Poľský prezident Nawrocki v Prahe Euroskepticizmus vychádza z chýb mainstreamu EÚ a jeho nedemokratického charakteru

Príhovor poľského prezidenta Karola Nawrockého vo Vlasteneckej sále Karolina na Karlovej univerzite v Prahe 24. novembra 2025 

Vážená pani rektorka, vážení profesori, zástupcovia fakúlt, vážení veľvyslanci, vedúci diplomatických misií v Prahe, vážení hostia!

Ako novozvolený prezident Poľskej republiky a historik z povolania sa cítim poctený, že môžem predniesť tento prejav na slávnej Karlovej univerzite. Ako najstaršia univerzita v našej časti Európy, založená v roku 1348 – druhou najstaršou v našom regióne je Jagelovská univerzita v Krakove, založená v roku 1364 – je dôkazom našich kultúrnych, vedeckých a historických väzieb na západnú Európu.

Stojí za zmienku, že najstaršia univerzita nášho spoločného suseda bola založená v Heidelbergu v roku 1386. Aj to môže byť pre nás pripomienkou dedičstva strednej Európy. Myslime na to aj v kontexte súčasnosti, aj v kontexte dnešnej debaty o Európe a európskej integrácii. Nie sme nutne odkázaní na rolu „žiakov v škole európskej integrácie“, ktorých môžu poučovať tí „starší a skúsenejší“.

Tento prístup však zažívame počas celých našich dejín. Pripomeniem len jeden príklad, keď sa demokratický politický systém medzivojnového Československa tragicky skončil vďaka „odborným radám“ západného sveta obsiahnutým v Mníchovskej dohode z roku 1938.

Vážené dámy a páni!

Niektorí môžu povedať, že dnes náš región opäť čelí podobným výzvam. A opäť sa niektorí naši západní partneri pokúšajú viesť nás jediným správnym smerom. Ukrajina a jej ozbrojené sily už takmer štyri roky bojujú o prežitie s barbarským útočníkom – Ruskou federáciou. To je ich vonkajší nepriateľ. Majú však aj vnútorného nepriateľa: vnútorný boj proti skorumpovaným elitám.

Úprimne dúfam, že obe bitky vyhrajú, predovšetkým preto, že obe víťazstvá sú dosiahnuteľné. História nám ukázala, že Rusko – či už cárske, boľševické, alebo sovietske – možno nielen zastaviť, ale aj poraziť. A zakaždým, keď bolo porazené, prinieslo to vlnu politických zmien.

Videli sme to po krymskej vojne v polovici 19. storočia, rusko-japonskej vojne na začiatku 20. storočia, prvej svetovej vojne a po poľsko-boľševickej vojne z roku 1920, ako aj po sovietsko-afganskej vojne v 80. rokoch.

Politická história nášho regiónu tiež ukazuje, že korupciu možno zastaviť, a to nadobro. Krajiny tohto regiónu sa jej museli úplne zbaviť na ceste k euroatlantickým inštitúciám. S hrdosťou môžem povedať, že sa nám to vo veľkej miere podarilo.

To však neznamená, že sú tieto inštitúcie dokonalé. Dnes by som sa s vami rád podelil o svoj pohľad na naše výzvy – ako vnútorné, tak aj vonkajšie.

Pokiaľ ide o vonkajšie výzvy, sú existenčné – ide o znovuzrodený ruský imperializmus. Vnútorné výzvy však nie sú nutne také zrejmé.

Videozáznam príhovoru poľského prezidenta Karola Nawrockého na Karlovej univerzite v Prahe 24. novembra 2025

Vážené dámy a páni!

Na úvod by som rád zdôraznil: Európska únia je naším prirodzeným politickým prostredím. Ale povedzme si úprimne: nie je to Únia našich snov.

Vstúpili sme do Európskej únie, ktorá nám mala dať – a aj dala – ekonomické príležitosti. Dala nám tiež možnosť rozvinúť náš podnikateľský potenciál. Vstúpili sme do Európskej únie, aby sme mohli využívať schengenský priestor, a to využívame. Cieľom však nebolo, aby nám Európska únia diktovala podmienky nášho usporiadania, našej stravy alebo výchovy našich detí.

Existujú určité sily, ktoré sa usilujú o vytvorenie centralizovanejšej Európskej únie a využívajú federalizáciu ako zásterku, aby tento proces zakryli. Podstatou tohto procesu je zbavenie členských štátov – s výnimkou dvoch najväčších – suverenity. Ich demokratické systémy sú oslabené tým, že je teraz možné ich v rámci EÚ prehlasovať. Sú teda zbavené svojej úlohy „pánov zmlúv“.

Ruší sa princíp, že EÚ má iba tie právomoci, ktoré jej členské štáty zverujú v zmluvách. Ustanovuje sa, že EÚ si môže sama zverovať právomoci. Presadzuje sa nadradenosť suverenity inštitúcií EÚ nad suverenitou členských štátov.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia Poľsko – vrátane konzervatívneho tábora, ku ktorému sa hrdo hlásim – nie je nepriateľom Európskej únie. Je iba v opozícii voči politickému prúdu, ktorý v súčasnej EÚ dominuje. A opozícia rovnako ako v každej demokracii nie je nepriateľom štátu.

Predstavuje iný program riadenia štátu než ten, ktorý má aktuálne dominujúca sila. Poľsko má – ako každý členský štát – svoju víziu EÚ a má na ňu právo. Má právo usilovať sa o šírenie tejto vízie a jej prijatie. Taká je podstata demokracie.

Poľsko má mnohostoročné skúsenosti s fungovaním v rámci únie – na tomto princípe bol postavený vzťah Poľského kráľovstva a Litovského veľkokniežatstva. Poznáme preto slabosti a hrozby spojené s takýmito štruktúrami, z ktorých najväčšou je snaha silnejších partnerov ovládnuť tých slabších. Preto sa vyslovujeme za odmietnutie projektu centralizácie EÚ.

V otázkach týkajúcich sa nášho politického systému a budúcnosti Európy majú skutočný demokratický mandát, získaný vo slobodných voľbách, prezidenti, vlády a parlamenty – a nie Európska komisia a jej podriadené inštitúcie, ktoré nereprezentujú rozmanitosť politických prúdov v Európe a sú zložené podľa ideologických kritérií.

Vyšehrad je mŕtvyNech žije Vyšehrad+?

Maciej Ruczaj

Vážené dámy a páni!

Aby sme nezostali len pri prázdnych slovách. Neponúkame iba negatívne posolstvo o tom, čo podľa nás nie je dobré. Nelamentujeme. Máme pozitívne posolstvo. Máme poľský program pre Európsku úniu, ktorého hlavné body by som vám rád stručne predstavil.

Východiskovým bodom diskusie sú dve základné premisy: pánmi zmlúv a suverénmi rozhodujúcimi o podobe európskej integrácie sú a musia zostať členské štáty ako jediné fungujúce európske demokracie.

Neexistuje európsky demos; jeho existenciu nemožno nariadiť – a bez ľudu niet demokracie. V poľskej vízii EÚ tak jedinými suverénmi zostávajú politické národy chápané ako spoločenstvá občanov jednotlivých členských štátov EÚ.

Pánmi zmlúv a suverénmi rozhodujúcimi o podobe európskej integrácie sú a musia zostať členské štáty ako jediné fungujúce európske demokracie.

Súčasné národy nie sú kmeňmi zmietanými atavistickými vášňami nadvlády nad ostatnými – ako sa ich snaží vykresliť mainstream EÚ –, ale národmi s tisícročnými tradíciami, ktoré si uvedomujú svoju existenciu, tradície, kultúru a svoje záujmy. Pokus o ich likvidáciu – ako by si priali európski centralisti – povedie iba ku konfliktom a k nešťastiu.

Uznanie existencie národov a ich suverénnych štátov za zlo, ktoré treba prekonať, je ďalšou formou utopického programu. Neboli to národy, ktoré vyprovokovali dve svetové vojny, ale neukojiteľné imperiálne ambície rôznych proveniencií. Boli to imperiálne ambície národov – nemeckého a ruského –, ale aj nadnárodných útvarov ako habsburská monarchia či priamo antinárodného ako komunizmus.

Druhá premisa: Poliaci patria k najstarším európskym politickým národom. Ako jedni z prvých prestali byť iba etnickým národom pochádzajúcim zo spoločného kmeňového koreňa alebo skupinou poddaných toho istého kráľa a stali sa spoločenstvom občanov svojej Rzeczpospolitej – svojej Rei publicae – štátu, ktorý predkovia dnešných Poliakov mali na základe princípu „slobodní so slobodnými, rovní s rovnými“ spolu s predkami dnešných Litovcov, Bielorusov a Ukrajincov.

Poliaci majú tiež skúsenosť 123 rokov života a fungovania poľského národa, napriek tomu, že jeho štát neexistoval. Predstava, že sa rozpustia v neurčitej európskosti, podriadia sa moci a právam, na ktorých podobu nebudú mať žiadny vplyv, že môžu byť prehlasovaní veľmocami a ovládaní prostredníctvom dnes navrhovaného systému centralizácie EÚ, že budú žiť pod cudzou hegemóniou, je utópiou odtrhnutou od reality.

Vzhľadom na to, aby bolo možné zastaviť a následne zvrátiť nepriaznivý proces centralizácie EÚ, Poľsko sa vyslovuje za nasledujúce body.

Po prvé, zachovanie zásady jednomyseľnosti v tých oblastiach rozhodovania EÚ, kde v súčasnosti platí.

Po druhé, zachovanie zásady „jeden štát – jeden komisár“ pri zostavovaní Európskej komisie, podľa ktorej musí mať každý štát Európskej únie, aj ten najmenší, svojho komisára v najvyššom správnom orgáne EÚ, a zároveň zákaz vymenovania osôb, ktoré nemajú odporúčanie vlády svojho štátu pôvodu, do najvyšších funkcií v EÚ.

Po tretie, návrat k pôvodnej podobe rotačného predsedníctva v EÚ z obdobia pred Lisabonskou zmluvou. V tejto súvislosti Poľsko navrhuje zrušenie funkcie predsedu Európskej rady. Predseda Rady musí byť, rovnako ako predtým, prezidentom, premiérom alebo kancelárom svojej krajiny, teda politikom s demokratickým mandátom a vlastnou politickou základňou, a nie úradníkom byrokratom závislým od podpory veľmocí.

Zatiaľ čo rotačný systém tejto funkcie dával každému členskému štátu dočasný dominantný vplyv na fungovanie Európskej rady, súčasný systém zaisťuje trvalú dominanciu „centrálnych mocností“ EÚ a marginalizuje ostatných. To isté platí pre Radu EÚ pre zahraničnú politiku, v ktorej stojí na čele úradník závislý od veľmocí, a nie minister zahraničných vecí štátu, ktorý Rade predsedá a má demokratický mandát.

Aby sa v prípade menej početných národov udržala podpora procesu európskej integrácie, musia mať reálny vplyv na rozhodovanie.

Po štvrté, vytvorenie systému hlasovania v Rade EÚ tak, aby sa vyrovnala nadmerná prevaha veľkých štátov EÚ. Aby sa v prípade menej početných národov udržala podpora procesu európskej integrácie, musia mať reálny vplyv na rozhodovanie.

Po piate, opierať fungovanie EÚ o pragmatické zásady – bez ideologického tlaku – a obmedziť právomoci inštitúcií EÚ na vybrané neideologické oblasti alebo výzvy, ako je hospodársky rozvoj alebo demografická kríza; týmto spôsobom obmedziť oblasti právomocí európskych inštitúcií na tie, v ktorých sú šance na účinnosť značné.

To vyžaduje vzdať sa prehnaných ambícií regulovať celý život členských štátov a ich občanov a opustiť zámer formovať všetky aspekty politiky, niekedy s prehliadaním alebo porušovaním vôle občanov.

V oblasti geopolitiky: vzdať sa ambícií konkurovať NATO v oblasti bezpečnosti. Bezpečnostná politika EÚ sa v posledných troch desaťročiach neosvedčila. Neukázala sa ako účinná ani v prípade povojnových konfliktov v Juhoslávii, ani v prípade destabilizácie v severnej Afrike a na Blízkom východe, ani v prípade agresie Ruska proti Gruzínsku a Ukrajine.

Súčasný pokus o centralizáciu zbrojných programov v rámci EÚ v skutočnosti slúži záujmom zbrojárskeho priemyslu Nemecka a Francúzska, smeruje k nim tok peňazí zo spoločného dlhu EÚ, oneskoruje termíny dodávok, ignoruje naliehavosť zbrojných potrieb východného krídla EÚ a NATO a dáva Európskej komisii ďalší nástroj na „disciplinovanie“ členských štátov.

Okrem toho sa vyslovujeme za odmietnutie nariadenia Európskej komisie o digitálnych službách (DSA). Myšlienka akejkoľvek cenzúry je poľskej politickej kultúre cudzia.

Už koncom 16. storočia odpovedal veľký korunný kancelár a hejtman Jan Zamojski na žiadosť moskovských poslancov Ivana Hrozného, aby spálil knihy, ktoré vykresľovali vládcu Kremľa v zlom svetle, takto: „My tu v tejto republike žiadne knihy nezakazujeme ani neprikazujeme.“

Pokus o centralizáciu zbrojných programov v rámci EÚ slúži záujmom zbrojárskeho priemyslu Nemecka a Francúzska a ignoruje naliehavosť zbrojných potrieb východného krídla EÚ a NATO.

Toto je spoločná tradícia Rzeczpospolitej a českých krajín. Nie je náhodou, že František Skaryna, ktorý je dnes pre Bielorusov symbolom veľkého muža renesancie, tlačil svoju prvú Bibliu na svete písanú cyrilikou v starobieloruskom jazyku práve tu v Prahe v roku 1517, zatiaľ čo ostatné svoje diela tlačil vo Vilne – hlavnom meste Litovského veľkokniežatstva.

A napokon odmietame aj rozdelenie európskej politickej scény EÚ na osvietených zástancov neustáleho prehlbovania integrácie a primitívnych populistov s totalitnými sklonmi. Myšlienka, že takto skutočne vyzerá hlavná deliaca línia politickej scény EÚ, je absurdná. Tá je rozdelená na tábor kontinuity a tábor reforiem.

Vzhľadom na to, že súčasné smerovanie nás doviedlo k zadlženiu, nekontrolovanej migrácii, energetickým krízam, vyprovokovalo brexit a vystavilo nás ruskému imperializmu, ktorý bol po dlhé roky financovaný jadrom EÚ, je zmena nevyhnutnosťou. Určitý euroskepticizmus teda vychádza z chýb mainstreamu Európskej únie a jeho nedemokratického charakteru.

Vážené dámy a páni!

Takto v skratke vyzerá moja vízia smeru, ktorým by sa mala uberať Európska únia. Teraz si môžete klásť otázku: je to uskutočniteľné? Asi si nemožno robiť ilúzie, že by ju chceli prijať súčasné vládnuce elity v EÚ. Predkladanie návrhov na zlepšenie našej Únie je však právom každého členského štátu.

Poviem to na rovinu: som zástancom Poľska v Európskej únii, ale domnievam sa, že otázky týkajúce sa napríklad ústavného usporiadania, súdnictva alebo bezpečnosti sú vyhradené výlučne poľskej ústave, poľskému prezidentovi a poľskej vláde. Rovnako by to malo byť v prípade každého členského štátu.

Ako prezident Poľska nemienim spochybňovať členstvo v Európskej únii, ale chcel by som s pomocou ďalších krajín nášho regiónu, na základe našich skúseností a senzibility, budovať silnejšiu strednú Európu v rámci EÚ.

Budem rád, ak sa nad touto víziou budeme môcť spoločne zamýšľať a diskutovať o nej.

Ďakujem za pozornosť.

Uverejnené so súhlasom prezidentskej kancelárie Poľskej republiky.