Ako obísť štáty, ktoré nechcú Istanbulský dohovor

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako obísť štáty, ktoré nechcú Istanbulský dohovor

Európsky parlament bude mať posledné slovo v tom, či EÚ pristúpi k tzv. Istanbulskému dohovoru kolektívne. Prvé kroky už Únia urobila. (Foto: Flickr.com/European Parliament)

Brusel urobil bez veľkej publicity na Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo prvý krok ku kolektívnemu prijatiu kontroverzného dokumentu.

Pred dvomi rokmi rozprúdil aj na Slovensku debatu tzv. Istanbulský dohovor, ktorý má riešiť násilie na ženách. 

Konzervatívne mimovládky a právnici upozorňovali, že dohovor Rady Európy popri mnohých dobrých prvkoch obsahuje aj ťažko uchopiteľné pojmy súvisiace s rodovou ideológiou. Slovenská vláda viackrát odložila ratifikáciu dohovoru, aj pre tlak spomínaných aktivistov. Napriek tomu pre nesúhlas s dohovorom prišla o grant z Nórskych fondov organizácia, ktorá tu roky pomáha ženám v núdzi.

Zatlačiť

Medzičasom však prišli v Bruseli na to, ako vypiecť s členskými štátmi, ktoré s ratifikáciou otáľajú. 

Minulý týždeň (11. mája) Rada Európskej únie schválila dve rozhodnutia o podpise Istanbulského dohovoru. Ide o prvý krok k tomu, aby mohla Európska únia pristúpiť k dohovoru ako celok. Posledné slovo bude mať Európsky parlament. 

K téme:
Ženský boj o rod Zdieľať

Rada EÚ v tlačovom vyhlásení píše, že kolektívne pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru zabezpečí v téme násilia na ženách väčšiu komplementaritu medzi národnými úrovňami a Úniou. 

Slová o komplementarite však pôsobia zvláštne, najmä v kontexte faktu, že viac ako polovica členských štátov Istanbulský dohovor neratifikovala. 

Menovite ide o Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litvu, Luxembursko, Slovensko a Veľkú Britániu.

Ale aby nebola bruselská hra až taká tajuplná, hovorkyňa frakcie európskych socialistov S&D Iratxe García Pérez rovno vyhlásila, že „toto rozhodnutie zvýši tlak na 14 členských štátov, ktoré zatiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor“.

Toľko úcta k suverenite národných štátov.  

Ale Únia si rovnako váži aj transparentnosť. Hoci človek o tom na chvíľu aj zapochybuje, najmä keď pátra po tom, ako a kde sa vlastne zrodilo minulotýždňové rozhodnutie Rady EÚ o prístupe k dohovoru. 

Ako na rybačke  

Rozhodnutie, ktoré povedie ku kolektívnemu podpisu Istanbulského dohovoru, komunikovali bruselskí úradníci v stručnom tlačovom vyhlásení. 

Keď sa skúsite prekliknúť z tlačového vyhlásenia na webovú stránku samotného rokovania, kde sa rozhodnutia o Istanbulskom dohovore zrodili, objaví sa vám pred očami záznam zo zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. 

Tam sa dočítate, že kľúčovým výsledkom rokovania z 11. mája bolo odhodlanie Rady EÚ zjednodušiť európskym rybárom život, keďže musia v súčasnosti čeliť viac ako 30 rôznym reguláciám. Okrem toho riešili ministri aj problematiku prasačieho moru v Afrike a podobné témy. 

Ani keď z webu „vylovíte“ program zasadnutia, žiadny bod o násilí na ženách a Istanbulskom dohovore nevidíte. 

Až potom cez odkaz na prerokované dokumenty v časti nelegislatívne materiály sa dostanete k informácii, že medzi desiatkami bodov bol na mieste č. 20 Istanbulský dohovor. Veľa sa však nedozviete. 

Čitateľ hádam prepáči zdĺhavý opis cesty k hľadanému cieľu. Išlo len o ilustráciu paradoxu: Keď je násilie na ženách pre EÚ taká silná téma, prečo si nemálo dôležité hlasovanie nezaslúžilo aj výraznejšiu publicitu a pozíciu? 

Späť ale k nešťastnému dokumentu. 

Čo vlastne kolektívne pristúpenie EÚ k dohovoru bude znamenať pre členské štáty, ktoré ho neratifikovali? 

Brusel oficiálne tvrdí, že by to malo zaviesť isté povinnosti aj pre tieto štáty, hoci len v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencií EÚ. Problémom je ale samotný rozsah dohovoru, vyčíta sa mu vágnosť a navyše – ustanovenia dohovoru a hodnotenie štátov má v praxi posudzovať nevolená komisia, čo vyvoláva ďalšie otázniky. 

Akokoľvek to s Istanbulským dohovorom dopadne, kúzelníci z Bruseli ukázali, že sú stále vo forme. To, že im chýba trochu citu pre chápanie suverenity a ozajstnú transparentnosť, je už len okrajová vec. 



Istanbulský dohovor je dohovor Rady Európy, ktorým sa majú harmonizovať časti národnej legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Za Slovensko ho podpísala ešte v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Minister práce Ján Richter vlani v septembri v Bruseli avizoval, že Slovensko dohovor ratifikuje do konca roka. Nestalo sa tak a dohovor stále čaká na to, kedy ho ministerka predloží na rokovanie vlády. 

Istanbulský dohovor od roku 2011 ratifikovalo iba 13 členských krajín Európskej únie a 22 krajín Rady Európy.

EÚ v oficiálnych materiáloch prízvukuje, že každá tretia európska žena bola obeťou psychického alebo sexuálneho násilia od svojich 15 rokov; ďalej, že každá dvadsiata žena bola znásilnená, viac ako polovica (55 %) žien má skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, jedna z troch žien čelí psychicky urážlivému správaniu partnera a napokon, že tretina žien zažila počas svojho detstva psychické alebo sexuálne násilie od dospelého.


Ilustračné foto: Flickr.com/European Parliament

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo