Ako by štátni ekonómovia chceli potrestať veľké rodiny

Foto: TASR/ Pavel Neubauer

Nesprávne ciele a nesprávne položené otázky vedú k nesprávnym odpovediam.

Ekonómovia z Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií vypracovali návrhy pre ministra financií, ktorými chcú znížiť výdavky štátu na rodinnú politiku, a ušetrené peniaze plánujú použiť napr. na vyššie štipendiá pre študentov z chudobnejších rodín alebo na väčšiu dostupnosť jaslí. Celkovo chcú ušetriť cca. 160 miliónov eur.

Hneď na úvod si ako laik dovolím pripomienkovať, že ekonómovia okolo Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu finančnej politiky sa nechystajú ani tak „znížiť výdavky štátu na prorodinnú politiku“, ako tvrdia v dokumente, ale v prípade daňového bonusu sa štát chystá zvýšiť svoje príjmy z pracujúcich viacdetných rodín (formálne ide zdvihnúť dane rodinám). Lebo daňový bonus nie je príspevok na rodinu, ale zníženie dane, keď štát necháva ľuďom viac peňazí na výchovu detí.

Menej peňazí do rodín

Zníženie daňového bonusu znamená, že čím máte viacej detí, tým viac vám zoberú. V návrhu sa plánuje postupné znižovanie daňového bonusu (21,41 eur/dieťa) so stúpajúcim príjmom rodiča. Ak rodič, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus, zarába viac ako 19 809 eur ročne (viac ako 1 650 eur mesačne v hrubom), výška daňového bonusu mu bude postupne klesať. Ak zarábate viac ako 2 918 eur mesačne v hrubom (35 022 eur ročne), nebudete mať žiaden nárok na daňový bonus.

Väčší počet detí v rodinách strednej triedy vyvíja účinný tlak na otcov rodín, aby dosahovali vyšší zárobok aj za cenu napr. množstva nadčasovej práce. Zoberme si príklad. Otec rodiny s piatimi deťmi a manželkou na rodičovskej dovolenke zarába 2 675 eur v hrubom (suma, keď už má nárok len na minimálny daňový bonus). V čistom dostane podľa nových pravidiel so zníženým daňovým bonusom (5 eur/dieťa) 1 930 eur, manželka dostáva rodičovský príspevok 213 eur. Spolu dostáva rodina 2 143 eur plus prídavky na deti 117,60 eur (aj tie vám čoskoro zoberú, ale o tom ďalej).

Ak si prerátame príjem na hlavu, na jedného člena rodiny pripadá suma 322 eur. Pričom suma životného minima na jednu dospelú osobu je cca 200 eur a na dieťa asi 90 eur. Takže toto je tá strašne bohatá rodina, ktorej treba znížiť príjem od štátu na daňovom bonuse zo 107 eur mesačne na 25 eur. Iróniou návrhu je, že ak v trojčlennej rodine manžel zarába 1 650 eur v hrubom, manželka takisto 1 650 eur v hrubom (daňový bonus neberie do úvahy príjem rodiny, ale len jednotlivé príjmy) a spolu vychovávajú jedno dieťa, tak sa ich zníženie daňového bonusu nijako nedotkne, napriek tomu, že príjem domácnosti vrátane daňového bonusu a prídavku je 2 479 eur, teda 826 eur na hlavu! Tomu sa hovorí „odmeniť slušné veľké rodiny za výchovu nových daňových poplatníkov“.

Z vyššie spomenutých príkladov je zrejmé, že ak už chceme vôbec uvažovať nad zmenami týkajúcimi sa daňového bonusu, tak je absolútne nevyhnutné najprv zaviesť tzv. rodinné daňové priznania, kde by sa ukázal skutočný príjem rodiny, a ten ešte prerátať na počet členov rodiny. Tak by sme totiž prišli k diametrálne odlišným výpočtom, než s akými pracujú ekonómovia v dokumente.

Od 18. rokov dieťaťa už žiaden daňový bonus ani prídavok na dieťa

Ak po vyššie uvedenom znížení daňového bonusu máte pocit, že vašu investíciu do vzdelania svojich piatich potomkov niekto ocení a aspoň vám štát neuberie z príjmu v prípade, že sa vaše dieťa dostane na vysokú školu, tak sa hlboko mýlite. Máte doma študenta vysokej školy? Zdá sa vám, že výdavky sa extrémne zvyšujú, lebo musíte platiť internát, cestovné a kupovať skriptá? Štát vás hneď odmení odobratím prídavku na dieťa (23,52 eur/dieťa), a ak ste aj náhodou nejaký daňový bonus mali, tak vám zoberie aj ten (21,41 eur/dieťa) bez ohľadu na váš príjem.

Takže, ak sa vám stane, že budete mať štyroch vysokoškolákov naraz, ako sa to v nejednej veľkej rodine bežne stáva, tak vás štát oskalpuje oproti dnešku o 107 eur na daňovom bonuse (na 5 detí) a o 95 eur na prídavkoch na dieťa za 4 vysokoškolákov, spolu o 203 eur mesačne.

Pri týchto výpočtoch rozmýšľam, prečo celá ekonomická špička Slovenska vyplakáva nad tým, prečo nemáme 2,1 dieťaťa na ženu (potrebné na zachovanie populácie), ale len 1,35 a že o 30 rokov dôjde k demografickej katastrofe, keď počet dôchodcov ďaleko prevýši počet pracujúcich, a nikto si nevie ani len predstaviť, ako to spoločnosť zvládne.

Dnes niektorí tie deti síce aj porodia a tvrdou prácou zabezpečia nadštandardný príjem pre rodinu, ktorý je však len priemerný alebo podpriemerný, ak ho prerátame na člena rodiny (vyššie spomenutý príklad príjmu rodiny 2 260 eur znamená 322 eur na hlavu pri 5 deťoch a 753 eur na hlavu pri jednom dieťati). Uvedený návrh vytrestá veľké rodiny dnes (zoberieme daňový bonus a na výške aj prídavok na dieťa), ako aj v budúcnosti (matka viacerých detí bude mať výrazne nižší dôchodok ako ostatní, lebo dlhé roky bola doma a „nepracovala“).

Rozšírenie ponuky jaslí – čerešnička na záver

Nič proti jasliam a zamestnanosti žien (aj keď ako pediater zásadne protestujem proti kombinácii jasle + plný úväzok matky), ale budiž. V zásade je to fajn návrh. Akurát neviem, ako plánuje MF SR vyriešiť situáciu, že matka v dvoch rokoch umiestni dieťa do jasieľ, nastúpi do práce, aby v troch rokoch veku dieťaťa pre zmenu podala výpoveď, lebo nedostane miesto v škôlke a dieťa musí doma rok čakať (súkromné zariadenie je finančne často neúnosné).

Nebolo by lepšie zamerať sa na prvom mieste na dostavbu škôlok a následne riešiť jasle? Alebo spružniť systém opatrovateliek? Ak by dieťa nedostalo miesto v škôlke, rodičia by dostávali od štátu tie isté peniaze, ako keby dieťa bolo v škôlke (asi 200 eur mesačne), a z nich by si zaplatili opatrovateľku či starého rodiča. Pričom tento návrh sa dá uskutočniť hneď a ani nemusíme čakať na dostavbu škôlok.

Zaujímavosťou je, že vyššie uvedené návrhy pripomienkovalo aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako vyplýva z názvu ministerstva, jeho úlohou je zvyšovať zamestnanosť (práca), znižovať chudobu (sociálne veci) a starať sa o rodinu. A práve na túto poslednú úlohu ministerstvo akosi pozabudlo a na úkor nej chce budovať zvyšné dve ciele. Nerozumiem, ako mohlo MPSVaR dôrazne neodmietnuť takýto dokument.

Mám pocit, že riadenie tejto krajiny má vo svojej kompetencii už jedna strana desať rokov a ešte stále si nedokázala premyslieť víziu, kam chce túto krajinu smerovať. Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút finančnej politiky vraj patria ekonomicky medzi to najlepšie, čo nám štát ponúka.

Zásadnou chybou ich práce na tomto dokumente je fakt, že si na začiatku stanovili nesprávne ciele (ako kľúčový problém tejto krajiny si stanovili sociálne štipendiá a nedostatok jaslí), položili nesprávne otázky (ako získať prostriedky z oblasti prorodinnej politiky) a dostali nesprávne odpovede (zvýšiť dane pracujúcim rodinám a zobrať prídavky na deti od 18. roku).

A tak si doma pri deťoch rozmýšľam, či najpálčivejším problémom tejto krajiny nie je skôr extrémne nízky počet rodiacich sa detí. Netvrdím, že daňový bonus a prídavky na dieťa nám určite zabezpečia vyššiu pôrodnosť. Ale tvrdím, že ak sa už niekto rozhodne mať aj omnoho viac detí ako 2,1 dieťaťa na ženu a nebodaj sa o ne aj dobre stará, tak mu aspoň nepodrážajme nohy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo