ROZHOVOR: Zemetrasenie Haiťanov nezjednotilo

Na Haiti poskytuje zdravotnú starostlivosť tým najchudobnejším. Tvrdí, že ničivé zemetrasenie Haiťanov nezjednotilo a každý sa snaží uchytiť z humanitárnej pomoci pre seba čo najviac. Život medzi kopami odpadkov je podľa nej životným štýlom Haiťanov. Znepokojuje ju ich nečinnosť, ale zároveň ju uchvacuje silná viera. Rehoľná sestra Františka Elena Sebíňová v rozhovore s Matúšom Demkom predstavila Haiti, aké z médií nepoznáte.

Ste misionárka?
Nepovažujem sa za žiadnu veľkú misionárku. Krajiny, v ktorých pôsobím, sú tradične kresťanské. Je pravda, že mnohí ľudia sa tu od tradičných foriem náboženstva odvracajú a treba ich znovu evanjelizovať, ale to iste platí aj o Slovensku.

Ako ste sa dostali na Haiti?
Na Haiti som sa dostala vďaka argentínskej Fundacii Valdocco, s ktorou naša kongregácia spolupracuje.


Naše susedky boli prať.

Typický pohľad - ženy sediace na okraji ulice - tam perú, varia, jedia, predávajú - trávia väčšinu dňa. Muži si krátia čas hraním kariet alebo domina.

S malým pacientom.

Čo je vaším poslaním?
Keďže som zdravotná sestra, moje pôsobenie sa zameriava predovšetkým na starostlivosť o zdravie. Okrem toho spolu s mojimi šiestimi spoločníkmi spravujeme jedáleň pre dvetisíc detí a pripravujeme otvorenie školy, sirotinca a zdravotného strediska. Veľa času venujeme aj formácii domorodej mládeže, aby v budúcnosti mohli viesť spomínané projekty sami.

Aká je náplň vášho dňa?
Každý deň ráno ideme spolu s mojou asistentkou do provizórneho zdravotného strediska. Mali sme ho zriadené v stane; keď nám ho zvalil vietor, ošetrovali sme pod holým nebom na farskom dvore. Denne za nami prichádza 50 až 80 pacientov. Ide hlavne o matky s chorými bábätkami. Vzhľadom na špinu a vlhkosť, v ktorej žijú, väčšina diagnóz, s ktorými sa stretáme, sú choroby dýchacieho systému, kožné choroby, hnačky a alergie.

Hodinu pred obedom zhromaždíme deti, ktoré prídu jesť, hráme sa s nimi, spievame, snažíme sa trochu katechizovať. Popoludnia venujeme štúdiu jazyka a stretnutiam s mládežou. Trikrát do týždňa nastavujeme chudobné prímestské osady. Moji kolegovia tam organizujú hry pre deti, ja zatiaľ ošetrujem tých, čo to potrebujú.

„V januári tohto roku som pôsobila v oblasti dosť odrezanej od civilizácie, bez televízie a internetu, takže o zemetrasení som sa dozvedela až po niekoľkých dňoch a nevidela som skoro žiadne fotografie." Zdieľať

Čo ste vedeli o Haiti predtým, než ste sa tam dostali?
Takmer nič. Vedela som, že Haiti je najchudobnejšia krajina v celej Amerike, ktorá okrem živelných pohrôm trpí dlhoročnými politickými konfliktami. V januári tohto roku som pôsobila v oblasti dosť odrezanej od civilizácie, bez televízie a internetu, takže o zemetrasení som sa dozvedela až po niekoľkých dňoch a nevidela som skoro žiadne fotografie.

Čo viete o Haiti teraz?
Deväťdesiat päť percent obyvateľov Haiti tvoria černosi - potomkovia otrokov, ktorí sa vďaka revolúcii v roku 1804 zbavili francúzskej nadvlády. Nasledovala cela séria prevratov, žiadnej vláde sa však nepodarilo získať pre krajinu úplnú nezávislosť a hospodársku samostatnosť. Sú tu obrovské rozdiely medzi hŕstkou bohatých a ostatnými. Obyvatelia vidieka obrábajú svoje políčka rovnako ako pred sto rokmi a čo dopestujú, odnášajú ženy v košoch na hlavách predať do mesta.

Väčšina ľudí však žije v mestách. Človeka tam prekvapí hlavne veľká špina a smrad. Neexistuje odvoz smetí ani kanalizácia, kus poriadnej cesty je veľkou vzácnosťou. Elektrinu máme pár hodín denne, nikdy nevieme, kedy príde. Chudobné rodiny však nemajú elektrinu vôbec a po vodu chodia aj niekoľko kilometrov k spoločnému prameňu. Práve chudobné rodiny sú najpočetnejšie. Existuje tu nelegálny obchod s deťmi. Aj nám sa stáva, že nám chcú predať alebo darovať svoje bábätká.


Veľa ľudí sa živí lovom rýb alebo iných plodov mora.

Chodiť po vodu k prameňu je úlohou detí vo väčšine rodín.

Projekty fundácie Valdocco sa zameriavajú na pomoc deťom, ktoré sú v krízových situáciách najzraniteľnejšie.

Ako sa Haiti zmenilo po januárovom zemetrasení?
Nepoznala som Haiti pred zemetrasením, nemôžem teda porovnávať. Katastrofa samozrejme ešte viac prehĺbila všeobecný neporiadok a biedu. Žiaľ, zdá sa, že ich táto udalosť nezjednotila, každý sa snaží uchytiť pre seba čo najviac z humanitárnej pomoci na úkor ostatných. Mňa najviac znepokojuje ich fatalizmus, málo robia preto, aby nejako zmenili svoju situáciu. Stále čakajú, že niekto zvonku bude riešiť ich problémy.

„Existuje tu nelegálny obchod s deťmi. Aj nám sa stáva, že nám chcú predať alebo darovať svoje bábätká." Zdieľať

Zmierili sa Haiťania s katastrofou, ktorá ich zasiahla?
Nato sa nedá jednoznačné odpovedať. Mnohí ľudia stratili viacerých členov rodiny, iní všetok majetok alebo zdravie. U mnohých pretrvávajú stavy depresie alebo záchvaty paniky. Niektorí nechcú opustiť stany zo strachu, že sa zemetrasenie zopakuje.

Vracia sa tamojší život do starých koľají?
Myslím, že áno. Väčšina škôl a úradov je znovu otvorených, hoci niektoré len pod stanmi. Keď sme sem prišli, mysleli sme si, že ľudia vysedávajú na okrajoch ulíc medzi kopami hnijúcich smetí, varia tam, jedia, kupujú a predávajú kvôli zemetraseniu, ale nie, je to ich normálny životný štýl, vždy to tak bolo.

Budujú sa tam nové budovy?
Ľudia sa snažia postupne odstraňovať zrúcaniny domov, ale napreduje to veľmi pomaly, chýba technika. Nové budovy nevidieť, nepokračuje sa ani v tom, čo bolo rozostavané pred zemetrasením. Aj prezidentský palác, katedrála a iné dôležité budovy sú stále v ruinách.


Prostredníctvom hier sa snažíme vniesť do života detí trochu viac radosti. V strede môj argentínsky spoločník Pope.

Srdečný pozdrav pre Slovensko.

Ruiny mnohých domov doteraz väznia mŕtvych obyvateľov, alebo ich majetok - ako tento renault.

Kto okrem vás zo Slovenska pôsobí na Haiti?
Nie som zatiaľ v kontakte so žiadnymi Slovákmi, čo tu pôsobia.

Ako pracujú iné humanitárne organizácie?
V krajine stále pôsobí organizácia Lekári bez hraníc a Červený kríž. Urobili obrovský kus práce v zdravotníckej a sociálnej oblasti. Pri zemetrasení bolo zničených šesťdesiat percent miestnych zdravotníckych zariadení a umrelo alebo ušlo 10% lekárov. Bez pomoci spomínaných organizácií by bolo úplne nemožné odpovedať na obrovskú potrebu lekárskej pomoci, ktorá vznikla po zemetrasení. Rekonštrukciu a hospodársku pomoc krajine zastrešuje USA. Majú tu svoju armádu. Na každom kroku vidieť vrecia s potravinami s americkou vlajkou. Je však diskutabilné, nakoľko je táto pomoc nezištná. Haiťania hovoria, že Spojene štáty sú zodpovedné za ochromenie domácej produkcie potravín.

K téme:
Lekár o Haiti: Zranení sa báli vojsť do nemocníc
Fotky našich lekárov z Haiti
Pieseň pre Haiti
Zdieľať

Ako pomáha Katolícka cirkev?
Katolícka cirkev má v krajine veľký vplyv, farské charity boli v mnohých prípadoch jediné domáce organizácie, ktoré boli schopné doručiť humanitárnu pomoc tým, čo ju naozaj potrebovali. Kňaz má v komunite značnú autoritu, okrem pastorácie sa podieľa aj na organizácii verejných záležitostí, pri kostoloch sú zriadená vývarovne pre chudobných.

Pracujete aj s finančnými prostriedkami, ktoré boli vyzbierané v slovenských kostoloch pre Haiti a odovzdané cez KBS?
Nie, projekty, na ktorých sa podieľam, financuje OSN a argentínska vláda.

Potrebuje Haiti ešte našu pomoc alebo treba využiť už len prostriedky, ktoré tam boli odovzdané doteraz?

Haiti bude potrebovať ešte veľmi veľa pomoci, aby jej obyvatelia mohli žiť v ľudsky dôstojných podmienkach a netrpeli hladom. Otázkou je, či sa bieda v tejto krajine vyrieši posielaním potravín alebo peňazí. Materiálna pomoc musí ísť ruka v ruke s politickými zmenami. Veľký problém Haiti je, že mnohí šikovní mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia a už sa nikdy nevrátia. Veľmi si cením všetkých ľudí, čo sú ochotní na čas opustiť svoje pohodlie a prichádzajú sem pracovať ako dobrovoľníci v oblasti výchovy alebo sociálnej či zdravotnej starostlivosti.

Pomáha Haiťanom viera v Boha?
Určite. Často ma prekvapuje, ako silno je viera prítomná v ich každodennom živote. Čítala som v jednej štúdii Červeného kríža, že zemetrasenie postihlo práve krajinu, ktorá bola najmenej pripravená vyrovnať sa s takou katastrofou. Po stránke duchovnej však títo prostí ľudia boli schopní vo svojej viere nájsť silu prežiť toto nešťastie a nezúfať.

Ktoré miesto vás na Haiti najviac uchvacuje?
Uchvátil ma vidiek, ktorý je veľmi rázovitý a pripomína mi trochu prírodu pod Poľanou, odkiaľ pochádzam. A, samozrejme, karibské pláže.

Za rozhovor ďakuje
Matúš Demko

Sestra Františka Elena Sebíňová je členkou Kongregácie sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho. Tri roky pôsobila v argentínskej Patagónii, v domove pre opustené a týrané deti zriadenom nadáciou Valdocco. Neskôr pracovala ako katechétka v novozaloženom dome pre drogovo závislú mládež, kde sa venovala aj práci v umeleckých dielňach. Minulý rok začala pôsobiť v nemocnici a škole zriadenej pre príslušníkov indiánskych kmeňov Wichi a Toba, dodnes žijúcich v pralese. Tohto roku sa dostala na Haiti, kde pôsobí dodnes.

Foto: archív sestry Františky

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo