Zmarené referendum s potenciálom

Na podrobnú analýzu toho, čo sa v sobotu stalo, je ešte priskoro. Ale už dnes sú zrejmé niektoré zistenia. O stave spoločnosti vypovedá nielen výsledok samotného referenda, ale aj to, čo mu predchádzalo.

66.jpg

Možno povedať, že v dejinách Slovenska ide o druhé zmarené referendum. Nepamätám sa, a to ani za čias mečiarizmu a kontramečiarizmu, že by taká veľká časť médií pracovala na antikampani a cenzúre. Tieto médiá vytvorili nové mediálne referendum, ktoré sa tomu skutočnému podobalo asi ako Picassom prekreslená fotografia svojmu originálu.

Zoberme si len titulky dvoch takzvaných mienkotvorných denníkov z referendového dňa, ktoré išli priamo proti účasti na referende. V takejto atmosfére sa nečudujem ľuďom, ktorí sú závislí od sprostredkovania informácií médiami, že sa do takého „referenda“ ani nechceli zapojiť. O referende, ktoré položilo tri konkrétne otázky (nič viac ani menej), sa tak mnoho občanov ani nedozvedelo. Do akej miery vplýval tento fenomén na reálnu účasť, neviem, to nech sa pokúsia odhadnúť odborníci. Som si však istý, že tento vplyv nebol zanedbateľný.

Z verejnej diskusie, ktorú médiá pripustili, vysvitlo, ako veľmi nám chýba racionálna diskusia o účele a zmysle manželstva, rodičovských právach, povinnostiach a najlepšom záujme dieťaťa. Plytké názory niektorých „odborníkov“, ktoré boli vypustené do éteru spolu s precíznymi a zamysleniahodnými myšlienkami iných, ukázali kvalitatívne nevyrovnanú diskusiu.

Treba však oceniť, že referendum dalo výborný podnet k tomu, aby sa diskutovalo. Aj keď nedokonale. Všetci si aspoň mohli uvedomiť, že nastolené témy sú skutočne dôležité, vážne a patria do stredu spoločenského záujmu, a nie na jeho perifériu. Mám nádej, že ak sa v budúcnosti budú pretriasať témy súvisiace s manželstvom a rodinou, ľudia už k nim budú citlivejší, racionálnejší a zodpovednejší. 

"Pri predstave, že by sa referendum konalo povedzme o tri alebo päť rokov, bol by výsledok zrejme ešte horší."   

Na prvý pohľad sa možno zdá, že výsledok je nelichotivý. Avšak pri predstave, že by sa referendum konalo povedzme o tri alebo päť rokov (ak by bolo možné ho konať), bol by výsledok zrejme ešte horší. Médiá by robili ešte brutálnejšiu antikampaň, ľudia by boli ešte viac spracovaní nediskriminačnou ideológiou, ešte menej by premýšľali nad účelom manželstva a rodiny a k téme ochrany rodiny by boli ešte apatickejší. 

Pre lepší výsledok bolo treba, aby tu referendum bolo skôr, možno pred piatimi rokmi. Preto si myslím, že výsledok včerajšieho referenda nemožno hodnotiť ako fiasko, keďže ho podporil takmer milión občanov. Je to veľmi sľubný potenciál, ktorý sa môže rozvíjať a rásť.

Aliancia za rodinu ešte v úplných začiatkoch svojich snáh uvádzala ako jeden z dôvodov pre referendum to, že ho „ešte môžeme“ iniciovať a že „je najvyšší čas“ na ochranu rodiny týmto spôsobom. Áno, bol naj-najvyšší čas. Teraz nás čaká úloha zužitkovať nové zistenia a nadobudnutý potenciál.

Marek Michalčík
Autor je občiansky aktivista.