Zviazať osud s veľmocou znamená vydať sa jej na milosť

Zviazať osud s veľmocou znamená vydať sa jej na milosť

Foto - Wikimedia.org

Nezahadzujme ideu V4 pre dnešné turbulencie. Nebolo to dávno, čo sa tvrdilo, že Slovensko je čierna diera Európy, a naši susedia nám prišli na pomoc.

V poslednom období sa opäť a opäť objavujú zmienky o únose strednej Európy. Reflektujú starý článok Milana Kunderu, že strednú Európu uniesol Sovietsky zväz na východ. Kam ale naozaj môže patriť stredná Európa?

Stredná Európa je pojem známy minimálne od 19. storočia. Úplne presne sa definovať nedá – ide o územie určené zmesou kultúrno-historických a politických vplyvov. Najjednoduchšia zemepisná definícia, hoci ani zďaleka nie dostatočná, je oblasť krajín bývalej Habsburgskej ríše a poľsko-litovskej Rzeczospolity.

Inými slovami teritórium medzi Nemeckom a Ruskom. Dnes sú súčasťou tohto územia krajiny ako Poľsko, Litva, Česko, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, sčasti aj Taliansko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko. Ide o široký pás zemí od Baltiku po Jadran a Čierne more.

Čo je územie strednej Európy

Na území žijú rôzne národy viacerých jazykových skupín: slovanskej, germánskej, románskej, baltickej a ugrofínskej. Ich jazyky sú si často nepodobné a vzájomne nezrozumiteľné. Napriek tomu existuje medzi nimi kultúrna blízkosť.

Všetky tieto národy a etniká žili v posledných stáročiach v dvoch veľkých mnohonárodnostných štátoch, kde ich predstavitelia tvorili politické entity – stavovské národy. Samozrejme, pri bližšom pohľade boli tieto veľké štáty vnútorne silne fragmentované a rozdelené historicky aj etnicky, ale mnohé ich spájalo.

Stovky rokov spoločných záujmov, bojov, vzostupov a pádov sú na kultúrnej úrovni silnejšie ako nezhody a príkoria posledných 150 až 200 rokov. Zdieľať

To je dôvod, prečo po skoro sto rokoch samostatného vývoja sú si Slováci a Maďari kultúrne stále takí blízki. Stovky rokov spoločných záujmov, bojov, vzostupov a pádov sú na kultúrnej úrovni silnejšie ako nezhody a príkoria posledných 150 až 200 rokov. Toto neplatí len o nás a Maďaroch, ale aj o Poliakoch a Litovcoch, Rakúšanoch a Čechoch, Poliakoch a Ukrajincoch a v príkladoch možno pokračovať.

Stredná Európa je priestorom miešania nielen jazykov, národov, ale aj viacerých kresťanských vyznaní. Prítomní sú rímski i grécki katolíci, ortodoxní viacerých autokefálií, nasledovníci Luthera i Kalvína.

Táto zmes a dlhodobé spolužitie malých a ešte menších vnútorne často fragmentovaných národov vytvorilo strednú Európu. Nie je to zem veľkých národných štátov, skôr ide o konglomerát spoločností, ktoré sa na seba podobajú viac, ako by bolo mnohým súčasným nacionalistom milé.

Obidva veľké stredoeurópske štáty – Habsburská ríša i Rzeczpospolita – boli zakotvené v Európe, teda vo svete rímskeho katolicizmu a Lutherovho a Kalvínovho protestantizmu. Ich vzťah k ortodoxii určovala snaha priviesť pravoslávnych veriacich k jednote s Rímom. Byzancia či neskôr Rus a Osmanská ríša mali v strednej Európe vplyv, ale nikdy nie určujúci. Ani myšlienky, ktoré tu desaťročia šíril Sovietsky zväz, nevznikli na východe, ale na západe.


Desaťročia nepreskočíme

Stredná Európa nasledovala západnú tradíciu moderných nacionalizmov, urbanizáciu a industrializáciu. Neprebrala a ani nemohla prebrať všetky západoeurópske vzory, však ani tam nie sú uniformné, ale súzvuk bol zjavný. Európa mala spoločné korene a spoločne sa vyvíjala.

Súčasťou spoločného vývoja bol vznik ústavnej vlády a postupná demokratizácia. V tomto procese došlo k dočasnému rozdvojeniu Európy. Kým západná Európa postupovala cestou, ktorú si vybrala, stredná Európa bola na niekoľko desaťročí zamrazená dvomi totalitami: hnedou a červenou. Keď sa z nich v deväťdesiatych rokoch vynorila, objavili sa otázky, ktoré akoby spali počas desaťročí nanútenej ideovej uniformity.

Pár rokov sa zdalo, že preskočí desaťročia a bez váhania sa pripojí k západnej Európe, no skoro sa ukázalo, že to možné nie je. Západná Európa a stredná Európa žili počas rokov odlúčenia vlastnými životmi. Stredná Európa sa v mnohom vrátila späť do obdobia demokracie „víťaz berie všetko“, do demokracie iba s niektorými prvkami liberalizmu.

Strednú Európu nikto neunáša, stredná Európa nie je západná Európa, nie je jej klonom ani nepodarenou kópiou, je kultúrnym okruhom s vlastnou tradíciou, politikou a históriou. Zdieľať

Politický režim strednej Európy i spôsob života sa vyvinul svojím smerom a stredná Európa, ako nikdy vo svojich dejinách, ani teraz neprijala a ani nemohla prijať všetko, s čím prišla západná Európa na základe svojej osobitnej historickej skúsenosti. Stredná Európa musí prejsť svoju cestu, nedá sa preskočiť.

Strednú Európu nikto neunáša, stredná Európa nie je západná Európa, nie je jej klonom ani nepodarenou kópiou, je kultúrnym okruhom s vlastnou tradíciou, politikou a históriou. Nie vždy sa nám to musí páčiť, ale je chyba alarmisticky volať po „gleichšaltungu“ so západnou Európou. „Zarovnanie“ podľa vzorov Tretej ríše a Sovietskeho zväzu sme tu už mali a nikam neviedlo.

Stredná Európa nikam neodchádza, zostáva zaklinená medzi Rusko a Nemecko. Stredná Európa sa nedá premodelovať. Žiadny národ či štát z nej v dohľadnej budúcnosti nezmizne a my musíme nájsť cestu, ako zabezpečiť našim národom prosperitu a mier. Cesta nie je vo vymedzovaní sa voči Poľsku a Maďarsku, lebo nesúhlasíme z ich domácou politikou, či ich zahraničnopolitické záujmy nie sú našimi.


Jednotný navonok

Nebolo to tak dávno, čo sa tvrdilo, že Slovensko je čierna diera Európy a naši susedia nám prišli na pomoc. Rozhodne nie je správnou cestou rozpad vyšehradskej skupiny, lebo nie všetko a vždy ide podľa predstáv. Slovensko nepresadíme na západ ani nikde inde, vždy zostane v strednej Európe a Poľsko či Maďarsko zostanú našimi susedmi a zároveň aj krajinami, ktorým najviac rozumieme a s ktorými, v konečnom dôsledku, aj najviac zdieľame spoločné záujmy.

Stredná Európa – región stlačený medzi dvomi mocnosťami nemá na výber, musí zostať jednotný smerom navonok. Katastrofálne dôsledky príklonu k Rusku či Nemecku sme zažili a človek, a teda ani jeho výtvor štát sa nezmenil.

V prípade stretu záujmov každý človek, každý štát uprednostní ten svoj, o to viac, že pôjde o veľmoc. Zviazať svoj osud s veľmocou znamená vydať sa jej na milosť. Zviazať svoj osud s podobnými štátmi znamená mať dosah na naše smerovanie a upravovať náš vlastný i spoločný kurz.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo