GLÓBUS: Talianski (vatikánski) technokrati

chigi1.jpg

Škandálmi ovenčeného Silvia Berlusconiho vystriedal na talianskej premiérskej stoličke Mario Monti a jeho vláda technokratov. Monti dal dokopy veľmi zaujímavý tím zložený z univerzitných profesorov, bankárov či diplomatov. Oplatí sa bližšie nahliadnuť do jeho radov.

Prvý týždeň bol pre Maria Montiho a jeho 15-členný ministerský tím takmer rozprávkový. V prvom rade sa podarilo Montimu vo veľmi krátkom čase, za necelý týždeň, sformovať vládny kabinet, ktorý vzbudil uznanie širokej palety odborníkov a analytikov. Pochvaľovali si ho aj európski lídri, ba čo viac, optimizmom nešetril ani Vatikán. Spokojné boli aj "finančné trhy". "Montiho reč v Senáte bola najlepšou rečou akú som kedy od talianskeho premiéra počul," povedal ekonóm Riccardo Barbieri z Mizuho International Plc. 

Hlavné Montiho posolstvo najvýstižnejšie charakterizuje jeho konštatovanie, že eurozóna nesmie padnúť, v opačnom prípade by sa totiž jeho užívatelia vrátili späť do roku 1950. Nová vláda si získala jednoznačnú dôveru oboch komôr parlamentu - v Poslaneckej snemovni ju podporilo 560 zo 630 členov, v Senáte to skončilo výsledkom 281 k 25. Posledné prieskumy verejnej mienky zas ukazujú, že spokojná je aj verejnosť. Napriek tomu, že ide o nevolenú vládu, dôveruje jej takmer 80 percent Talianov. Nespokojní sú iba študenti, ktorí po vymenovaní vlády vyšli do ulíc talianskych veľkomiest. "Zachráňte školy, nie bankárov," kričali v Miláne. Pre celú Európu bude veľmi zaujímavé sledovať ako sa Montiho vláde odborníkov podarí bojovať s neľahkou situáciou v krajine, od ktorej teraz závisí stabilita eurozóny. Ak bude úspešný, môže zmeniť existujúci pohľad na demokratický deficit existujúci v Európskej únii. Kľúčový problém, ktorí musia európski politici v záujme budúcnosti EÚ čo najskôr definitívne vyriešiť.

Ani vľavo, ani vpravo, dopredu!

Slovo technokratický sa zvykne používať skôr v pejoratívnom ako v pozitívnom význame. "Technokrat" však môže mať aj svoj pozitívny význam ako vláda vzdelaných, rozhľadených odborníkov schopných popasovať sa s reálne existujúcimi problémami krajiny. Nová talianska vláda by mohla byť takýmto pozitívnym príkladom pre technokraciu. Nesedia v nej politici, čo je v súčasnej situácií, kedy treba promptne prijímať kľúčové politické rozhodnutia a nevyhnutné ekonomické reformy, skôr výhodou ako nevýhodou. Na politické škriepky jednoducho nie je čas.

Viac ako tretinu ministrov v novej vláde tvoria profesori prestížnych talianskych univerzít. Nájdeme medzi nimi taktiež bankárov či bývalých diplomatov. Túto rôznorodú zmes ľudí je navyše veľmi ťažké jednoznačne zaradiť do jednej spoločnej "pravo-ľavej škatuľky". V novej vláde nájdeme ministrov s príklonom napravo, i takých, ktorým je bližšie ľavicové uvažovanie. Talianom to však neprekáža, v čase krízy až 59 percent z nich nepovažuje za dôležité či bude pri moci pravica alebo ľavica. Podstatný je pre nich pohyb vpred.

Vatikánu "milí"

Svojim zložením a väzbami sa nová Montiho vláda od začiatku stala terčom tých, ktorí stratili akúkoľvek predstavu o čistých úmysloch politikov. Hovoria o tom, že nejeden minister novej vlády sa nachádza v konflikte záujmov. Naozaj je pravdou, že niektorí z nových ministrov majú k sebe navzájom, respektíve k niektorým inštitúciám či názorovým skupinám veľmi blízko. Jednou z nich je rímsko-katolícka cirkev.

Štátny sekretár Svätej stolice, Tarcisio Bertone označil novú vládu ako "dobrý tím", sformovanie vlády privítala aj talianska biskupská konferencia. Titulok talianskych novín Manifesto označil vládny kabinet za "bankárov Božích". Nová vláda je naozaj veľmi blízka politike Vatikánu. Mnohí jej predstavitelia sú rímski katolíci a v ekonomických otázkach sú blízki sociálnemu učeniu Cirkvi. Čo to o dobrých vzťahoch s Vatikánom nasvedčuje aj skutočnosť, že pred odletom Benedikta XVI. na jeho apoštolskú cestu do Beninu, to bol práve Mario Monti, kto ho prišiel na letisko odprevadiť. Pozitívne reakcie z najvyšších vatikánskych kruhov väčšmi pochopíme pokiaľ si predstavíme aspoň niektorých ministrov novej talianskej vlády. Začnime premiérom.

monti1.jpg

Mario Monti bol v rokoch 1995 - 1999 eurokomisárom pre vnútorný trh, služby, clá a dane, neskôr, v rokoch 1999 - 2004 eurokomisárom pre hospodársku súťaž. Najväčšiu pozornosti na seba pritiahol rozhodnutím iniciovať protimonopolné konanie voči spoločnosti Microsoft, ktoré skončilo udelením rekordnej pokuty vo výške 1,5 miliardy amerických dolárov. Neskôr pracoval ako medzinárodný poradca pre Goldman Sachs a spoločnosť Coca-Cola. V roku 2010 sa stal členom tzv. Spinelliho skupiny, proeurópskej iniciatívy, ktorej cieľom je hlbšia integrácia vnútri EÚ nasmerovaná k federalizácii. Pred svojim vymenovaním do funkcie predsedu vlády zastával funkciu rektora a prezidenta Bocconi University v Miláne, ktorá sa stala terčom protestov študentov po oznámení novej vlády. V súčasnosti okrem premiérskeho kresla ohrieva v novej talianskej vláde taktiež stoličku ministra ekonomiky a financií. Je považovaný za najnemeckejšieho talianskeho ekonóma. Svojim vierovyznaním je Mario Monti rímsky katolík. Vo februári 2010 sa na pôde Lateránskej baziliky v Ríme zúčastnil na prezentácií pápežovej encykliky Caritas in veritate, o ktorej povedal, že "pripomína manuál pre spoločnosť, v ktorej ekonomika hrá kľúčovú úlohu ako prirodzený výstup etického uvažovania".

Katolícka "mafia"

Corrado Passera, výkonný riaditeľ bankovej skupiny Intesa Sanpaolo bol vymenovaný do funkcie ministra priemyslu, infraštruktúry a dopravy. Svoje ekonomické postoje a možnosti riešenia súčasnej finančnej a ekonomickej krízy načrtol ešte predtým, ako sa stal členom vládneho kabinetu. 13. septembra 2011 bol Passera účastníkom diskusného panelu, ktorý sa konal v rámci medzináboženskeho stretnutia v Mníchove, každoročne organizovaného talianskou Komunitou Sant'Egidio. Ocitol sa vtedy za jedným stolom s vtedajším talianskym ministrom pre ekonomiku a financie Giuliom Tremontim, s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublem a mníchovským kardinálom Reinhardom Marxom. Spoločne debatovali o možnostiach nápravy súčasného sveta a predostreli svoju víziu o svete po skončení ekonomickej krízy. Vo svojom príspevku Corrado Passera prezentoval vnímanie ekonomiky v duchu encykliky Benedikta XVI. Caritas in veritate. Hovoril o potrebe navrátiť ekonomiku do jej prirodzených mantinelov, pretože ekonomická kríza je podľa neho dôsledkom ekonomizácie celého spoločenského života. Za najpotrebnejší krok smerom k spoločnému dobru označil tvorbu pracovných miest.

V novej vláde sa nachádza taktiež podpredsedníčka dozornej rady bankovej skupiny Intesa Sanpaolo Elsa Fornerová, momentálne ministerka práce, sociálnych vecí a rovných príležitostí. Banková skupina Intesa Sanpaolo (ktorej patrí aj VÚB banka) je veľmi aktívna vo firemnej filantropii. Okrem iného sa angažuje v boji proti AIDS a podvýžive na africkom kontinente. Finančne podporuje najmä program DREAM (Drug Resources Enhancement against AIDS and Malnutrition), koncipovaný a realizovaný Komunitou Sant'Egidio, v Malawi. Tento spôsob liečby AIDS, založený na bezplatnom prístupe postihnutých k vysoko aktívnej antiretrovirálnej liečbe (HAART), podporuje aj Katolícka cirkev, niekoľkokrát ho ocenil aj samotný pápež Benedikt XVI.

Zakladateľ Komunity Sant'Egidio Andrea Riccardi, vzdelaním právnik, povolaním univerzitný profesor a historik zaoberajúci sa dejinami Katolíckej cirkvi, zastáva v novej vláde funkciu ministra pre medzinárodnú spoluprácu a integračné politiky. Taliansko zápasí s problémom migrantov. Krajina v posledných mesiacoch čelila najmä prívalu utečencov zo severnej Afriky. Andrea Riccardi je známy svojim pozitívnym prístupom k utečencom a prisťahovalcom, je veľkým zástancom myšlienky univerzálneho kresťanského bratstva (vo všetkých vidieť Ježiša). "Taliansko potrebuje imigrantov a to vyžaduje spoločnú európsku imigračnú politiku," povedal pre taliansky denník La Stampa. Riccardi je kritický voči fungovaniu neziskového mimovládneho sektora, krátko pred svojim vymenovaním za ministra povedal v tejto súvislosti v rozhovore pre taliansky týždenník Vita nasledujúce slová: "Vidím, že mnohým inštitúciám ide iba o ich vlastné prežitie a zabúdajú na tie časti sveta, kde milióny ľudí zápasí s chudobou." Počas svojho pôsobenia v Komunite Sant'Egidio sa aktívne podieľal na úspešných mierových vyjednávaniach v Guatemale (1996) a v Mozambiku (1992). Komunita Sant'Egidio je katolícke laické hnutie, ktoré vzniklo v roku 1968. Odvtedy sa rozšírilo do 72 krajín sveta. Hlavným poslaním komunity je služba chudobným, núdznym, chorým a trpiacim.

Na katolíckej univerzite Sacro Cuore v Miláne ešte donedávna pôsobili hneď dvaja noví ministri v Montiho vláde. Profesor politológie Lorenzo Ornaghi, nový minister kultúry, bol jej rektorom, minister zdravotníctva Renato Balduzzi na nej v prebiehajúcom akademickom roku prednášal ústavne právo. Aj oni vraj majú svoje kontakty vo Vatikáne.

Zaujímavosťou je, že Riccardi, Passera i Ornaghi sa niekoľko týždňov pred vymenovaním do svojich funkcií boli účastníkmi katolíckeho fóra v talianskom meste Tobia.

Napriek tomu, že uvedení ministri disponujú rôznymi väzbami, jedna sa podľa analytikov o odborníkov s veľmi silnou osobnou integritou. Dianie v Taliansku sa preto oplatí sledovať nielen preto, či ministri túto svoju integritu potvrdia. Keďže nejeden člen vlády sa hlási k sociálnemu učeniu cirkvi bude zaujímavé sledovať taktiež to, akým spôsobom budú tieto ich postoje zakomponované do samotnej politiky.

Erik Kapsdorfer
Foto: Flickr.com