Orbán malý politik, Soros veľký politik

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Orbán malý politik, Soros veľký politik

George Soros a Viktor Orbán v roku 2010. Foto: Origo/Photo Csaba Pelsőczy

Keď Orbán útočí ako Orbán, neznamená to, že Soros nie je Soros.

Pred pár dňami nechal Viktor Orbán oblepiť Maďarsko plagátmi, na ktorých je tvár finančníka Georga Sorosa a nápis: Nedovoľme, aby sa naposledy smial Soros. Plagáty a bilbordy viseli takmer všade. Mnohé boli umiestnené veľmi zlomyseľne. Napríklad na podlahách, tak, že sa po Sorosovej tvári chodilo alebo sa na nej stálo.

Pohľad zvonka vyzerá jasne. Aby Orbán vyburcoval najnižšie vášne, stavil na mýtickú postavu Georga Sorosa a na jeho židovský pôvod. S tým možno súhlasiť, ale to zďaleka nie je všetko a nie je to ani to najpodstatnejšie.


„Nedovoľme, aby sa naposledy smial Soros.“ Kampaň Viktora Orbána proti Georgovi Sorosovi. Foto – Profimedia.sk

V Maďarsku nie je postava Georga Sorosa taká mýtizovaná ako u nás, má oveľa konkrétnejšie črty. Spor medzi Sorosom a Orbánom je z maďarského pohľadu aj spor osobný a ideologický. A ťahá sa desaťročia.

Najprv priatelia

Viktor Orbán sa politicky aktivizoval ako veľmi mladý, ešte pred pádom komunizmu. Vtedy ako študentský líder upútal odvážnymi prejavmi, ktoré provokovali komunistov a získavali mu verejnú priazeň.

V tom období založil niečo ako študentské hnutie odporu Fidesz, ktoré sa neskôr zmenilo na politickú stranu. Kľúčovou postavou jeho politickej kariéry bol práve George Soros. Finančník jeho hnutiu prispel sumou trištvrte milióna dolárov.

Zo strany Sorosa to nebolo až také výnimočné, v tom čase podporoval antikomunistické hnutia prakticky v celej východnej Európe vrátane Solidarity či Charty 77.

Orbán a jeho najbližší spolupracovníci študovali na elitných univerzitách, Orbán konkrétne politické vedy na Oxforde, a to so štedrým štipendiom práve od Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF). Orbán a Soros sa čoskoro spoznali aj osobne, zoznámil ich niekdajší blízky spolupracovník ikonického premiéra Imre Nagya, ktorého v päťdesiatych rokoch popravili za podporu protiruského povstania.

Postupne sa však Orbán začal vzďaľovať tomu, čo presadzoval Soros, a od ľavicovo-liberálneho svetonázoru sa posunul k vlastnej verzii národne orientovanej politiky. Tým postupne chladli aj ich vzťahy. Definitívne sa odcudzili na prelome storočí, keď sa ukázalo, že Orbán už považuje Sorosove idey za nepriateľské.

„Sorosovo pôsobenie v Maďarsku označil najvplyvnejší európsky politický magazín Politico za ,využívanie svojho bohatstva na pretláčanie antiorbánovskej politiky´.“ Zdieľať

Ani Soros sa však vtedy už nijako nenatláčal. V tom čase bolo Maďarsko pred bránami EÚ a Soros postupne utlmoval svoje programy v krajine. Prakticky z nich zostali len tie zamerané na rómske vzdelávanie. A tie naozaj poňal veľkolepo, prešli nimi desaťtisíce rómskych detí.

Keď v roku 2010 postihla krajinu mimoriadne závažná ekologická katastrofa, pretrhnutie steny odkališťa hlinikárne, po ktorom nasledovalo zaplavenie veľkého územia jedovatým kalom, Soros poskytol milión dolárov na záchranné práce.

No vzťahy medzi nimi sa ďalej zhoršovali. Finančník Orbánovu politiku verejne kritizoval a podporoval opozíciu. Sorosovo pôsobenie v Maďarsku označil najvplyvnejší európsky politický magazín Politico za „využívanie svojho bohatstva na pretláčanie antiorbánovskej politiky“.

Sorosove organizácie podporujú všetko, čo Orbán odmieta. Hlbšiu integráciu EÚ, oslabovanie národných štátov, ale aj rýchly posun v kultúrno-etických témach smerom k svetonázoru progresívnej ľavice. Azda najhlasnejší verejný rozpor medzi nimi nasledoval v čase migračnej krízy, kde Soros vyzýval európske štáty k čo najväčšej otvorenosti hraníc.

Posledným vyhrotením pred spustením dnešnej bilbordovej kampane bol Orbánov pokus zrušiť Stredoeurópsku univerzitu, ktorú Soros založil s cieľom vychovávať lídrov podľa svojho konceptu otvorenej spoločnosti. Na Orbánovu snahu vtedy Soros reagoval vyhlásením, že „maďarský premiér robí z Maďarska mafiánsky štát“.

Orbánov posledný bilbordový výstrelok voči Sorosovi tak hrá oveľa viac na „protislniečkarsku“ ako na antisemitskú nôtu. Súboj Orbána a Sorosa je v Maďarsku roky verejnou témou. Okrem spomínaných známych rozporov ho živia aj Orbánove obvinenia, ktoré sa ťažko dokazujú a ktoré Orbán vyťahuje aj vtedy, keď potrebuje niečo prekryť.

Orbán napríklad tvrdí, že Soros proti krajine zorganizoval špekulatívny menový útok podobný tým, akými Soros nadobudol svoje bohatstvo.

Soros – veľký politik

Postavu Georga Sorosa tiež nemožno vnímať inak ako postavu politickú. Hoci najčastejší prívlastok uvádzaný s jeho menom znie filantrop. Ten vychádza z toho, že Soros venuje stovky miliónov dolárov na podporu aktivít, ktoré mu nemajú priniesť žiadny finančný benefit, teda sa označujú ako neziskové.

Nejde však o charitu v klasickom zmysle slova, väčšina jeho aktivít má vyhranený politický, resp. ideologický podtón.

Keď magazín Politico robil zoznam najvplyvnejších ľudí, ktorí vyformujú obraz Európy v roku 2017, zaradili naň aj Georga Sorosa, a to s týmto komentárom: „Hoci jeho vplyv sa preháňa, Soros je silným symbolom istého typu liberalizmu. Je obdivovaný medzi ľavičiarmi a zatracovaný v nacionalistickom okraji pravice.“

Portál pripomína, aký vplyv má sieť jeho organizácií a akú dôležitú úlohu zohráva pri mnohých významných revolučných udalostiach, napríklad počas nedávneho prevratu na Ukrajine. (Len pre informáciu, Politico nie je žiadny Sorosov kritik, všetko toto hodnotí pozitívne.)

V Sorosovej hlave

G. Soros sám seba považuje aj za filozofa a o svojom pohľade na svet napísal niekoľko kníh. Najvýznamnejšie sú Kríza globálneho kapitalizmu (1998) a Otvorená spoločnosť (2001). V nich sa vyjadruje aj k širším spoločenským otázkam.

Tých, ktorým sa nepozdávajú štátne zásahy do ekonomiky, nazýva trhovými fundamentalistami, tých, ktorí „oponujú liberálnym štandardom, ako napríklad právom na potraty“, zasa náboženskými fundamentalistami. Organizované náboženské skupiny, cirkvi, vníma ako prekážku pre vybudovanie globálnej občianskej spoločnosti.

Kultúrno-etické zápasy sú jednou z oblastí, kde Soros intenzívne vkladá svoje zdroje. Okrem podpory propotratových organizácií výrazne prispieva na kampane, ktorých cieľom je meniť spoločenské povedomie k eutanázii, či LGBTI aktivity, kde sa hrdo hlási k tomu, ako jeho organizácie dopomohli k presadeniu tejto agendy v USA.

V Sorosovom koncepte pritom hranice medzi krajinami a kultúrami nehrajú žiadnu úlohu, svoju agendu pretláča tam, kde chce. Jedna z najnovších tlačových správ hovorí, ako významne sa OSF angažuje v pretláčaní tejto agendy napríklad na Taiwane. (Viac v publikovanom komentári Jozefa Majchráka.)

Spomínané dve knihy však stoja za pozornosť aj z iného dôvodu. Ukazujú, ako Soros rozmýšľa o svete. Opakovane sa v nich vracia k podstate svojho biznisu, ktorým sú finančné špekulácie najmä v menovej oblasti, a snaží sa ich prepojiť so svojím svetonázorom.

Morálny, nemorálny, amorálny

Soros sa preslávil niekoľkými veľkými menovými operáciami, kde sa mu podarilo zarobiť na tom, že stavil na kurzové otrasy. Problém je, že sa tiež priamo podieľal na ich vzniku, čím ochudobnil desiatky miliónov ľudí a milióny sa preto prepadli do chudoby.

Túto povahu svojho biznisu rozoberá vo svojich knihách pomerne otvorene. K legendárnemu útoku na rozkývanú britskú libru z 1992 dodáva, že si je vedomý, že „v skutočnosti som vytiahol peniaze z vrecák anglických daňových poplatníkov. No ak by som vzal do úvahy spoločenské dôsledky svojho konania, ohrozil by som správnosť svojich kalkulácií a moje zisky by poklesli... Napokon, ak by som to neurobil ja, urobil by to niekto iný“.

Ešte rozporuplnejšie bolo jeho zapojenie do udalostí, ktoré predchádzali masívnej ázijskej kríze v 1997. Soros v tom čase pomáhal rozkolísať nestabilné meny (thajský baht) a špekuloval na ich pohybe, vyhovovalo mu oslabenie tamojších mien, pretože si ich napožičiaval v obrovských množstvách a konvertoval na iné meny. Neskôr na nestabilnú menu zaútočil, a keď ju už thajská banka nemala čím chrániť, mena sa prepadla.

„George Soros patrí medzi najvplyvnejších politických hráčov.“ Zdieľať

Po jej oslabení mu tak stačilo naspäť konvertovať len časť toho, čo si napožičiaval, keďže sa zmenil výmenný kurz. Vznikla z toho trhová panika, ktorá sa premietla do recesie v mnohých krajinách regiónu a zvýšila tamojšiu chudobu.

Keď sa vo svojich úvahách vracal k týmto špekuláciám, vyhodnotil to tak, že „africký baník či indonézsky murár síce môžu vďaka takýmto zmenám prísť o živobytie, ale nie je úlohou jednotlivých hráčov na trhu brať ich do úvahy. To je úlohou politikov“ (Otvorená spoločnosť).

Úvahu o svojom pôsobení na trhu uzatvára zavedením nového prívlastku pre špekulácie na trhoch. Podľa neho nie sú ani morálne, ani nemorálne, ale amorálne, teda morálne nevyhodnotiteľné.

George Soros patrí medzi najvplyvnejších politických hráčov. Pretláča konkrétnu agendu s cieľom poraziť názorových oponentov. Nevďačí za to žiadnemu demokratickému mandátu, ale moci získanej zo špekulácií na finančných trhoch, kde vždy, keď on vyhral, niekto iný prehral. A na druhej strane boli väčšinou obyčajní ľudia.

George Soros spĺňa všetky atribúty toho, aby bol všeobecne vnímaný ako krutý globálny finančný oligarcha pretláčajúci svoju ideológiu mocou peňazí. Zdá sa, že jediná vec, ktorá ho chráni, je to, že ide o ideológiu populárnu v mienkotvorných kruhoch.

Argument, že je prejavom antisemitizmu na to poukazovať, je pokrytecký. A to aj vtedy, ak na neho niekto primitívne útočí z rasových dôvodov.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo