Očkovanie a vojna Prečo dosahuje počet pôrodov na Slovensku desaťročné minimá

Slovenské rodiny sa čoraz ťažšie rozhodujú pre deti. Vo februári tohto roka sa v celej krajine narodilo iba 3752 detí, čo bolo najmenej za posledných 10 rokov. Na porovnanie: v rovnaký mesiac zomrelo 4257 slovenských občanov. Čísla hovorili v prospech úmrtí aj v januári, ako aj v marci.

Tento vývoj iba potvrdzuje dlhodobé predpovede o tom, že Slovensko bude postupne starnúť a jeho populácia sa bude zmenšovať. V posledných rokoch sa však tento proces kvôli nižšiemu počtu pôrodov ešte zrýchlil.

Zmeny v pôrodnosti sú do istej miery podľa demografov bežnou vecou. Ľudia sa rozhodujú pre deti na základe mnohých faktorov, ktoré sa neustále menia. Pandémia však priniesla výraznejšie zmeny a väčšie poklesy. Prepadov v pôrodnosti zažila krajina a vlastne celá Európa od začiatku pandémie hneď niekoľko.

Medzi jednotlivými štátmi sú veľké rozdiely, ako však pre Postoj hovorí demograf a zástupca riaditeľa vo Viedenskom demografickom inštitúte Tomáš Sobotka, hlavné vlny prebiehajú naprieč vyspelými krajinami podobne.

Odklad kvôli očkovaniu

Vplyv pandémie bol podľa Sobotku jednoznačný a po prvýkrát bol pozorovateľný v období okolo konca roka 2020 a začiatku roka 2021. Vtedy sa prejavili dôsledky neistoty vyvolanej príchodom covidu, ako aj lockdownov.

V období medzi aprílom a decembrom roka 2021 sa vývoj v rôznych častiach Európy líši. V Nemecku, Rakúsku či severných krajinách, ktoré Sobotka opisuje ako štáty poskytujúce štedrú podporu rodinám a ľuďom bez zamestnania, pôrodnosť rástla, u nás, naopak, klesala a v Poľsku či Portugalsku bol pokles výrazný.

Pre mladších, vzdelanejších ľudí s jedným dieťaťom bolo obdobie pandémie dokonca vhodnou dobou pre narodenie potomka.Zdieľať

„Každopádne, vo väčšine krajín nedošlo k žiadnemu prudkému dlhodobému poklesu pôrodnosti, ktorý niektorí z nás očakávali,“ hovorí Sobotka. Ľudia si jednoducho zvykli na život s covidom a pre niektorých ľudí, obzvlášť pre mladších, vzdelanejších, s jedným dieťaťom, „to dokonca bola vhodná doba pre narodenie potomka“.

Následne v prvej polovici roka 2022 prišlo takmer vo všetkých európskych krajinách k prepadu pôrodnosti. Podľa Sobotku sa pod to podpísalo najmä očkovanie. „Naše analýzy ukazujú na silný dočasný vplyv očkovania: mnohé ženy sa rozhodli ‚odložiť‘ počatie potomka kvôli možnej neistote vplyvu či dôsledkov očkovania na tehotenstvo,“ vysvetľuje.

Toto správanie však bolo neskôr aspoň mierne vykompenzované a pôrodnosť vzrástla. Koniec lockdownov a obmedzujúcich opatrení mal však, paradoxne, opäť negatívny vplyv na počet narodených detí. „Ľudia mali zrazu viac práce a menej času,“ konštatuje Sobotka.

Na rozhodovanie ľudí malo vplyv aj vypuknutie vojny na Ukrajine a s ním súvisiaca inflácia a prepad životnej úrovne. Práve to stojí podľa Sobotku aj za nízkymi číslami pôrodov začiatkom súčasného roka a koncom toho minulého. Vtedy sa počet narodených prepadol o takmer 20 percent.

Cez covid prišlo k výraznému poklesu sobášnosti, a to sa prejavilo aj na počte narodených detí.Zdieľať

Demograf Slovenskej akadémie vied Branislav Šprocha však vidí aj za tohtoročnými nízkymi číslami ešte dosahy pandémie. Tá mala podľa neho vplyv aj na vývoj v minulom roku. „Cez covid prišlo k výraznému poklesu sobášnosti, a to sa prejavilo aj na počte narodených detí,“ hovorí pre Postoj.

Je síce pravda, že mnoho detí v dnešnej dobe prichádza na svet mimo manželstva, 60 percent sa však stále rodí zosobášeným rodičom. Nemožnosť uzatvoriť manželstvo kvôli protipandemickým opatreniam tak prirodzene viedla aj k poklesu pôrodov.

Aj podľa Šprochu svoje urobilo tiež vypuknutie vojny a zhoršenie ekonomickej situácie. To, aký veľký vplyv tieto faktory mali, sa však podľa neho nedá presne určiť. 

Nemá kto mať deti

Trend znižovania počtu novorodencov však bude v každom prípade pokračovať, a to bez ohľadu na externé vplyvy ako vojna, inflácia či pandémia.

„Efekt zmenšovania reprodukčnej základne nezvrátime,“ konštatuje Šprocha.

Do reprodukčného veku sa totiž dostávajú populačne čoraz slabšie ročníky a krajina má menej potencionálnych matiek. Kým v roku 2010 bolo na Slovensku 1,4 milióna žien v reprodukčnom veku, vlani ich bolo 1,24 milióna.

Do tejto skupiny sa počítajú ženy od 15 do 49 rokov. Ak by sme ju však zúžili na vek 20 až 35 rokov, čo je obdobie, keď majú ženy deti najčastejšie, situácia by bola ešte horšia.

Priemerná úroveň plodnosti, ktorá hovorí o tom, koľko detí má v priemere jedna žena, pritom na Slovensku v posledných rokoch stúpala. A to napriek tomu, že trend v iných vyspelých krajinách bol skôr opačný.

Svoje dno dosiahla v roku 2002 na úrovni 1,2 dieťaťa na ženu. Na to, aby krajina udržala veľkosť populácie, sa považuje za potrebné dosahovať úroveň aspoň 2,1 dieťaťa. V nasledujúcom období však začala plodnosť opätovne rásť, od roku 2012 môžeme hovoriť dokonca o výraznejšom raste. Posledné údaje z roku 2021 hovoria o 1,64 dieťaťa na ženu, čo je však stále pod úrovňou potrebnou na zachovanie populácie.

Odložené materstvo

Šprocha tento rast vysvetľuje odloženým materstvom. Od 90. rokov prebehla výrazná zmena v správaní žien. Kým ešte v roku 1993 bolo viac ako 40 percent rodičiek vo vekovej skupine od 20 do 24 rokov, v roku 2022 táto veková skupina tvorila už iba o niečo viac ako 14 percent zo všetkých rodičiek.

V 90. rokoch tak plodnosť klesala aj preto, že ženy si materstvo nechali na neskôr. Po začiatku tretieho milénia sa tieto ženy rozhodli mať deti a situácia sa tak zlepšila. Podľa Šprochu sa však fáza dobiehania rodenia detí už ukončuje a ďalší výraznejší rast miery plodnosti už preto neočakáva. „Maximálne by sme mohli dosiahnuť 1,8 dieťaťa na ženu, ale úroveň dvoch detí je v najbližších rokoch nereálna,“ hovorí.

Čo sa týka pôrodnosti ako takej, podľa Sobotku je veľmi ťažké predpovedať, ako sa bude vyvíjať, keďže závisí od mnohých faktorov. „Je možné, že bude rásť, ale asi sa nedostane na predpandemické hodnoty,“ hovorí. 

Je tak stále jasnejšie, že Slovensko sa musí začať pripravovať na to, že jeho populácia bude čoraz rýchlejšie starnúť. To totiž so sebou prinesie úplne nový výhľad do budúcnosti. A to nielen z ekonomického hľadiska v zmysle chýbajúcich daňových príjmov či vysokých výdavkov na zdravotníctvo. V spoločnosti budú prevládať starší ľudia, a to je niečo, čo sme zatiaľ nezažili.