Ako obísť štáty, ktoré nechcú Istanbulský dohovor

Ako obísť štáty, ktoré nechcú Istanbulský dohovor

Európsky parlament bude mať posledné slovo v tom, či EÚ pristúpi k tzv. Istanbulskému dohovoru kolektívne. Prvé kroky už Únia urobila. (Foto: Flickr.com/European Parliament)

Brusel urobil bez veľkej publicity na Rade pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo prvý krok ku kolektívnemu prijatiu kontroverzného dokumentu.

Pred dvomi rokmi rozprúdil aj na Slovensku debatu tzv. Istanbulský dohovor, ktorý má riešiť násilie na ženách. 

Konzervatívne mimovládky a právnici upozorňovali, že dohovor Rady Európy popri mnohých dobrých prvkoch obsahuje aj ťažko uchopiteľné pojmy súvisiace s rodovou ideológiou. Slovenská vláda viackrát odložila ratifikáciu dohovoru, aj pre tlak spomínaných aktivistov. Napriek tomu pre nesúhlas s dohovorom prišla o grant z Nórskych fondov organizácia, ktorá tu roky pomáha ženám v núdzi.

Zatlačiť

Medzičasom však prišli v Bruseli na to, ako vypiecť s členskými štátmi, ktoré s ratifikáciou otáľajú. 

Minulý týždeň (11. mája) Rada Európskej únie schválila dve rozhodnutia o podpise Istanbulského dohovoru. Ide o prvý krok k tomu, aby mohla Európska únia pristúpiť k dohovoru ako celok. Posledné slovo bude mať Európsky parlament. 

K téme:
Ženský boj o rod Zdieľať

Rada EÚ v tlačovom vyhlásení píše, že kolektívne pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru zabezpečí v téme násilia na ženách väčšiu komplementaritu medzi národnými úrovňami a Úniou. 

Slová o komplementarite však pôsobia zvláštne, najmä v kontexte faktu, že viac ako polovica členských štátov Istanbulský dohovor neratifikovala. 

Menovite ide o Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litvu, Luxembursko, Slovensko a Veľkú Britániu.

Ale aby nebola bruselská hra až taká tajuplná, hovorkyňa frakcie európskych socialistov S&D Iratxe García Pérez rovno vyhlásila, že „toto rozhodnutie zvýši tlak na 14 členských štátov, ktoré zatiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor“.

Toľko úcta k suverenite národných štátov.  

Ale Únia si rovnako váži aj transparentnosť. Hoci človek o tom na chvíľu aj zapochybuje, najmä keď pátra po tom, ako a kde sa vlastne zrodilo minulotýždňové rozhodnutie Rady EÚ o prístupe k dohovoru. 

Ako na rybačke  

Rozhodnutie, ktoré povedie ku kolektívnemu podpisu Istanbulského dohovoru, komunikovali bruselskí úradníci v stručnom tlačovom vyhlásení. 

Keď sa skúsite prekliknúť z tlačového vyhlásenia na webovú stránku samotného rokovania, kde sa rozhodnutia o Istanbulskom dohovore zrodili, objaví sa vám pred očami záznam zo zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. 

Tam sa dočítate, že kľúčovým výsledkom rokovania z 11. mája bolo odhodlanie Rady EÚ zjednodušiť európskym rybárom život, keďže musia v súčasnosti čeliť viac ako 30 rôznym reguláciám. Okrem toho riešili ministri aj problematiku prasačieho moru v Afrike a podobné témy. 

Ani keď z webu „vylovíte“ program zasadnutia, žiadny bod o násilí na ženách a Istanbulskom dohovore nevidíte. 

Až potom cez odkaz na prerokované dokumenty v časti nelegislatívne materiály sa dostanete k informácii, že medzi desiatkami bodov bol na mieste č. 20 Istanbulský dohovor. Veľa sa však nedozviete. 

Čitateľ hádam prepáči zdĺhavý opis cesty k hľadanému cieľu. Išlo len o ilustráciu paradoxu: Keď je násilie na ženách pre EÚ taká silná téma, prečo si nemálo dôležité hlasovanie nezaslúžilo aj výraznejšiu publicitu a pozíciu? 

Späť ale k nešťastnému dokumentu. 

Čo vlastne kolektívne pristúpenie EÚ k dohovoru bude znamenať pre členské štáty, ktoré ho neratifikovali? 

Brusel oficiálne tvrdí, že by to malo zaviesť isté povinnosti aj pre tieto štáty, hoci len v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencií EÚ. Problémom je ale samotný rozsah dohovoru, vyčíta sa mu vágnosť a navyše – ustanovenia dohovoru a hodnotenie štátov má v praxi posudzovať nevolená komisia, čo vyvoláva ďalšie otázniky. 

Akokoľvek to s Istanbulským dohovorom dopadne, kúzelníci z Bruseli ukázali, že sú stále vo forme. To, že im chýba trochu citu pre chápanie suverenity a ozajstnú transparentnosť, je už len okrajová vec. 



Istanbulský dohovor je dohovor Rady Európy, ktorým sa majú harmonizovať časti národnej legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Za Slovensko ho podpísala ešte v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Minister práce Ján Richter vlani v septembri v Bruseli avizoval, že Slovensko dohovor ratifikuje do konca roka. Nestalo sa tak a dohovor stále čaká na to, kedy ho ministerka predloží na rokovanie vlády. 

Istanbulský dohovor od roku 2011 ratifikovalo iba 13 členských krajín Európskej únie a 22 krajín Rady Európy.

EÚ v oficiálnych materiáloch prízvukuje, že každá tretia európska žena bola obeťou psychického alebo sexuálneho násilia od svojich 15 rokov; ďalej, že každá dvadsiata žena bola znásilnená, viac ako polovica (55 %) žien má skúsenosť so sexuálnym obťažovaním, jedna z troch žien čelí psychicky urážlivému správaniu partnera a napokon, že tretina žien zažila počas svojho detstva psychické alebo sexuálne násilie od dospelého.


Ilustračné foto: Flickr.com/European Parliament

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo