Spoločnosť 14. február 2011

TÉMA: Haiti – rok po

Zuzana Schaleková
Začiatkom roka 2010 malý ostrov v Karibiku postavil „na nohy“ celý svet. Ničivé zemetrasenie v hlavnom meste Haiti Port-au-Prince pripravilo o život viac ako 200 000 ľudí. Z ďalšieho milióna sa stali bezdomovci. Krajiny z celého sveta vyhlasovali zbierky, vlády sa zaväzovali sľubmi o poskytnutí fina...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Schaleková

Začiatkom roka 2010 malý ostrov v Karibiku postavil „na nohy“ celý svet. Ničivé zemetrasenie v hlavnom meste Haiti Port-au-Prince pripravilo o život viac ako 200 000 ľudí. Z ďalšieho milióna sa stali bezdomovci. Krajiny z celého sveta vyhlasovali zbierky, vlády sa zaväzovali sľubmi o poskytnutí fina...

Začiatkom roka 2010 malý ostrov v Karibiku postavil „na nohy“ celý svet. Ničivé zemetrasenie v hlavnom meste Haiti Port-au-Prince pripravilo o život viac ako 200 000 ľudí. Z ďalšieho milióna sa stali bezdomovci. Krajiny z celého sveta vyhlasovali zbierky, vlády sa zaväzovali sľubmi o poskytnutí finančných príspevkov. Počas roka sa slovo Haiti nenápadne vytratilo. Do akej miery sa zmenila situácia?

Rýchla pomoc, ktorá prišla na ostrov takmer bezprostredne po zemetrasení, zmiernila jeho následky, no nevyriešila všetky problémy. Stále tam chýbajú základné veci ako voda, jedlo či lekárska pomoc. Nový úder obyvateľom uštedrila aj cholera, ktorá vypukla začiatkom októbra 2010 na severe krajiny. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo do polovice januára infikovaných 188 967 ľudí, za obeť padlo 3838 obyvateľov. Choroba sa šíri vodou kontaminovanou výkalmi.

Odkázaní na pomoc „zvonku“

Aj po trinástich mesiacoch sa situácia dáva do poriadku len veľmi pomaly, čo kritizujú viaceré krajiny. Pomalé odpratávanie škôd brzdí ďalší rozvoj. Obyvatelia žijú v žalostných podmienkach. „Státisíce ľudí stále žijú v stanových táboroch, mnohí nemajú prístup k zdroju pitnej vody. Väčšina obyvateľov Haiti je nezamestnaná. Doprava a infraštruktúra sú narušené, čo je jedným z dôvodov spomalenia efektívnej a rýchlej pomoci zo strany mimovládnych organizácií. Poskytovanie pomoci narúša aj vysoká korupcia a nezmyselná byrokracia,“ hovorí pre Postoy.sk vyslaná pracovníčka Slovenskej katolíckej charity (SKCH) Eva Zelinová, koordinátorka projektu obnovy po zemetrasení na Haiti.

K téme:
Zemetrasenie Haiťanov nezjednotilo
Lekár o Haiti: Zranení sa báli vojsť do nemocníc
Fotky našich lekárov z Haiti

Situáciu zhoršili aj pochybné prezidentské voľby, ktoré vyhnali do ulíc tisícky protestujúcich. Voľby tak prispeli k nedôvere obyvateľov aj voči pomoci humanitárnych pracovníkov. „Obyvatelia Haiti sú poznačení zemetrasením, ale, samozrejme, ich postoj k forme pomoci zvonku je výsledkom rôznych politických, spoločenských i kultúrnych aspektov. Mnoho ľudí je nevzdelaných, čo spôsobuje pasívny prístup ku riešeniu problémov, nesamostatnosť a očakávanie, že mimovládne organizácie sú zodpovedné za odstraňovanie všetkých následkov, ktoré zemetrasenie spôsobilo,“ dodáva Zelinová.

Katolícka charita pomáha aj dnes

SKCH sa v zbierke na pomoc Haiti vyhlásenej v spolupráci Konferenciou biskupov Slovenska podarilo vyzbierať finančnú čiastku vo výške 1 746 000 eur. Časť tejto sumy bola použitá ihneď po zemetrasení, časťou sa pokryli náklady na začatie realizácie obnovy zničených budov a infraštruktúry, časť z nich bude využitá pri projektoch, ktoré sa rozbehnú tohto roku. „Charita finančne podporila aj zdravotnícku starostlivosť, ktorú poskytovali lekári Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Tí denne ošetrili viac ako 100 pacientov. Ďalej sa charita sústredila na obnovu škôl, podporu zamestnanosti a živobytia a tiež na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Prevádzku troch škôl, ktoré boli postavené vďaka peniazom od slovenských darcov, plánujeme ďalej financovať aj v rámci projektu Adopcia na diaľku,“ hovorí pre Postoy.sk Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH.

Spolupatričnosť so situáciou na Haiti vyjadrila aj EÚ. Európsky parlament prijal Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2011 o situácii na Haiti rok po zemetrasení: humanitárna pomoc a obnova. V dokumente okrem iného opätovne potvrdzuje svoju solidaritu, vyzýva členské štáty ako aj OSN na podporu obyvateľstva a zdôrazňuje, že „je potrebné bezodkladne konať v oblasti rozvoja z dlhodobého hľadiska“. Taktiež znovuzaväzuje Európsku komisiu a členské štáty k poskytnutiu 1,2 miliardy eur pre pomoc krajine a jej obyvateľom.

Zuzana Schaleková

Rozhovor: Haitské deti nevedia kresliť. Pracujú

O svojej skúsenosti s Haiti rozpráva Adam Peciar, ktorý ako dobrovoľník Slovenskej katolíckej charity strávil v tejto krajine takmer tri mesiace.

Kde si pôsobil a aká bola náplň tvojej misie?
Pôsobil som v misii saleziána dona Augustína Vrecka v dedinke L´Aguamite, asi 150 km od hlavného mesta Port-au-Prince, blízko hraníc s Dominikánskou republikou. Náplňou mojej práce bolo pomáhať so stavebnými prácami, zapájať do činnosti miestnych ľudí, no najmä motivovať ich k tomu, aby nad všetkým čo robia, aj rozmýšľali. V takomto zaostalom regióne, kde väčšina ľudí nevie čítať a ani písať bolo dôležité rozprávať sa s nimi o všetkom, ukázať im, ako môžu ušetriť námahu, ak použijú hlavu. Často sme s nimi rozoberali aj duchovné témy.

Čo ťa najviac prekvapilo po príchode na ostrov?
Najviac asi to, že i keď mnoho ľudí žije v hlavnom meste bez strechy, nesnažia sa odpratať trosky a znova naštartovať bežný život. Nielen v tomto prípade bol viditeľný rozdiel medzi veľkým mestom a vidiekom. Na vidieku sa miestni zapájali do práce s omnoho väčším nadšením.

„Byť ráno katolík, poobede protestant a v noci voodoo kňaz Haiťanom veľmi neprekáža.“

Akí sú obyvatelia Haiti?
Bol som veľmi prekvapený z faktu, že polovica obyvateľstva nemá vzdelanie. No napriek všetkému, ich šikovnosť a angažovanosť prinášala nádej aj do našej práce. Nie všetky deti sa dostanú za školskú lavicu a bežným javom je vidieť malého 5-ročného chlapca viesť poníka či somára. Väčšina detí dokonca vôbec nevie kresliť. U nás na Slovensku ľudia stále nariekajú, že nemajú peniaze, no pri pohľade na pokladnice obchodných domov zistíme, že realita je iná. Na vlastnej koži som zažil, ako málo stačí k životu. My sa veľmi často obkolesujeme zbytočnosťami. Zemetrasenie dalo možnosť Haiťanom začať odznova. Materiálne i duchovne. Je dôležité stavať správne budovy, ale aj mať jasno v tom, v čo verím. Byť ráno katolík, poobede protestant a v noci voodoo kňaz im veľmi neprekáža. V tomto musí ich zmýšľanie ešte dozrieť.

Ktorý moment ti najviac utkvel v pamäti?
Pamätám si, ako sme s deťmi pri futbale zodrali poslednú loptu, ktorú som priniesol z Európy. V tom jeden chlapec prišiel s veľkým grepom a hra mohla pokračovať ďalej.

Čo by si chcel, aby sa Slováci dozvedeli o Haiti?
Rád by som sa vrátil na Haiti a pomáhal ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Človek, ktorý chce ísť pomáhať – teda dávať sa druhým, by mal byť pripravený. Po fyzickej, ale aj duchovnej stránke. Toto všetko treba na to, aby sa človek rozhodol tam ísť. Pomáhať je však možné aj iným spôsobom, nielen vycestovaním do danej krajiny. Či už v kruhu priateľov zorganizovať zbierku alebo podporiť adopciu detí na diaľku, modlitbou a podobne. Práve takto by mohli Slováci pomôcť svojim blížnym na Haiti.

Zuzana Schaleková

Foto: sestra Františka Elena Sebíňová

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0