GLÓBUS: Kto vydiera Afriku?

Nigérijským kresťanom nehádže polená pod nohy iba islamistická sekta Boko Haram, ktorá sa vyhráža atentátmi na kresťanov. Krajina odkázaná na zahraničnú pomoc zo Západu najnovšie čelí hrozbám zo strany Veľkej Británie a USA o obmedzení poskytovanej pomoci. Dôvodom je legislatívne úsilie Nigérie zakázať a kriminalizovať homosexuálne zväzky.

Senát, horná komora dvojkomorového nigérijského parlamentu, ešte v novembri schválil zákon, ktorý by v krajine, podobne ako je tomu v iných afrických štátoch, zakázal a kriminalizoval homosexuálne manželstvá. Pár, ktorý by uzavrel homosexuálny zväzok, by sa tak mohol dostať na 14 rokov do väzenia. Zákon by navyše desaťročným väzením postihoval kohokoľvek, kto by napomáhal homosexuálnym zväzkom. Toto legislatívne úsilie na okamih spojilo vyznávačov dvoch majoritných náboženstiev v krajine - kresťanov a moslimov. Obe skupiny obyvateľstva tento zákon podporujú. Medzinárodná reakcia zo Západu sa objavila ešte v čase, keď bol tento zákon v pripomienkovacom konaní. "Tento zákon môže uvrhnúť do hrozby trestov celý rad osôb, vrátane obrancov ľudských práv a kohokoľvek ďalšieho - vrátane priateľov, kolegov a rodiny - ktorí sa postavia za práva gejov, lesieb, bisexuálnych a transgender ľudí v Nigérií," napísala vo svojom vyhlásení Amnesty International.

Západ hrozí zastavením pomoci

Okrem ľudskoprávnych organizácií sa proti kriminalizácií homosexuálov v Afrike ozvali aj „západní“ politici. Britský premiér David Cameron ešte v októbri z Austrálie pohrozil africkým krajinám zakazujúcim a kriminalizujúcim homosexualitu, že riskujú stratu britskej zahraničnej pomoci. Niekoľko dní pred svetovým dňom ľudských práv, 6. decembra 2011, sa USA, prostredníctvom prejavu predneseného ministerkou zahraničných vecí Hillary Clintonovou v Ženeve, zásadným spôsobom postavili na obranu ľudských práv LGBT osôb a proti ich kriminalizácií, ku ktorej dochádza v mnohých krajinách sveta. Nemenovaný predstaviteľ Obamovej administratívy pre agentúru Bloomberg uviedol, že Clintonovej prejav v Ženeve bol dosiaľ najširšou artikuláciou politiky súčasnej administratívy v oblasti práv homosexuálov.

Africké krajiny, v ktorých je homosexualita považovaná za zlo importované zo Západu, reagovali okamžite. Americké a britské vyhlásenia považujú za vmiešavanie do ich vnútorných záležitosti, afrických socio-kultúrnych noriem a snahu o dovoz zahraničných kultúrnych hodnôt. "Naše hodnoty sú našimi hodnotami. Ak nám nejaká krajina nechce poskytovať rozvojovú pomoc alebo spoluprácu len preto, že sa chceme držať našich hodnôt, tak si takáto krajina môže nechať svoju pomoc a spoluprácu," povedal predseda nigérijského Senátu David Mark po schválení kontroverzného zákona. "Mali by sme veľmi jasne zdôrazniť, že žiadna krajina nemá právo zasahovať do spôsobu, akým tvoríme naše vlastné zákony, pretože ani my neovplyvňujeme spôsob, akým iné krajiny prijímajú svoje zákony," dodal. Intenzívna kritika, ktorá sa vzniesla v africkom svete na adresu Cameronových slov, viedla Henryho Bellinghama, britského ministra pre Afriku k vyjasneniu premiérovho stanoviska: "Malawi a ďalšie africké krajiny nebudú tlačené do ustanovovania pro-homosexuálnych zákonov výmenou za zahraničnú pomoc."

"Mali by sme veľmi jasne zdôrazniť, že žiadna krajina nemá právo zasahovať do spôsobu, akým tvoríme naše vlastné zákony, pretože ani my neovplyvňujeme spôsob, akým iné krajiny prijímajú svoje zákony." predseda nigérijského Senátu David Mark

Zdieľať

Akokoľvek, v Nigérií už LGBT osoby nemajú ľahký život ani v súčasnosti. Nigéria je jednou z afrických krajín, v ktorých je homosexuálnej mládeži zabránené študovať na školách druhého a tretieho stupňa. V dvanástich nigérijských štátoch, ktoré do svojho zákonodarstva prijali šaríju, je akákoľvek sexuálna aktivita medzi osobami rovnakého pohlavia postihovaná trestom smrti ukameňovaním. A nigérijský trestný zákonník platný v celej krajine, teda aj v štátoch, ktoré sa neriadia šaríjou, umožňuje trestať takéto správanie až 14-ročným väzením. Mimochodom, tento zákon je reliktom z čias viktoriánskeho obdobia 19. storočia, kedy bola Nigériou britskou kolóniou. Aj vo väčšine ďalších afrických krajín sú zákony kriminalizujúce homosexuálov pozostatkom z čias koloniálnej éry. Zákony proti homosexualite teda nemajú svoj pôvod v africkej jurisprudencii. Pravda je taká, že sú dielom európskych zákonodarcov.

V západných krajinách sú už niekoľko rokov vyvíjané snahy o rozšírenie práv homosexuálov. Práva LGBT osôb sú veľkou témou amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý 6. decembra 2011 predstavil prezidentské memorandum, v ktorom vyzýva všetky vládne úrady vrátane agentúr poskytujúcich humanitárnu a rozvojovú pomoc v zahraničí, aby využili vplyv USA vo svete na ochranu a podporu ľudských práv LGBT osôb v zahraničí. Prezidentská smernica hovorí aj o tom, že na túto agendu majú byť použité peniaze určené na zahraničnú pomoc. "Snaha ukončiť diskrimináciu namierenú proti LGBT osobám je celosvetovou výzvou a jednou z tých, ktoré sú kľúčové k záväzku USA podporovať ľudské práva," uvádza memorandum. Problematika LGBT má silnú pozíciu na pôde OSN a v Európskom parlamente. Niektorí obrancovbia práv LGBT osôb vyzývajú k tomu, aby sa medzi kategórie ľudských práv zaviedla taktiež "sexuálna orientácia" a "genderová príslušnosť". Aj šéfka americkej diplomacie vo svojom prejave povedala, že definícia ľudských práv musí byť upravená dodatkom, tak aby zohľadňovala taktiež "intímnu rozdielnosť".

To, že zahraničná rozvojová pomoc bola vždy nejakým spôsobom podmienená, nie je samozrejme žiadna výnimka, súčasné vyhrážky len potvrdzujú pravidlo. Nakoniec, jedným z cieľov zahraničnej pomoci je práve podpora ľudských práv v krajinách tretieho sveta. Podobné vyhlásenia nie sú nové a prinášajú svoje ovocie. V auguste tohto roka napríklad ugandský parlament, vedomý si rizika škrtov v zahraničnej pomoci západných donorov, zablokoval snahy niektorých zákonodarcov opätovne presadiť zákon, ktorý by dovoľoval uvaliť na niektoré prejavy homosexuálneho správania trest smrti. Agentúra Reuters uvádza, že krajina ako Nigéria, ktorá produkuje denne dva milióny barelov ropy, si môže dovoliť, na rozdiel od krajín ako Malawi či Uganda, ktoré takýmto bohatstvom nedisponujú, nevšímať si britské hrozby.

Homosexualita nie je v Afrike témou

Otázkou ostáva, či je možné medzinárodné snahy presadiť v krajinách, kde väčšina jej obyvateľov súhlasí s kriminalizáciou homosexuality. Podľa prieskumu Pew Global Attidues si až 97 percent obyvateľov Nigérie myslí, že homosexualita by mala byť spoločnosťou odmietnutá. Pritom už v osemdesiatych rokoch 20. storočia väčšina afrických krajín pristúpila k Africkej charte ľudských práv a práv národov (tzv. Banjulska charta), ktorá síce neobsahuje kategóriu diskriminácia na základe sexuálnej orientácie, ako však ukazujú niektoré štúdie, do rámca tejto charty spadá aj ochrana jednotlivcov s inou sexuálnou orientáciou. O prístupe nigérijskej spoločnosti k homosexualite vypovedajú názorové strany nigérijskej tlače.

editoriáli nigérijského denníka BusinessDay z 9. decembra 2011 možno vyčítať jednoznačnú podporu zo strany tohto denníka pre najnovší zákon. Píše sa v ňom: „Je nepochopiteľné uvažovať o manželstve osôb rovnakého pohlavia. Nerozumiem tomu. Nemôžem byť toho účastníkom. Existuje dostatok mužov a žien, ktorí sa môžu vzájomne zosobášiť. Celá táto myšlienka je dovoz cudzej kultúry, avšak toto by bolo príliš veľa slobody. Nemôžeme dovoliť, aby naše tradície a hodnotový systém boli rozrušené.“

"Je pravdou, že chorý vietor sexuálnej zvrátenosti cez homosexulitu a lesbicizmus sa v súčasnosti ako epidémia preháňa po svete, avšak Nigéria nie je v rovnakej miere zasiahnutá touto sexuálnou zvláštnosťou ako hladom, neistotou, chorobami a zaostalosťou. Manželstvá rovnakého pohlavia tu nemajú veľkú šancu, pretože naša kultúra by ich prirodzene utlmila v zárodku," napísal v inom komentári toho istého denníka Nigérijčan Paul Ojenagbon. A dodal, že manželstvá rovnakého pohlavia sa netešia takej priazni, pretože nigérijská spoločnosť ešte nedosiahla tento stupeň. V Nigérii je väčšina obyvateľov voči homosexuálom naladená nepriateľsky. Autor pokračuje popisom toho, čo by sa dialo v prípade ak by sa niekto v Nigérií prihlásil k tomuto, podľa jeho slov "zvrátenému" správaniu - rodina by poprela takéto správanie, pretože inak by bola považovaná za nečistú, títo jedinci by boli exkomunikovaní zo svojej cirkvi. Podľa autora by nigérijská vláda mala míňať svoju energiu na riešenie podstatnejších vecí, ktoré majú skutočný vplyv na blahobyt občanov, než na riešenie nepodstatných, neexistujúcich problémov.

Podľa Clintonovej kultúrne zvyklosti alebo náboženské tradície nie sú ospravedlnením pre dikrimináciu, alebo ešte horšie konanie voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciu. Vo svojom prejave adresovanom LGBT mužom a ženám po celom svete zdôraznila: "Byť LGBT osobou vás nerobí menej ľudskými a to je dôvod prečo sú práva homosexuálov ľudskými právami a ľudské práva právami homosexuálov... Napriek tomu, že téma homosexuality je v niektorých krajinách citlivá, nesmieme odďaľovať konanie." Clintonová poznamenala, že LGBT komunita zostáva neviditeľnou minoritou, ktorej ľudské práva sú stále odopierané v príliš mnohých krajinách.

Zákon, ktorý spojil kresťanov a moslimov

Koordinátor britskej iniciatívy Spravodlivosť pre afrických homosexuálov Godwyns Owukechwa pre BBC povedal, že súčasne s nárastom amerických evanjelikálnych skupín aktívnych v Afrike vzrástla na kontinente taktiež nevraživosť voči homosexuálom.

Nigérijskí kresťania sa postavili proti hrozbám západu a obhajujú zákon, ktorý ešte čaká na schválenie v druhej komore parlamentu a podpis prezidenta. Nigérijská kresťanská organizácia God's Kingdom Society (GKS) vo svojom stanovisku uvádza, že rozhodnutie hornej komory parlamentu je v súlade so zákonmi Boha, ktorým homosexualita jasne odporuje podľa Svätého písma odkazujúc na konkrétne biblické pasáže (Deut 23:17 či Rim 11,25-27). "Je nemožné zrovnávať homosexualitu so vznešenými ideálmi kresťanskej viery," hovorí stanovisko. Na druhej strane stanovisko uznáva, že riešenie problému homosexuality nespočíva v dlhoročnom väzení, ale v stanovení vhodných programov duchovného poradenstva, reformačných a rehabilitačných programov prevádzkovaných skupinami občianskej spoločnosti a vládou. Mons. Gabriel Osu, riaditeľ pre sociálne komunikačné prostriedky katolíckej arcidiecézy Lagos, tento vývoj privítal, hovoriac, že po prvýkrát v nigérijskej histórii národné zhromaždenie demonštrovalo, že je skutočným reprezentantom ľudu.

V decembri 2008 hovorca Svätej stolice Federico Lombardi povedal, že rímskokatolícka cirkev pevne zastáva názor, že homosexualita sa nesmie považovať za zločin. Zároveň povedal, že rímskokatolícka cirkev podporuje zastavenie kriminalizácie homosexuality. Na druhej strane však nesúhlasí s tendenciami medzinárodného spoločenstva zavádzať do svojich deklarácií kategórie sexuálna orientácia a genderová identita, keďže tieto nemajú oporu v medzinárodnom práve a mohli by tak viesť k vzniku nebezpečných precedensov. Napríklad k tomu, že by rodiny, ktoré nesúhlasia s manželstvom osôb rovnakého pohlavia, boli v spoločnosti kriminalizované.

Erik Kapsdorfer
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo