Búrka na sociálnych sieťach Opera a balet nikoho nezaujímajú, povedal herec Timothée Chalamet. A čo ak má pravdu?

Toľko priaznivcov klasickej kultúry ako v posledných dňoch sa na sociálnych sieťach neobjavilo už poriadne dlho.

Všetko sa začalo počas februárového rozhovoru tridsaťročného herca Timothéeho Chalameta s hereckou hviezdou Matthewom McConaugheym na Texaskej univerzite. Keď sa dvaja herci rozprávali o stave súčasnej kultúry, neúprosne (de)formovanej mizivou schopnosťou súčasných divákov udržať pozornosť, reč prišla aj na formy klasického umenia.

„Nechcem pracovať v balete alebo v opere, alebo hocikde, kde ide skrátka o to, že udržiavate nažive nejakú vec, o ktorú sa už nikto nezaujíma,“ povedal Chalamet, vtedy ešte horúci kandidát na Oscara za najlepší herecký výkon roka.

„Ale rešpekt pre všetkých ľudí v balete a opere,“ rýchlo dodal herec. „Možno som práve prišiel o nejakých 14 centov pre pokles sledovanosti,“ neodpustil si poznámku.

Pobúrené reakcie

Chalametovo vyjadrenie okrem búrlivej vlny mémov vyvolalo aj kritiku zo strany ľudí spojených s klasickým umením.

Kanadská mezzosopranistka Deepa Johnnyová napríklad označila Chalametove slová za „sklamanie“. Seattleská opera k virálnemu momentu pristúpila kreatívne a divákom ponúkla 14-percentnú zľavu na lístky na Carmen, ak použijú zľavový kód TIMOTHEE. Chalametovo vyjadrenie na svoju propagáciu využil aj košický operný súbor.

Ženy z The View, americkej obdoby relácie Silná zostava, Chalameta silno skritizovali a jeho vyjadrenia označili za „prázdne“ a „plytké“. Anglický národný balet poukázal na to, ako sa mu darí nielen počas predstavení, ale aj na sociálnych sieťach.

„Vo svete, kde umelá inteligencia pretvára kinematografiu rýchlejšie, ako si väčšina ľudí uvedomuje, sa bezprostredná ľudská prítomnosť baletu a opery stáva čoraz viac dôležitou, nie menej,“ povedal zas choreograf Martin Chaix.

Filmy sú vplyvnejšie

Čo však, ak má Chalamet v niečom pravdu?

Dostatočne výpovedným faktom je už len to, že sa opera a balet do centra pozornosti na sociálnych sieťach dostali len vďaka tomu, že ich v rozhovore spomenul filmový herec, ako konštatoval komentár denníka New York Times.

To, že majú filmy v súčasnosti oveľa väčší kultúrny vplyv ako klasické formy performatívneho umenia alebo povedzme klasické romány, je nespochybniteľný fakt, empiricky jednoducho overiteľný tým, že sa náhodného človeka na ulici opýtate na päť obľúbených opier a päť obľúbených filmov.

Hoci sa dá diskutovať o tom, či svoj postoj mladý herec nemohol vyjadriť úctivejšie, asi nie je namieste spochybňovať ani jeho rešpekt k opere a baletu, keďže jeho stará mama, matka aj sestra vystupovali v newyorskom balete.

Jednou vetou, skonštatovať, že opera a balet nie sú v centre mainstreamovej pozornosti, je niečo iné ako povedať, že sú bezcenné.

Aj Netflix sa podriaďuje trendom

Navyše trend, o ktorom sa Chalamet a McConaughey zhovárali, keď padla virálna poznámka o opere a balete, sa týka aj sveta kinematografie.

Dvaja herci sa totiž rozprávali o dileme mnohých filmárov, konkrétne o tom, ako vyvážiť vážnu umeleckú hodnotu svojich diel s ambíciou zabávať divákov. McConaughey napríklad rozprával o tom, ako sa vrcholným žánrom súčasnosti stali 12-sekundové vertikálne videá, pretože na viac už skrátka divácka pozornosť nemá.

Chalamet mu na to odpovedal, že scenáristi filmov na Netflixe dokonca zmenili spôsob, akým konštruujú dej svojich filmov. Zatiaľ čo kedysi sa najväčšia pozornosť tvorcov sústreďovala na záver filmu, veľké finále, v súčasnosti sú tlačení do toho, aby divácku pozornosť upútali ohromnými scénami už takpovediac v prvom dejstve.

Pred dvoma mesiacmi upútal podobným vyjadrením pozornosť aj herec Matt Damon. Ten povedal, že scenáristi netflixovských filmov úmyselne píšu svoje diela tak, aby sa v nich vývoj viackrát zosumarizoval.

Dôvod je prostý – nechcú za žiadnu cenu stratiť divákov, ktorí popri sledovaní filmu scrollujú sociálne siete. Azda najtragickejším príkladom takéhoto prístupu je piata séria seriálu Stranger Things, o ktorej sme už na Postoji písali.

Koniec osemdesiatkového fenoménuPrečo všetci hovoria o konci seriálu Stranger Things

Michal Lukáč

Ak bude umenie naďalej degradovať tým, že sa bude neustále prispôsobovať diváckemu vkusu a zlozvykom, je jasné, že sa to negatívne dotkne aj celovečerných filmov, nielen opery a baletu. Už teraz sa objavujú internetové vtipy o tom, že pre človeka závislého od scrollovania je dokonca len pozretie si celovečerného filmu sprevádzané pocitom produktívne stráveného času.

Európa je iná

Našťastie generácia Z má tendenciu správať sa vo viacerých ohľadoch kontrakultúrne a to sa týka aj chodenia do kina. Ako si v posledných dňoch všimlo viacero médií, z generácie Z sa stali najčastejší návštevníci kín spomedzi všetkých vekových kategórií. Z kina sa stáva sociálna udalosť, ktorá sa nedá nahradiť pozeraním filmových úryvkov na TikToku.

Späť však ku klasickému umeniu, kde je situácia podstatne iná. Ako vo vyčerpávajúcom zhrnutí trendov poukázal slovenský blog Do Re Mix, priemerný vek návštevníka Metropolitnej opery bol v roku 2020 57 rokov, 62 percent návštevníkov tamojšej filharmónie bolo zas starších ako 55 rokov.

Samozrejme, Chalametove tvrdenia o zabudnutých formách umenia treba navyše vnímať v americkom kontexte, ktorý je iný ako európsky. Na operu v Spojených štátoch chodievajú okolo dve percentá populácie, pretože operné ustanovizne sa nachádzajú len v najväčších mestách.

V Európe, kde je klasická kultúra vo väčšej miere ako v USA podporovaná z verejných zdrojov, sa na operu dá zájsť aj v menších mestách. Už len na Slovensku pôsobí okrem Bratislavy a Košíc operný súbor aj v Banskej Bystrici.

To sa v konečnom dôsledku odráža na návštevnosti opier. Lídrami sú v tomto ohľade Rakúsko a Nemecko s takmer štyrmi percentami populácie (staršej ako 16 rokov), ostatné európske krajiny sa pohybujú okolo troch percent.

Ako vzbudiť záujem

Dobre, Chalamet sa teda najskôr nechcel ponižujúcim spôsobom vyjadriť o hodnote opery či baletu, iba o jeho vplyve na mainstream a navyše tak učinil v Spojených štátoch amerických, kde sú tieto formy umenia naozaj ešte o čosi menej vplyvné ako v Európe.

Čo však s tým, keď sa s tým nechceme zmieriť? Ako sa majú takéto súbory pokúšať získať mladších divákov?

Intuitívnou, hoci iba čiastkovou odpoveďou je používanie sociálnych sietí. Pozitívnou prípadovou štúdiou v tomto môže byť napríklad Štátna filharmónia Košice, ktorá svoje sociálne siete poňala v podstate ako prvý kontakt človeka s klasickou hudbou – v sérii príspevkov sú tu tak napríklad predstavené jednotlivé nástroje symfonického orchestra.

Konkrétne v tomto súbore je efektívnou gateway drug, respektíve vstupnou bránou, čo sa vážnej hudby týka, aj pravidelný koncert známej filmovej hudby, ako dokladá napríklad tento rozhovor s mladými abonentmi.

Je tu však ešte jeden, možno podceňovaný, ale podľa prieskumov najefektívnejší spôsob, ako niekoho dostať ku klasickému umeniu – dostať ho tam cez nejakého už etablovaného štamgasta. Takmer nikto totiž do opery po prvýkrát neprišiel sám od seba, zvyčajne ho tam zavolal niekto iný.

Nakoniec to teda vyzerá tak, že aj pri klasickom umení platí niečo, čo je kresťanským evanjelizátorom dobre známe už dlhé roky. Iniciatívny nadšenec, ktorý sa nebojí k objektu svojej fascinácie pozývať svojich priateľov, preváži aj všetky možné kampane v médiách.

Najsprávnejšou reakciou na virálny výrok Timothéeho Chalameta je teda najskôr vytiahnuť peňaženku a podporiť najbližší súbor venujúci sa klasickej kultúre. A rovno k nákupu prihodiť jeden lístok navyše pre priateľa, ktorý danú formu umenia ešte nepozná.

Kam za operou a klasickou hudbouOslava životných jubileí Iris Szeghy a Vladimíra Godára, monumentálne diela v Košiciach, Žiline aj v Bratislave

Boris Ažaltovič