Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. apríl 2017

Pomsta gastarbajtrov

Erdoganovo referendum robí Nemcom obrovské problémy. A to najhoršie ešte len príde.
Pomsta gastarbajtrov

Ilustračné foto: TASR/AP

Turecké referendum o posilnení právomocí prezidenta sa bude konať až v pondelok, ale v európskych mestách, na pôde tureckých konzulátov a veľvyslanectiev prebieha už od konca marca. A robí problémy. Rozdeľuje samotných Turkov, väčšiu časť z nich politicky a nacionálne integruje do vírov tureckej vnútroštátnej politiky a povzbudzuje v nich nacionalistické pudy a vášne. Presne podľa očakávaní prezidenta Erdogana. Ten chce mať po pondelku právomoci odvolať ministrov, sudcov, byť faktickým monarchom.

Najskôr pár čísel. V Nemecku žije niečo málo pod tromi miliónmi Turkov, Erdoganova strana AKP tu vo voľbách 2015 mala podporu 60 percent, to znamená vyššiu ako doma v Turecku (tam to bolo 49,5 percenta). Turci žijú v Nemecku koncentrovane, najmä v ľudnatom Severnom Porýní-Vestfálsku na západe krajiny na hraniciach s Holandskom, kde žije asi tretina z nich, čiže milión Turkov, na juhu v Bádensko-Württembersku a v Bavorsku, kde žije spolu ďalší milión Turkov, a potom v troch mestách: Berlíne (240-tisíc), Hamburgu a Brémach.

Pokiaľ ide o Turkov v iných štátoch Európy, asi milión Turkov žije aj vo Francúzsku, 600-tisíc v Holandsku, pol milióna v Británii a Rakúsku, 600-tisíc v Bulharsku. Turci však nie sú jedným etnikom, úplne inak sa voči tureckému nacionalizmu stavajú etnickí Kurdi alebo šiítski alaviti. A úplne inak bulharskí či cyperskí Turci, ktorí žijú na britských ostrovoch. Najväčšie problémy majú s tureckým nacionalizmom v Nemecku, Rakúsku a Holandsku.

Problémy sú rôzne. Prezident Erdogan osobitne útočí na Turkov, ktorí sú integrovaní do európskej spoločnosti. Poslancov Bundestagu, ktorí podporili nemeckú parlamentnú rezolúciu o genocíde Arménov, napríklad vyzval, aby svoj turecký pôvod dokázali testom krvi. Zažila to napríklad nemecká poslankyňa Cemile Giousoufová, pôvodom Turkyňa, ktorá vyzvala prezidenta Erdogana, aby sa po výrokoch, ktorými prirovnal Nemecko k Hitlerovej ríši, ospravedlnil kancelárke Merkelovej. Poslankyňa Giousoufová čelí po svojich výrokoch nenávisti a hrozbám smrti. Doma v Nemecku. Cestu do Turecka si už predstaviť nedokáže.

Nemecké orgány sa snažia pred tureckým nacionalizmom brániť svojich občanov s tureckým pôvodom. Keď turecká tajná polícia nedávno tej nemeckej doručila zoznam 358 jednotlivcov a 200 organizácií, ktoré označila za teroristické a podporujúce údajný nedávny pokus o prevrat v Turecku, Nemci namiesto ich zadržania a vydania (ako by to spravili v prípade, keby ich o to žiadala iná krajina NATO), ich na túto skutočnosť upozornili a varovali ich pred cestou do Turecka, kde ich nebudú vedieť brániť.

Rovnaké všeobecné upozornenie zverejnili nemecké orgány aj pred účasťou na tureckom referende na území Nemecka, ale konanom na pôde tureckých zastupiteľských orgánov. Ak by ste tam boli zadržaní, Nemecko bude mať sťažený postup pri vašej ochrane, znelo varovanie.

Účasť na referende, ktoré v 13 nemeckých mestách prebieha od 25. marca, je napriek tomu vysoká. Podľa miestnych Turkov je turecká komunita rozdelená asi na polovicu a rozdelenie sa len zhoršuje. Elif Kiskanová pre Financial Times napríklad povedala, že nejde len o označenia zo zrady a iné nenávistné poznámky, ale prehĺbil sa záujem o to, či ste etnický Turek sunita alebo Kurd, alebo patríte k šiítskym alavitom. Identita totiž do veľkej miery predurčuje volebné správanie.

Inzercia

Toto rozdelenie nezmení iba vzťahy medzi ľuďmi a medzi štátmi, ale aj medzi pôvodom tureckými politikmi v Nemecku a ich voličmi. Poslankyňa hessenského parlamentu Mürvet Öztürková robila aktívnu kampaň zameranú na odmietnutie Erdoganovho referenda, keďže sa obáva zmeny Turecka na ešte autoritárskejší režim, ako sa skrátene hovorí – dynastický sultanát. Reakcia? Na svojom twitterovom konte sa dočkala reakcií, že je „suka“ a „sionistka“. Dá sa očakávať, že „vyfarbenie“ turecko-nemeckých politikov využije Erdoganov režim pred najbližšími nemeckými voľbami a bude na jeseň tohto roku vplývať na zmobilizovaných tureckých voličov.

Nespokojnosť totiž nie je iba politická a kultúrna, ale tiež ekonomická. Turci v Nemecku, ako ukazujú prieskumy, ktoré publikoval denník Financial Times, patria medzi najchudobnejších imigrantov v Nemecku (výrazne zaostávajú za Východoeurópanmi aj za obyvateľmi bývalej Juhoslávie), majú horšie životné podmienky, sú výrazne menej vzdelaní, pracovne kvalifikovaní a sami pociťujú, naopak, výrazne väčšiu mieru diskriminácie na pracovnom trhu a xenofóbie v bežnom živote.

Konfliktné línie sú preto hlbšie ako len spor o politický režim a prezidenta Erdogana v Turecku.

Navyše, má to aj svoju nemeckú stranu mince. Angela Merkelová stavila nedávno na spoluprácu s Tureckom v imigračnej kríze, na prezidenta Erdogana sa spoliehala, že zastaví za miliardovú pomoc a prísľub bezvízového styku a rokovaní o členstve v EÚ príchod ďalších imigrantov z Blízkeho východu. Ten sa dnes z tejto dohody smeje, Nemecko nazýva nacistickým a nemieni s tým prestať a nemeckí Turci to spolu s ním opakujú doma v Nemecku. To všetko len ďalej môže zhoršiť pozíciu Angely Merkelovej pred jesennými voľbami.

V roku 1961 uzavreli Nemci s Turkami medzištátnu dohodu o príchode pracovnej sily, ktorú nemecká ekonomika potrebovala. Dnes ich potomkovia a ďalší nasledovníci vystavujú za uplynulé polstoročie účet.

Turci zostali Turkami, zmena politickej klímy v Turecku mení aj ich. A tí, ktorí sa tomu v tureckej komunite v Nemecku postavili, čelia najväčšej nenávisti zo všetkých. Ak by sa robil rebríček najvplyvnejších ľudí v Nemecku, Erdogan by mal byť v prvej päťke. Taká je daň za dvojaké občianstvo.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Od barbarskej noci prešlo 67 rokov

Od barbarskej noci prešlo 67 rokov

Počas jednej noci vtrhli príslušníci bezpečnostných orgánov do 56 mužských kláštorov. O pár mesiacov došlo aj k násilnému sústredeniu ženských reholí.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.