Prírodné pochovávanie pod korunami stromov Pozostalí už nechcú nosiť vence ani stavať pomníky

Popol či telo zosnulého sú uložené ku koreňom stromov. Žiadne náhrobky, len nenápadné tabuľky s menami a dátumami o narodení a smrti zavesené na stromoch. Nijaké vázy ani plastové sviece, kríže či sošky. Takto vyzerajú prírodné cintoríny, ktoré sa nachádzajú v Košiciach a vo Zvolene.

Boli sme sa pozrieť na jednom z nich v Košiciach. Les spomienok je súčasťou areálu Urnového hája pri krematóriu.

Ide o menšiu plochu, ktorá je už súčasťou lesa.

Na prvý pohľad nás upúta kamenné dielo s vodnou hladinou. Iba tam môžu pozostalí zapaľovať plávajúce sviečky. Miesto je pokojné, na rozdiel od prezdobených hrobov si tu človek viac uvedomuje splynutie s prírodou.

Malé tabuľky zavesené na stromoch pomocou pružín pôsobia, že sa na nich už podpísal zub času. Neskôr sa však dozvieme, že sú z kortenovej ocele, ktorá vplyvom počasia mení svoju patinu prirodzene. Vydržať majú až 120 rokov.

Pred Dušičkami tu nájdeme pár živých malých kytíc, položených pod stromom alebo upevnených na pružinách s tabuľkami. Vidíme aj na štipcoch zavesený ručne písaný odkaz dedkovi do neba.

Nie sme jediní, ktorých upútalo toto miesto. Pristavujú sa aj ľudia, ktorí boli odniesť kvety a sviečky pri klasických pomníkoch. Niektorí si tu posedia na drevených lavičkách, iní si toto miesto aj fotia. „Pekné,“ zhodnotí staršia pani, ktorá si prečíta aj pár tabuliek s menami.

Prírodný cintorín nemá vstupnú bránu, len nenápadnú tabuľku. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V Košiciach sa vzhľadom na obmedzené miesto a koreňový systém stromov pochováva len popol zosnulých priamym vsypom do zeme alebo v ekologickej urne. Vo Zvolene je už možné aj kostrové pochovávanie v rozložiteľných rakvách do kvetinovej lúky.

Prečo si ľudia vyberú takýto spôsob pochovávania? Pýtame sa manažérky projektu prírodného pohrebníctva Funebra Moniky Suchánskej.

„Väčšinou je to blízky vzťah k prírode, záhradkárčeniu, prípadne to, že rodina nemá založený klasický hrob a ani ho zakladať nechce. Často ľudia ešte spomínajú, že sa im páči to, že sa k nám neprinášajú klasické vence, kahance a nebudujú sa u nás ani klasické náhrobky,“ hovorí pre Postoj.

V košickom Lese spomienok, ktorý funguje dva roky, je dosiaľ pochovaných 41 zosnulých. Aktuálne však evidujú už ďalších 13 rezervácií. V Lese spomienok je možné rezervovať si miesto už počas života.

Počas zimného obdobia od novembra do marca sa tu však vzhľadom na počasie a oddychovanie prírody nepochováva. 

Les spomienok má jasné pravidlá, ktoré sú zverejnené aj pri vstupe do Urnového hája. Žiadne dekorácie, kahance, vence či kytice, vázy. Správca cintorína má právo takéto predmety z priestoru zobrať.

Živé či sušené kvety bez stúh, obalov a ozdôb sú povolené len v čase obradu. Tie potom správca takisto odstráni. Filozofiou prírodného cintorína je nič nevyhadzovať, ale recyklovať či kompostovať.

„Vyberajú si nás ľudia, ktorým práve toto nastavenie vyhovuje a oceňujú to. Tiež si dávame záležať na tom, aby boli naše pravidlá a princípy fungovania všetkým jasné a zrozumiteľné,“ hovorí Suchánska.

Dodáva, že tento rok počet záujemcov o prírodné hroby oproti vlaňajšku mierne vzrástol.

Tabuľky sú z odolného materiálu. Vydržať majú storočie. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako vyzerá obrad poslednej rozlúčky? Suchánska hovorí, že ho tvoria spoločne s pozostalými podľa ich želaní alebo aj prianí zosnulého – ak sú známe.

V Lese spomienok mali pohrebné rozlúčky už aj s kňazmi. Podľa Suchánskej je to duchovne otvorený priestor.

„Naša skúsenosť je taká, že prístup kňazov je veľmi individuálny. Stretli sme sa s takými, ktorí nie sú naladení na filozofiu prírodného cintorína, aj s takými, ktorým sa to vyslovene páči, a niektorí dokonca majú skúsenosť s týmto spôsobom pochovávania v zahraničí,“ vysvetľuje.

Košický gréckokatolícky kňaz Tomáš Miňo by s takýmto typom pochovávania problém nemal, Les spomienok je totiž súčasťou cintorína, ide teda o pietne miesto.

Cirkevný dokument z roku 2016 totiž hovorí o tom, že katolíci by mali byť pochovaní na posvätnom mieste, teda na cintoríne alebo v iných prípadoch v kostole, alebo na inom – cirkevnou autoritou určenom – mieste.

Súčasný svet je podľa kňaza materiálny, zosnulým však viac pomôže modlitba ako veľké vence. Nie sú nutné ani kamenné pomníky. „Je to nielen ekologická, ale aj ekonomická záležitosť,“ komentuje pre Postoj.

Problém by však ako kňaz mal, ak by po ňom pozostalí chceli rozsypať popol v hocijakom lese či vysypať ho do mora.

„Riadnym miestom odpočinku má byť cintorín alebo iné miesto posvätného pokoja, napríklad v okolí chrámov. Zakazuje sa rozsýpať popol ľudí kdesi po záhrade,“ zdôrazňuje kňaz. Nie je podľa neho v poriadku mať urnu ani doma.

Pre cirkev síce nie je v poriadku rozptýliť popol na lúke, ale slovenský zákon o pohrebníctve túto možnosť dovoľuje.

Rovnako je možné mať urnu so zosnulým aj doma, keďže legislatíva umožňuje uložiť popol aj na inom mieste. Zakázané je pochovávať nespopolnené pozostatky na inom mieste ako na pohrebisku.

Les spomienok je súčasťou Urnového hája. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Monika Suchánska z Funebry pripúšťa, že prírodný cintorín môže zničiť prírodný živel, stromy by mohli popadať.

„Môže sa stať čokoľvek. V prípade, že nejaký strom bude zničený, bude na rozhodnutí pozostalých, ktorí majú pri ňom niekoho pochovaného, či sa rozhodnú ponechať na mieste len peň, alebo sa rozhodnú pre vysadenie nového stromu, ktorý vyberie s ohľadom na zloženie lesa Správa mestskej zelene v Košiciach ako správca areálu,“ vysvetľuje.

Hrobové miesta v Košiciach sa sústredia v kružniciach okolo stromov. Ku každému miestu náleží dve až desať hrobových miest. „Spolu je možné uložiť ostatky najviac dvoch zosnulých na jedno hrobové miesto,“ uvádza pre Postoj Marek Lukáč z košickej Správy mestskej zelene.

Dodáva, že obsadenosť hrobových miest Lesa spomienok je po dvoch rokoch fungovania približne v polovici svojej kapacity. V prípade zvýšeného záujmu o prenájom takýchto hrobov bude túto požiadavku Správa mestskej zelene určite riešiť.