Kauza padnutý strom: Súd oslobodil učiteľky

Kauza padnutý strom: Súd oslobodil učiteľky

Tragédia sa stala v rohu ihriska, padnutý strom bol na mieste, ktoré je dnes zarastené burinou. (Foto: Postoj)

Okresný súd práve oslobodil riaditeľa, školníka a dve učiteľky, ktorí boli obžalovaní z dôvodu smrti Matúška Zatkalíka.

Doplnené o 16:40 o informácie zo súdneho pojednávania.

Tragický prípad z konca januára 2015, keď na školskom dvore zavalil strom prváka Matúška, otriasol celým Slovenskom. Polícia obvinila prítomné vychovávateľky, školníka a riaditeľa Základnej školy Františka z Assisi v bratislavskej Karlovej Vsi, že nesú za smrť chlapca zodpovednosť. Bulvárne médiá zverejnili fotky obvinených a v novinách sa viedla diskusia, do akej miery išlo o nepredvídateľnú tragédiu a či možno za ňu viniť pedagógov a školu.

V Postoji sme tento prípad skúmali, na základe spisu a znaleckých posudkov sme sa prikláňali k názoru, že zo strany polície a prokuratúry ide skôr o hon na učiteľov. 

Dnes poobede bratislavský okresný súd všetkých štyroch obžalovaných, učiteľky, riaditeľa aj školníka v plnom rozsahu oslobodil. Podľa súdu učiteľky, ktoré vykonávali dozor, nemohli predvídať, čo sa stane, rovnako riaditeľ ani školník neporušili zákon ani nezanedbali žiadnu svoju povinnosť. 

Prokurátorka, ktorá navrhovala pre obžalovanú štvoricu podmienečné tresty odňatia slobody, sa s rozsudkom neuspokojila a proti oslobodzujúcemu verdiktu sa odvolá.

Rehoľníci na súde

Na dnešné vyhlásenie rozsudku prišli z obžalovaných len riaditeľ školy Ján H. a školník Peter L., vedúca družiny Viera D. a vychovávateľka Marta D. sa už dlhodobo nezúčastňujú na pojednávaniach. 

Medzi novinármi sedel v pojednávacej miestnosti aj otec Matúška Zatkalíka spolu s jeho dedkom. Pre médiá sa odmietol po verdikte vyjadriť, takisto nechceli nič povedať ani riaditeľ školy a školník. 

Podporu obžalovaným svojou prítomnosťou prejavila aj rodina stíhaných mužov, na súd do bratislavskej Dúbravky prišla tiež dvojica minoritov v rehoľných habitoch. Škola, na ktorej sa stala smutná udalosť, je totiž v správe Rehole menších bratov konventuálov - minoritov. 

Sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV. po vyhlásení rozsudku asi hodinu čítala jeho rozsiahle odôvodnenie. Poukázala najmä na dôvody, prečo nedošlo k trestnoprávnej zodpovednosti riaditeľa a zamestnancov školy. 

Podľa sudkyne je v záujem spoločnosti prešetriť okolnosti takýchto tragédií, aby sa vylúčilo cudzie zavinenie a predchádzalo sa podobným nešťastiam. “Treba však zdôrazniť, že v tejto trestnej veci nemohla nad právne objektívnym prístupom zvíťaziť snaha nájsť, potrestať a odsúdiť viníka.”

Inými slovami, medzi pádom stromu a konaním pedagogického personálu súd nenašiel príčinnú súvislosť, z ktorej by vyplývala vina obžalovaných. 

Okresný súd Bratislava IV dnes vydal rozsudok v kauze spadnutého stromu. Záujem médií bol veľký. (Foto: Postoj)

Sudkyňa argumentovala najmä znaleckými posudkami, podľa ktorých nebolo možné voľným okom spozorovať, že so stromom niečo nie je v poriadku, a síce, že jeho korene napadla hniloba. “Prvým prejavom hniloby stromu bol samotný jeho pád,” vyhlásila. 

Súd takisto nezistil, že by škola porušila zákon či predpisy týkajúce sa starostlivosti o dreviny. 

Rovnako v prípade vychovávateliek súd skonštatoval, že sú nevinné, keďže nemoholi predvídať pád stromu, pričom nezanedbali žiadny predpis či pokyn zo školenia o bezpečnosti pri práci. 

“Nie každé ľudské nešťastie musí mať svojho vinníka,” uviedla na záver sudkyňa. 

Obhajca obžalovaných Viliam Karas uviedol, že rozsudok je spravodlivý. “Zvíťazil zdravý rozum. Vzhľadom na dôkazy, ktoré mala prokuratúra k dispozícii, si myslíme, že obžaloba ani nemala byť podaná,” uviedol. 

Prokurátorka novinárom svoje stanovisko neposkytla.

Čo sa stalo

Tragédia sa udiala 30. januára 2015 v areáli Základnej školy svätého Františka z Assisi v bratislavskej Karlovej Vsi. V ten deň husto snežilo, od rána do obeda napadalo asi 13 centimetrov snehu, vločky boli veľké a mokré. 

Vychovávateľka Marta D. sa po porade s vedúcou družiny Vierou D. dohodli, že pôjdu so žiakmi aspoň na chvíľu von. Od rodičov mali na to takzvaný informovaný súhlas, deti preto vybehli s klzákmi, aby tých pár minút využili na šmýkanie.

Malo ísť len o štvrťhodinku šantenia, v ten deň poslednú, keďže poobedňajšie „hry na snehu“ boli zrušené. Učiteľky nechceli, aby deti premokli.

Prváčikovia z 1.B, ktorých mala na starosti vychovávateľka Marta, sa rozpŕchli po ihrisku, keď po chvíli pribehli za ňou traja žiaci so správou, že na Matúška Zatkalíka padol strom. 

Vychovávateľka sa rozbehla k stromu, ten však nevedela odvaliť. Vytiahla rýchlo mobil, aby privolala pomoc, ale ten jej z roztrasených rúk vypadol a stratil sa v snehu. Až neskôr jej ho priniesli policajti.

Napokon tam dobehli chlapi, ktorí strom podpáčili, vychovávateľka vybrala spod nadvihnutého kmeňa nehybné telo Matúška. Začalo sa so zachraňovaním života. Náhodou šiel okolo lekár, otec iného žiaka, ktorý poskytol Matúškovi masáž srdca, školník dával umelé dýchanie.

Chlapec bol prevezený do nemocnice, o tragédii už vedeli rodičia, areál školy zaplnili hasiči a policajti. Posledná nádej vyhasla o deň neskôr. Matúškovi sa už nedalo pomôcť.

Z tragédie sa stala kauza, ktorú bolo potrebné prešetriť. Otázka znela takto: bola smrť prváka len mimoriadne nešťastnou zhodou náhod alebo za ňu niesla zodpovednosť priamo škola?

Policajti mali na to jasný názor, rovnako ako prokurátor: minulý rok v máji padla obžaloba na štyroch ľudí, ktorým hrozilo dva až päť rokov väzenia.

Usmrtenia z nedbanlivosti sa mali dopustiť vychovávateľka Marta D. a vedúca družiny Viera D. Podľa obžaloby totiž nevykonávali dostatočným spôsobom dozor nad žiakmi, ktorých pustili na dvor za hustého sneženia.

Z pohľadu obžaloby sa však týmto trestnoprávna zodpovednosť nekončí – obžalovali aj riaditeľa školy Jána H. a školníka Petra L., oboch z prečinu všeobecného ohrozenia. Riaditeľ podľa prokurátora nezabránil, aby boli deti vonku, správca sa údajne nestaral dostatočne o strom na osudnom briežku.

Spor o strom 

Práve strom zohrával najdôležitejšiu rolu aj pri súdnom dokazovaní.

Obžaloba stavala najmä na odbornom názore arboristu Michala Zelenáka. Podľa neho bol smrtiaci strom – na Slovensku rozšírená hlošina úzkolistá – v zlom stave, pretože nebol udržiavaný a rezné rany na strome boli vykonané nekvalitne.

V stromoch boli podľa arboristu hrubé suché konáre, to všetko spolu s hnilobou v kmeni stromu a premočenou pôdou tiež prispelo k vyvráteniu stromu. Podľa Zelenáka mohli neodborné rezy aj za to, že sa do koreňa hlošiny dostala drevokazná huba.

Polícia a neskôr prokuratúra však neprijali znalecký posudok fytopatologičky Gabriely Juhásovej. 

Tá je na rozdiel od Zelenáka v zozname znalcov. 

Juhásová prišla s celkom iným odborným pohľadom, podľa nej bol strom primerane ošetrovaný, koruna bola odľahčená, vylúčila, že by pád mohol spôsobiť nesprávny orez stromu.

Podľa Juhásovej bola jednoznačnou príčinou pádu stromu drevokazná huba, ktorá napadla koreňový systém, ale strom bol pred pádom podľa vonkajších znakov v poriadku.  

„To, že bola poškodená báza kmeňa, si zvonka nemohli všimnúť, napokon v ten prvý deň po privolaní k stromu som si to nevšimla ani ja. Vŕtalo mi to však v hlave, hneď nasledujúce ráno som preto volala na políciu, aby zabezpečili motorovú pílu. Keď sme s pílou urobili rezy, zistili sme, že jadro dreva bolo už len čiernou, mazľavou masou. Na povrchu bola však kôra bez poškodenia,“ hovorí Juhásová.

Juhásovej stanovisko na súde potvrdila aj botanička Iva Hodálová s tým, že drevina bola aj podľa nej navonok v poriadku a zodpovední v škole mali oprávnene dôvod myslieť si, že strom je zdravý, pričom ho nemôže ohroziť nános snehu.

Okrem sporu okolo stromu bola v hre aj zodpovednosť vychovávateľky a vedúcej družiny. 

Aj tu sa stanoviská znalcov líšia. Podľa posudku Milana Saba učiteľky podcenili riziko, ktoré vyplývalo z počasia, navyše, vychovávateľka pustila deti pod strom, kde nemala podľa posudku výhľad.

Znalec Branislav Hric zase tvrdil, že vychovávateľka mala dobrý výhľad na deti, hoci pád stromu nezaregistrovala hneď.

V tom momente bola počas toho, čo oprašovala kapucne trom dievčatám a následne jednému chlapcovi naprávala nohavice, otočená k stromu chrbtom.

Hric si myslí, že bezpečnostné pravidlá neboli v tomto prípade porušené.

Pre obhajobu bol však znalec Sabo nedôveryhodný pre svoju korešpondenciu s vyšetrovateľom. Dva mesiace po tragédii si totiž Sabo písal maily s policajným vyšetrovateľom, kde sa znalec vyjadruje k tomu, či sa isté dokumenty dajú v prípade využiť želaným smerom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo