Haiťan Colin: Slovenskú snúbenicu testoval v supermarkete

Jean Colin Dora a jeho brat Jean Rosemond prišli na Slovensko študovať po zničujúcej katastrofe, ktorá pred piatimi rokmi postihla ich domovinu Haiti. Bratia odmietli jednorazovú pomoc zo zahraničia, radšej si zbalili kufre a odišli za štúdiom vo viere, že tak získajú omnoho viac. Obaja úspešne ukončili štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Colin tu našiel aj lásku svojho života. 

Ich cesta na Slovensko bola takým malým veľkým zázrakom. Už dlhšie fungovala spolupráca medzi slovenskou misiou na Haiti a Colinovou rodinou. Ich otec ako evanjelický farár neúnavne celý život pomáhal svojim rodákom. Keď istá misionárka zo Slovenska hľadala vhodné riešenia, ako začať misiu na Haiti, rozhodla sa spojiť svoje sily so šikovným otcom rodiny. Tak sa začalo vzájomné poznávanie a rozširovanie spolupráce v misijnej oblasti.

Po ničivej katastrofe sa Colinovmu otcovi ozval jeden známy zo Slovenska a ponúkol mu pomoc. Mal však podmienku. Chcel pomôcť práve jeho rodine. Či už finančne alebo inak. Colin a jeho dvojča Rosemond dovtedy študovali na tamojšej univerzite. Tá vplyvom extrémneho zemetrasenia zostala len ruinou. Chalani však túžili študovať. A tak bolo rozhodnuté. Namiesto jednorazovej finančnej pomoci poprosili o možnosť doštudovať na Slovensku. „Mysleli sme na budúcnosť,“ hovorí Colin, „vedeli sme, že chceme študovať a raz sa postaviť na vlastné nohy.“ Vôbec netušili, kam idú ani čo ich v neznámej krajine čaká. Krutý mráz v januári 2011, keď pricestovali na Slovensko, im na pozitivizme nepridával. Dnes však neľutujú...

Katastrofa na Haiti

Keď v ten obyčajný slnečný deň kupovali novú chladničku do svojho študentského domčeka v hlavnom meste Port-au-Prince, vôbec netušili, že ju využijú iba v ten jediný deň. Colin, jeho dvojča Rosemond, bratia Natanael, Nikolas a jeden spoločný priateľ, netušiac blížiacu sa katastrofu, o akej Haiti neslýchalo, spokojne namontovali nové chladiace zariadenie. O pár hodín to prepuklo. Všetko sa začalo chvieť, potom triasť, otrasy sa zväčšovali.

Chalani netušili, čo sa deje. „Nikdy predtým som nič podobné nezažil,“ hovorí Colin, mladý 27-ročný úspešný absolvent manažmentu. „Mysleli sme si, že to má súvis s našou novou chladničkou,“ dnes sa už na tom smeje. „Vybehol som von z domu, aby na mňa nespadol, a hoci sa triasli aj okolité domy, stále mi nič nedochádzalo a spájal som to všetko s chladničkou...“ zdieľa sa Colin. Utekal, aby na neho nespadol nejaký susedný dom. Neúspešne. Ocitol sa pod zrúcaninou. „V tej chvíli som si položil otázku: toto je môj koniec? A čo moji bratia? Moja rodina?“ Vtom sa však spamätal a povedal si, že musí bojovať. Začal sa prebíjať von na svetlo a podarilo sa mu to.

"Bratia odmietli jednorazovú pomoc zo zahraničia, radšej si zbalili kufre a odišli za štúdiom vo viere, že tak získajú omnoho viac."

Zdieľať

Rovnakým zázrakom sa zachránili aj jeho bratia. Jedine Rosemond bol vážnejšie zranený. Mal otvorenú ranu na hlave. Prvotná myšlienka mladých mužov bola zájsť do nemocnice. Tá však už neexistovala. Ani jediná. Celú noc blúdili zrúcaným mestom a snažili sa nájsť fungujúce zdravotnícke zariadenie. Márne. Pomoc zranenému poskytla až manželka ich staršieho brata – lekárka, s ktorou sa im nakoniec podarilo spojiť.

Ich mestský dom spadol rovnako ako mnohé ďalšie, no hlavné bolo, že oni prežili. Colin spomína, že v ten deň bolo veľmi horúco, a tak nemal na sebe tričko. Vybehol z trasúceho sa domu iba v krátkych nohaviciach, a tak potom chodil dva nasledujúce dni. Bez trička. Až otec, napoly ťahajúc motorku po rozbitých cestách, napoly sa vezúc, im doniesol oblečenie a postaral sa o ich presun do spoločného rodinného domu v 300 km vzdialenej dedine. Keď uvideli otca, plakal a oni tiež... Všetci prežili. Nikomu z rodiny sa nič nestalo. Ich rodinný domec obstál, a dokonca sa zachránil aj malý obchodík, ktorý prevádzkovala mama. Mohli iba ďakovať Bohu...

Haiti plné problémov

Rodina Dorovcov je plná mužov. Rodičia sa vraj smiali, že to preto, lebo vždy chceli dievča. Vďaka tomu majú sedem synov. Otec bol evanjelický farár a mama majiteľka malého dedinského obchodíka. Podľa Colina nepatria medzi chudobných, ale ani bohatých, hoci nikdy im nič nechýbalo. Ich otec ako farár vždy pomáhal ľuďom. Boli naučení, že či piatok, či sviatok, či deň, alebo noc, otec bol vždy pripravený pomôcť.

Situácia na Haiti je zložitá. Veľa ľudí žije na hranici chudoby. Podľa Colina si však mnohí za to môžu sami. „Často sú leniví pracovať. Radšej iba pýtajú peniaze...“ Colinovou túžbou je raz sa vrátiť na Haiti a pomôcť svojim ľuďom, aby sa mali lepšie. Aj preto sa prihlásil na doktorandské štúdium sociálnej práce a jeho výskum bude úzko súvisieť s jeho rodiskom. „Tento odbor je na Haiti úplnou neznámou, ak by sa mi to podarilo, chcel by som pracovať na Haiti ako sociálny pracovník.“ 

Ani jeho otec, ktorý tento rok zomrel, ani mama, ktorá odišla k synovi do Spojených štátov, však s myšlienkou na Colinov návrat na Haiti nesúhlasili. Prečo? „Na Haiti je veľmi zlá politická situácia,“ vysvetľuje Colin. „Vo vedení štátu nie sú ľudia, ktorí tolerujú alebo akceptujú veriacich. Preto ja ako veriaci človek to mám v takom prostredí ťažké...“ Sú však aj pozitíva, ktoré sa za posledné roky udiali. „Nový prezident zrušil spoplatňovanie základných a stredných škôl,“ vraví Colin, „to je veľký krok dopredu. Keď budú mať ľudia vzdelanie, aj celá krajina môže napredovať.“

Mary

"Plne si bol vedomý toho, že žena, ktorú si raz vezme za manželku, bude prinášať nemalé obety. Nielen pre rozdiely vo farbe pokožky či v jazyku."

Zdieľať

Šikovné dvojičky štúdium na Slovensku úspešne ukončili. Ďalší brat Nikolas, ktorý za nimi prišiel neskôr, tu ešte chvíľu pobudne. Kroky Rosemonda vedú na vysokú školu do Anglicka, kde chce získať doktorát.

Colin zatiaľ Slovensko neopúšťa. Okrem doktorandského štúdia, na ktoré bol prijatý, ho tu drží aj Mary – jeho snúbenica. „Keď sme prišli na Slovensko, začal som uvažovať. Mám už svoj vek a budem tu niekoľko rokov. Manželku z Haiti si tu nenájdem, ale Slovenky sú pekné. Pomyslel som si, že možno Boh pre mňa pripravil manželku na Slovensku,“ usmieva sa mladík.

Mary, sympatická brunetka, ho vraj zaujala na prvý pohľad. „Povedal som si, aaa, aká pekná,“ ale to bolo vraj všetko. Neskôr sa ale dali do reči a obaja zistili, že ich na tom druhom niečo priťahuje. „Rozhovory s Colinom boli úplne iné, než na aké som bola u mladých ľudí zvyknutá,“ zdieľa sa šťastná snúbenica, „vedel, čo chce, a mal vo veciach jasno a to sa mi na ňom páčilo.“ Vraj sa nebála ani veľkých kultúrnych rozdielov, ani toho, žeby to bol iba románik na pár chvíľ. „Keby mi nehovoril pravdu, myslím, že by som to vycítila,“ hovorí brunetka.

Nahovoril jej, že je chudobný a nič nemá

"Colin zdôrazňuje, že keby bol z chudobnej rodiny, nikdy by na Slovensko študovať neprišiel. 'Taká je realita, chudobný človek odíde do zahraničia za posledné peniaze a ide pracovať, nie študovať...'"

Zdieľať

Napriek spoločným sympatiám si Colin chcel byť s Mary úplne istý. Nebol naivný a nenamýšľal si, že je pre mladé slovenské dievča ktovieakou výhrou. Plne si bol vedomý toho, že žena, ktorú si raz vezme za manželku, bude prinášať nemalé obety. Nielen pre rozdiely vo farbe pokožky či v jazyku.

„Chcel som, aby moja manželka úprimne verila v Boha,“ hovorí Colin, „to pokladám za najväčšiu istotu vo vzťahu.“ Povedal Mary, že je úbohý a chudobný. Nahovoril jej, že jeho rodina ledva prežíva a že on tiež tu na Slovensku nemá z čoho žiť. Mary to vôbec neprekážalo. Povedala, že v budúcnosti sa to zmení. Nato ju lišiacky zobral do supermarketu, nakúpil a pri pokladni opäť vyhlásil, že nemá peniaze. Mary s úplnou samozrejmosťou a pochopením zaplatila. To ho dostalo. Povedal si, že táto žena mu za to stojí...

Skúška s peniazmi mu nenapadla len tak náhodou. Od samého začiatku sa na Slovensku stretáva s ľuďmi, ktorí ho pokladajú za „úbohého černocha“. Keď povie, že je z Haiti, tak je to ešte horšie. „To je jedna z mála vecí, ktorá mi na Slovákoch prekáža, a chcel by som ju zmeniť,“ hovorí Colin, „to slovenské zmýšľanie o nás černochoch. Veď černosi sú rovnako úspešní v biznise, rovnako dobrí ľudia. V krajinách, ako je napríklad Francúzsko, to už tak ľudia nevnímajú, ale na Slovensku je vžité povedomie, že čo černoch, to chudák.“

Žiaden sociálny prípad

Mnohých ľudí v ich okolí zaujímalo, odkiaľ majú bratia dvojičky peniaze na štúdium. Colinova odpoveď šokuje. Ani Haiti, ani Slovensko im finančne v štúdiu nepomohlo. Tak odkiaľ majú zdroje? Keď odchádzali na Slovensko, otec im zo svojich finančných rezerv zabezpečil náklady na cestu a financie na prvý polrok na Slovensku. Išlo o tisíce eur.

Na Haiti dokonca nie je ani slovenská ambasáda. Mladíci museli vycestovať na Kubu a tam si vybaviť potrebné doklady. Aj preto Colin zdôrazňuje, že keby bol z chudobnej rodiny, nikdy by na Slovensko študovať neprišiel. „Taká je realita, chudobný človek odíde do zahraničia za posledné peniaze a ide pracovať, nie študovať...,“ vážne vysvetľuje Colin. „My máme šťastie, že náš starší brat žije vo Francúzsku a je úspešný podnikateľ. On nám počas tých rokov spolu s rodičmi veľmi pomáhal.“

Ďalšie príbehy:
Novinárka Zuzana: Hendikep nie je prekážka
Babka Magdalénka: Panna Mária sa ku mne vrátila
Speváčka Soňa: Pôrod doma vo vani bol najlepšou piesňou môjho života

Zdieľať

Porovnanie slovenskej a haitskej vysokoškolskej situácie je tiež veľmi podnetné. Prvým a zásadným rozdielom je, že za vysokoškolské vzdelanie sa na Haiti platia nemalé peniaze. Ak študent neurobí skúšku na prvýkrát, neraz sa stáva, že musí zaplatiť opäť za všetky predmety, ktoré študuje, čiže celé semestrálne školné. Po úspešnom absolvovaní semestrov musí študent urobiť štátnice. Žiadne otázky či okruhy, z ktorých by sa učil, však neexistujú. Keď úspešne zoštátnicuje, až vtedy môže začať písať diplomovú prácu. Ak ju však neobháji, jeho štúdium sa skončilo.

„Učitelia na Haiti majú väčšiu vážnosť ako tu na Slovensku,“ hovorí Colin, „žiak nemôže nedávať počas výučby pozor, nemôže ani skloniť hlavu, lebo mu hrozí napríklad facka.“ Meškanie sa absolútne netoleruje. Žiak, ktorý mešká, musí dlho a potichu stáť na prahu dverí, kým sa nad ním učiteľ nezľutuje. Ak by sa snažil ho prekabátiť, vyrazí ho z triedy.

Výzvy, budúcnosť a karavan

V súčasnosti si výrazný párik spoločne brigádnicky zarába v malebnej liptovskej doline poctivou čašníckou prácou. Mary ešte chýba jeden rok do ukončenia štúdia. Budúci rok v lete plánujú svadbu a tešia sa na spoločný život. Colin sa nebráni zostať na Slovensku, ale zdôrazňuje, že jeho túžbou je vrátiť sa na Haiti. Možno ho tam trochu láka aj láska k moru a túžba po sladkom ovocí, ktoré mu na Slovensku chýba. Bývať v dome ako každý iný tam však zrejme nebude. Od katastrofy v ňom zostal panický strach, a keď je na Haiti, prespáva vonku v aute. Mary je natoľko flexibilná, že jej nielenže neprekáža predstava sťahovania na Haiti, ale s úsmevom tvrdí, že pokojne bude žiť aj v karavane.

Zdá sa, že láska prekoná všetky rozdiely. Colin miluje náš zemiakový šalát. Halušky, ktoré ho neoslovili, nemá rada ani Mary. Rodičia budúcej mladuchy ich vzťahu žehnajú, a tak im nič nebráni spoločne vykročiť do budúcna. Kde však nakoniec ich kroky povedú, zatiaľ povedať nevedia. Colin sa riadi múdrosťou, ktorá hovorí, že jedna vec sú túžby a želania človeka, a druhá je Božia vôľa. „Ja chcem ísť jeho cestami,“ vyznáva sa mladík, „lebo iba tak mám istotu, že idem dobre...“

Miroslava Vašová

Foto: autorka. Text bol pripravený v spolupráci s mesačníkom Evanjelický východ.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo