KOMENTÁR: Zachraňovať hniezda záchrany?

Vďaka Výboru OSN pre práva detí, ktorý odporučil Českej republike zrušiť program tzv. babyboxov (u nás známych ako hniezda záchrany) sa aj na Slovensku rozpútala vlna diskusií. Podľa niektorých reakcií podporovateľov verejne prístupných inkubátorov by sme mohli nadobudnúť dojem, že hniezda záchrany sú všeliekom na problém nechcených detí. Nebude na škodu pouvažovať o ich zmysle a význame.

Anonymné odloženie novorodenca má, okrem ďalších, dva hlavné problémy. Prvý z nich pomenoval výbor OSN. Právo na identitu je veľmi dôležité. Osud najdúcha môže byť pre neho mučivý. Ale už tu treba pripomenúť, že prekonateľný, podobne sa totiž musia pasovať so svojim osudom deti zomrelých rodičov, deti prežívajúce v detských domovoch alebo v zlých rodinných pomeroch. Druhý, z môjho pohľadu závažnejší problém je, že hniezda záchrany nepriamo motivujú k pôrodu bez lekárskeho dohľadu, v nesterilných podmienkach, čo ohrozuje život dieťaťa i jeho matky najmä v prípade, že sa pôrod skomplikuje.

Hniezda záchrany v kontexte iných možností

Verejne prístupné inkubátory ako riešenie neželaného tehotenstva sú tým najmenej vhodným, ešte akceptovateľným riešením. Existenciu verejných inkubátorov a ich verejnú podporu vnímam problematicky zvlášť v legislatívnom prostredí, v ktorom existuje podobné a menej rizikové riešenie – utajený pôrod. Takéto prostredie máme aj my na Slovensku. Výhodou utajeného pôrodu je, že neobsahuje dva vyššie spomínané problémy. Matka dieťaťa je známa, aj keď je utajená jej identita. Je znížené riziko nepoznania zdravotného stavu dieťaťa, preto sa prípadná zdravotná intervencia môže začať okamžite po narodení dieťaťa, napr. v prípade drogovo závislej matky. Pôrod prebieha normálnym spôsobom za asistencie zdravotníckeho personálu zvyčajne v zdravotníckom zariadení. Teda aj v prípade komplikácií je možné poskytnúť žene i dieťaťu okamžitú pomoc. Opäť ale treba pripomenúť, že utajený pôrod je druhou najhoršou alternatívou.

Pre poriadok spomeňme ešte ďalšie dve možnosti, ktoré máme v prípade, keď zlyhala prevencia a žena neplánovane otehotnela. Treťou najhoršou a teda druhou najlepšou alternatívou je poskytnutie pomoci matke tak, aby si dieťa mohla nechať pri sebe.

„Hniezda záchrany pozná vďaka medializácii veľká časť populácie. Ale o možnosti utajene porodiť, vyhľadať pomoc v domove pre tehotné matky alebo vyhľadať pomoc pri možnosti zostať v domácom prostredí sa toho veľa nevie.“ Zdieľať

Poslednou a z nášho pohľadu najlepšou alternatívou je pomôcť žene priamo v jej prirodzenom prostredí, aby mohla svoje tehotenstvo prežívať v kruhu svojich najbližších, v atmosfére prijatia. Ide tu o sanáciu rodiny.

V rámci systému Zachráňme životy sa realizuje pomoc predovšetkým formou posledných dvoch spomínaných možností. Približne v tretine prípadov je pomoc realizovaná v domácom prostredí pod dohľadom partnerskej organizácie. V ostatných prípadoch je pomoc žene a jej dieťaťu poskytovaná v zariadení. Za tri a pol ročné fungovanie projektu bolo takto zachránených 40 detí. Iba dve boli dané na adopciu po utajenom pôrode, ostatné zostali so svojimi matkami, napriek tomu, že väčšina žien zaradených do systému pôvodne uvažovala o adopcii.

Vnímam ako problematické, že verejnosť si neuvedomuje vyššie spomínanú postupnosť a vhodnosť jednotlivých riešení. Hniezda záchrany pozná vďaka medializácii veľká časť populácie, a tak vie o možnosti odložiť dieťa do verejného inkubátora. Ale o možnosti utajene porodiť, vyhľadať pomoc v domove pre tehotné matky alebo vyhľadať pomoc pri možnosti zostať v domácom prostredí sa toho veľa nevie. Verejne prístupné inkubátory sú skutočne tým najnevhodnejším variantom. Bohužiaľ, ľudia poznajú často iba tú. Nie je v zámere tohto príspevku hľadať príčiny tohto stavu. Ale jedným zo zámerov je motivovať nás všetkých, aby sa aj o tých ostatných možnostiach hovorilo viac, pokiaľ možno proporcionálne, najviac o dôležitosti fungujúcej rodiny, potom o pomoci v rodine, následne v zariadení, potom o utajenom pôrode a až napokon o možnosti verejne prístupného inkubátora.

Odporučenie výboru OSN

V odporučení výboru OSN pre Českú republiku sa píše: „Výbor vyzýva účastnícky štát, aby zvýšil svoje úsilie pri riešení základných príčin, ktoré vedú k opusteniu detí, vrátane poskytovania informácií o plánovanom rodičovstve, ako aj zodpovedajúceho poradenstva a sociálnej podpory pre neplánované tehotenstvo.“

„Podobne, ako niektorí ďalší, vnímam v stanovisku Výboru OSN pre práva detí podprahovú informáciu, že je lepšie pre nechcené dieťa, aby sa vôbec nenarodilo. Teda akúsi skrytú výzvu na likvidáciu dieťaťa pred narodením. To sa mi zdá od výboru, ktorý je zameraný na práva detí, nehorázne.“ Zdieľať

Zdôvodnenie výboru OSN pre zrušenie babyboxov považujem za inšpiratívne a zároveň za naivné. Inšpiratívne najmä v bode poradenstva a sociálnej podpory pre neplánované tehotenstvo. Keď som robil analýzu sociálnych zákonov, sociálna pomoc tehotným sa spomínala nepriamo v jednom zákone. Aká je podpora takéhoto poradenstva na Slovensku? Koľko organizácií sa venuje takémuto poradenstvu? Myslím si, že toto odporučenie si pokojne môžme zobrať k srdcu.

Naivne ale vyznieva odporučenie na riešenie situácie prevenciou. Vyznieva mi to ako neznalosť spoločenskej reality, že neplánované tehotenstvá sú jednoducho faktom, ktorému sa úplne zabrániť nedá, napriek akejkoľvek prevencii. Veď práve pre skúsenosť so zlyhávaním človeka bol vytvorený celý vedný odbor sociálnej práce, ktorý je z väčšej miery zameraný na intervenciu. Ako spoločnosť potrebujeme riešiť aj prevenciu aj intervenciu. V prípade verejne dostupných inkubátorov ide jednoznačne o intervenciu, to ale neznamená, že by tým niekto chcel legitimizovať zanedbanie prevencie.

A posledná poznámka k OSN. Podobne, ako niektorí ďalší, vnímam v stanovisku výboru podprahovú informáciu, že je lepšie pre nechcené dieťa (alebo chcené ale bez dostatočného zázemia), aby sa vôbec nenarodilo. Teda akúsi skrytú výzvu na likvidáciu dieťaťa pred narodením. To sa mi zdá od výboru, ktorý je zameraný na práva detí, nehorázne.

Zachovať hniezda záchrany?

Prečo teda nezrušiť hniezda záchrany? Osobne vnímam tri skutočnosti, ktoré hovoria v prospech ich zachovania. Predovšetkým verejne dostupné inkubátory predstavujú jednu z alternatív, aj keď nedokonalú a problematickú, ale predsa plniacu si svoje miesto v intervencii tým, že matke dávajú šancu vyriešiť krajnú životnú situáciu bez toho, aby dieťa prišlo o život.

„Hniezda záchrany pomáhajú vytvárať kultúru úcty k človeku od počatia a úctu k materstvu.“ Zdieľať

Ďalej, doteraz neboli zaznamenané žiadne pokusy zneužiť inkubátory ženami, ktoré by sa snažili bez dostatočného dôvodu zbaviť sa svojich rodičovských povinností. V prípade, že by sa tak začalo diať, kritika by bola na mieste, ale pokiaľ viem, nič také nebolo zaznamenané.

A napokon, čo považujem momentálne za najdôležitejší argument, hniezda záchrany pomáhajú vytvárať kultúru úcty k človeku od počatia a úctu k materstvu. Nečudoval by som sa, že vďaka publicite hniezd záchrany a širokému povedomiu v spoločnosti, tento projekt viedol k rozhodnutiu väčšieho počtu žien zachovať život svojho dieťaťa, než koľko sa našlo v samotných boxoch. Pretože už len informácia, že tu existuje takáto možnosť, že tu existujú ľudia, ktorým záleží na narodení aj nechceného bábätka, vytvára atmosféru, v ktorej je normálne dať dieťaťu život. Prípadným zrušením verejne prístupných inkubátorov by sa tento odkaz oslabil, čo by bolo zlé nielen pre samotné ohrozené deti, ale aj pre celú spoločnosť a jej kultúrno-sociálny rozmer.

Marek Michalčík
Autor je výkonný riaditeľ Fóra života.

Foto: Flickr.com (Creative Commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo