Na Postoji sme uverejnili text lekárky Kristíny Visolajskej o nástrahách trojročnej materskej dovolenky. Autorka je matkou piatich detí a vie teda toho veľa o problémoch zladenia práce s materstvom.
Tvrdiť však, že fenomén trojročnej rodičovskej dovolenky nejako súvisí s vývojom demografie a že dokonca môže za alarmujúce čísla slovenskej pôrodnosti, je trochu zjednodušené.
Najskôr k samotnému významu dlhšej rodičovskej dovolenky: na Postoji sme už uverejnili vyjadrenia viacerých odborníkov, od psychológov až po lekárov, ktorí na základe renomovaných výskumov potvrdzujú dôležitosť prvotnej väzby medzi matkou a dieťaťom. Táto väzba má vplyv aj na ďalší život dieťaťa.
Aj v nedávnom rozhovore to potvrdila psychologička Daniela Čechová, ktorá opisuje, že na terapie k nej chodí množstvo detí, u ktorých bola táto väzba narušená, čo má potom neblahé dôsledky na psychiku dieťaťa.
To, že v našom regióne, v Česku aj na Slovensku, sa tieto psychologické predpoklady premietli aj do praktickej rodinnej politiky a spoločenskej kultúry, osobne považujem za veľké plus.
Samozrejme, je poctivé zaoberať sa otázkou, či fenomén dlhšej, trojročnej rodičovskej dovolenky neprispieva k poklesu demografie na Slovensku. Teda či fakt, že sa u nás považuje za normálne byť dlhšie s deťmi doma a rovnako chýba sieť verejných jaslí, ktorá je rozvinutá v niektorých iných štátoch, neprispieva k tomu, že je materstvo pre ženy menej atraktívne.
Pozrime sa na vývoj Nemecka, ktoré nám je z hľadiska demografie v niečom blízke a kde sa pred desiatimi rokmi radikálne menila rodinná politika. Okrem iného aj s cieľom, aby sa rodilo viac detí.
Najmä v západnom Nemecku bola totiž predtým mentalita rodičovstva pomerne konzervatívna. To znamená, že hlavnými živiteľmi rodiny boli tradične muži a ženy ostávali dlho s deťmi doma, pričom sa do práce vracali, až keď dieťa dovŕšilo škôlkarský vek.
Nemci však prišli v roku 2007 s novou rodinnou politikou, ktorá mala zaručiť väčšiu zamestnanosť žien s malými deťmi, skorší návrat žien do práce a zároveň deľbu starostlivosti o dieťa medzi matku a otca. Ako vedľajší pozitívny efekt sa očakával i istý baby boom, Nemci sa veľmi chceli priblížiť francúzskej pôrodnosti.
Nemci prišli v roku 2007 s novou rodinnou politikou, ktorá mala zaručiť väčšiu zamestnanosť žien s malými deťmi, skorší návrat žien do práce a zároveň deľbu starostlivosti o dieťa medzi matku a otca.Zdieľať
Zaviedol sa tak štedrý rodičovský príspevok, takzvaný Elterngeld, ktorý zaručoval rodičovi (zvyčajne žene) 12 mesiacov po pôrode štedrú podporu zo strany štátu. Následne si mohol vziať dva mesiace voľna s veľkorysou podporou aj partner. Malo to motivovať najmä vysokoškolsky vzdelané matky, ktoré majú v Nemecku dlhodobo veľmi nízku pôrodnosť, aby sa stali matkami a netrpeli výpadkom dovtedy vysokého príjmu.
V roku 2013 tento model politici ešte doplnili o Elterngeld plus, ktorý umožňuje rodičom nakombinovať si podporu podľa svojich potrieb rodiny. Základný rodičovský príspevok vo výške až 67 percent z priemerného platu môžu rodičia poberať až do výšky 1 800 eur mesačne.
Matky, ktoré sa po troch mesiacoch od pôrodu rozhodnú vrátiť do práce napríklad na čiastočný úväzok, dostanú po novom aj naďalej až 24 mesiacov polovicu rodičovského príspevku.
A dostanú k tomu ešte partnerský bonus, keď si starostlivosť o dieťa podelia medzi matku a otca. Podmienkou je, že matka i otec paralelne pracujú aspoň 25 až 30 hodín týždenne najmenej štyri mesiace. Takto si môžu poberanie dávky predĺžiť až na 32 mesiacov.
Čo v Nemecku spôsobila táto rodinná politika? Odborníci po desiatich rokoch vyhodnocujú dáta a čísla sú naozaj prekvapivé.
Zavedenie vysokého rodičovského príspevku, rovnako však masívna výstavba a podpora jaslí zo strany štátu a tlak na deľbu starostlivosti medzi matku a otca naozaj priniesol veľký efekt. No to všetko malo oveľa menší vplyv na zvýšenie pôrodnosti, ako si želali politici.
Nemecké vzdelané matky sa naozaj vracajú skôr do práce. Vysoký príspevok na krátke časové obdobie podľa výšky predošlého platu však spôsobil, že nemecké matky začali vnímať svoju rolu podľa výšky odmeny.
Zavedenie vysokého rodičovského príspevku a masívna výstavba jaslí naozaj priniesli veľký efekt. No to všetko malo oveľa menší vplyv na zvýšenie pôrodnosti, ako si želali politici.Zdieľať
Keď tá po 14 mesiacoch vypršala, nebol dôvod ostať doma dlhšie. Ekonomickým stimulom dal štát žene signál, že prirodzená hranica starostlivosti o dieťa sa končí po dovŕšení prvého roka dieťaťa. Snaha štátu dostať výkonné vzdelané matky skôr do zamestnania sa teda podarila, čo potvrdzujú čísla.
Mnoho žien sa do práce vrátilo aj z dôvodu, že Nemecko, najmä jeho západná časť, patrí medzi krajiny, kde je veľmi rozšírená prax práce na čiastočný úväzok. Len desať percent nemeckých matiek detí do troch rokov pracuje na celý úväzok.
V západnom Nemecku stúpol počet jasľových detí od roku 2006 do 2014 zo sedem na 23 percent. V celom Nemecku je do jasieľ umiestnených až 28 percent detí mladších než tri roky.
Zároveň po reforme v Nemecku rastie aj chuť otcov zostať s dieťaťom pár mesiacov doma na rodičovskej dovolenke. Každý tretí otec ostáva podľa štatistík s malým dieťaťom na istý čas doma.
Samozrejme, v období, keď to štát štedro dotuje. Len podpora tejto deľby stojí Nemecko ročne päť miliárd eur.
Nová politika má však aj iné nečakané efekty. Ako upozorňujú posledné štúdie, nemecké ženy ostávajú aj naďalej väčšinou pri jednom dieťati a kvôli štátnej podpore klesá aj ochota k sobášeniu sa.
Sociológovia porovnávali skupinu žien, ktoré sa stali matkami pred zavedením Elterngeld, s tými, ktoré porodili až po roku 2007. Zistilo sa, že ženy po zavedení novej politiky sa menej sobášili. A to platilo ešte aj päť rokov po pôrode ich dieťaťa.
Ekonómovia to hodnotia ako výsledok zdaňovania. Tým, že ženy dostali viac peňazí od štátu a skoro sa stali zárobkovo nezávislými, odpadla výhoda daňových úľav pre jedného z rodičov.
Zistilo sa, že ženy po zavedení novej politiky sa menej sobášili. A to platilo ešte aj päť rokov po pôrode ich dieťaťa.Zdieľať
Ženy, ktoré sa stali matkami po zavedení reformy, sa zároveň zriedkavejšie rozhodovali pre druhé dieťa v období päť rokov od prvého pôrodu. Najviac mladé matky do 30 rokov.
Očakávanie, že krátka, finančne nabitá rodičovská dovolenka, hustá sieť jaslí a možnosť čiastočných úväzkov spôsobí v Nemecku malý demografický zázrak, sa po desiatich rokoch reformy nepotvrdzuje.
Na celkových číslach pôrodnosti sa síce objavilo isté zlepšenie. Nemecko zaznamenalo posledné roky prírastok 1,5 dieťaťa na ženu, čo je najvyššie číslo za posledných tridsať rokov.
Odborníci sa však zhodujú, že najväčší podiel na týchto desatinkách majú ženy zo Sýrie, Rumunska, Bulharska, Kosova a Srbska. Čo je prekvapivé, turecké ženy majú každým rokom menej detí.
U žien s nemeckým občianstvom pôrodnosť do roku 2012 stagnovala a posledné roky zaznamenala len nepatrný nárast. Desatinky sú však v krátkodobom horizonte zanedbateľné, lebo nezohľadňujú pri prvorodičkách možnosť, či sa žena rozhodne neskôr aj pre ďalšie deti.
Zaujímavý je aj nedávny prieskum, ktorý robil Inštitút pre pracovný trh a výskum zamestnania IAB v Norimbergu na vzorke 6 500 nemeckých žien a 5 600 mužov. Väčšina žien sa v ňom jednoznačne vyjadrila, že si neželá po pôrode rýchly návrat do práce a ako dobrý medzník na návrat do zamestnania uviedla tretí rok dieťaťa.
Túžba mnohých žien teda nejde celkom ruka v ruke s politickými predsavzatiami.
Otázka podpory demografie je, samozrejme, i pre odborníkov komplikovaná téma. To, čo nefunguje v Nemecku, naopak, aspoň na prvý pohľad žne úspechy v škandinávskych krajinách alebo vo Francúzsku.
V týchto krajinách sa podporuje skorý nástup žien do práce, súčasne je vybudovaná infraštruktúra pre malé deti a súčasne sa ich tu rodí na európske pomery najviac.
To, čo nefunguje v Nemecku, naopak, aspoň na prvý pohľad žne úspechy v škandinávskych krajinách alebo vo Francúzsku.Zdieľať
Prečo to tam funguje a v Nemecku a v Rakúsku, ktoré sú viac súčasťou nášho regiónu, to už nefunguje? Zdá sa, že na zvýšenie pôrodnosti vplýva príliš veľa faktorov, ktorých jednotlivé dosahy sa merajú len ťažko. Okrem ekonomickej politiky je to aj nastavenie spoločnosti, family friendly mentalita či prístup k rodičovstvu.
Túto mentalitu však veľakrát pomáha vytvárať aj politika. To, že sa u nás ešte udržal fenomén trojročnej rodičovskej dovolenky, by sme mali vnímať pozitívne. Vytvára sa tým psychologicko-spoločenské zázemie pre ženy, vďaka ktorému ostávajú prvé roky s dieťaťom. Je to akýsi ideál, ktorého by sme sa nemali vzdávať.
Je potrebné myslieť na väčšiu flexibilitu pre rodiny, ktoré si tento ideál nemôžu dovoliť. A pre ženy, ktoré musia alebo chcú ísť do práce skôr, už štát ponúka nástroje, aby to nebolo nereálne. Majú dokonca veľkorysejšiu podporu ako v prípade žien, ktoré sa rozhodnú ostať doma s deťmi.
Je však naivné si myslieť, že dotovaním nástrojov na zvýšenie zamestnanosti žien, budovaním jaslí a kratšou materskou vyriešime demografický problém.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.