Sloboda prejavu a právo prijímať informácie Prečo federálny súd v USA zablokoval pravidlá obmedzujúce vstup novinárov do Pentagónu

Denník The New York Times (NYT) podal v mene svojho reportéra proti ministrovi obrany a jeho ministerstvu žalobu za odňatie možnosti poskytovať spravodajstvo priamo z Pentagónu.

Podstata prípadu sa týkala akreditovania zástupcov novinárov na vstup do Pentagónu, odkiaľ informovali verejnosť o činnosti ministerstva a armády. V prípade NYT išlo o viac ako 40-ročné nepretržité pôsobenie v Pentagóne, v prípade konkrétneho reportéra o jeho viac ako 20-ročné pôsobenie, počas ktorého sa zúčastnil na stovkách tlačových konferencií, na ktorých mohol klásť doplňujúce otázky hovorcom ministerstva a zástupcom všetkých zložiek americkej armády.

Federálny sudca v USA 20. marca zablokoval sprísnené pravidlá Pentagónu pre prístup novinárov. Pentagón následne v pondelok 23. marca oznámil zavedenie revidovaných pravidiel a odvolanie sa proti rozhodnutiu federálneho súdu.

Okolnosti prípadu

Otázky ochrany a bezpečnosti Pentagónu spadajú pod ministra obrany, ktorým je od januára 2025 Pete Hegseth. Počas jeho verejného vypočutia na túto funkciu viaceré redakcie vrátane NYT informovali o údajnom sexuálnom útoku z jeho strany, o jeho údajnom nadmernom pití alkoholu, o jeho údajnej manželskej nevere a nedostatku relevantných skúseností. Zástupcovia ministerstva sa následne opakovane a otvorene verejnosti sťažovali, že médiá ako NYT píšu o pôsobení ministra obrany a ministerstva nepriaznivo.

Ministerstvo prijalo v roku 2025 nové pravidlá na udelenie akreditácie, v rámci ktorých zaviedlo možnosť nevydať, odňať alebo nepredĺžiť akreditáciu v prípade, ak existuje „dôvodné podozrenie, že osoba predstavuje bezpečnostné riziko pre personál alebo majetok ministerstva“. Spôsob posúdenia existencie bezpečnostného rizika následne ministerstvo viackrát spresňovalo a vysvetľovalo. Medzi bezpečnostné riziká ministerstvo zaradilo aj „získavanie alebo pokus o získanie akýchkoľvek informácií, ktorých zverejnenie ministerstvo neschválilo, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie utajované“.

Denník NYT, ktorý má viac ako 12 miliónov predplatiteľov, pred súdom tvrdil, že odňatím akreditácie bola vytvorená bezprecedentná a významná prekážka pre jeho schopnosť informovať o ministerstve a jeho vedení, o národnej bezpečnosti a armáde. Tvrdil, že účelom prijatých opatrení je odradiť médiá od poskytovania informácií, ktoré by ministerstvo považovalo za nepriaznivé alebo zaujaté. Nové pravidlá považoval za príliš vágne na to, aby novinári vopred vedeli, aké ich konanie by bolo považované za porušujúce nové pravidlá.

Zadržanie počas azylového konania a habeas corpusSystémová ochrana práv jednotlivca pred štátnou mocou v USA naďalej funguje

Tomáš Majerník

Podľa NYT sa týmto dosiahol stav, keď novinári nemôžu publikovať nič iné ako oficiálne stanoviská ministerstva a môže im byť zabránené publikovať napríklad odpovede na nimi položené otázky, a to nielen vedeniu ministerstva, ale aj zástupcom zložiek armády, prípadne ďalšie informácie získané z poloformálnych a neformálnych rozhovorov so zástupcami ministerstva. 

Ministerstvo sa bránilo, že nové pravidlá slúžia na obmedzenie médií v dožadovaní sa odpovedí od zamestnancov ministerstva, ktorými by zamestnanci mohli porušiť pravidlá o zverejňovaní informácií.

Všetci zástupcovia médií mali následne na účel zachovania už udelených akreditácií podpísať poučenie o nových pravidlách. Množstvo zástupcov médií toto poučenie odmietlo podpísať odkazujúc na svoje ústavné právo na slobodu prejavu (okrem NYT aj CNN, ale taktiež Fox News, Newsmax, the Daily Caller a iné), viacerí svoje akreditácie odovzdali a do Pentagónu už nevstúpili.

Zástupca ministerstva Sean Parnell následne na svojom účte X upriamil pozornosť na „novú generáciu médií“, ktoré poučenie podpísali a ktoré „obchádzajú lži mainstreamových médií a prinášajú americkému ľudu skutočné správy“. Nové médiá majú „kolektívne oveľa efektívnejší dosah a vplyv a sú vyváženejšie ako samoľúbe médiá, ktoré sa rozhodli samy deportovať z Pentagónu“. Bývalých držiteľov akreditácie označil za „aktivistov, ktorí sa vydávajú za novinárov“. 

Parnell zároveň uviedol, že novými držiteľmi akreditácie sú „jednotlivci a médiá, ktorí v minulosti vyjadrili ideologický súhlas s Trumpovou administratívou a jej podporu“. Podľa pani Wilsonovej, ďalšej zástupkyne ministerstva, sú bývalí držitelia akreditácie „propagandisti“, ktorí „prestali hovoriť pravdu“ a ktorí „by pokračovali v klamstvách“. Nových držiteľov akreditácie označila za osoby „na palube a ochotné slúžiť nášmu vrchnému veliteľovi (armády a námorníctva, t. j. prezidentovi, pozn. red.)“.

Právne závery

Federálny súd dospel k záveru (rozhodnutie je dostupné tu), že nové pravidlá na udelenie akreditácie sú príliš všeobecné a neurčité a v skutočnosti aj diskriminačné.

Účelom tlačových priestorov Pentagónu je uľahčiť zhromažďovanie správ a informovanie o ministerstve v prospech amerického ľudu a podporovať transparentnosť. Štandard posúdenia toho, či novinár predstavuje „bezpečnostné riziko“, sa súdu s odkazom na jeho judikatúru javil ako príliš široký a pre samotných novinárov vopred nečitateľný.

Súd poukázal o. i. na prípad Jamesa O’Keefeho, ktorý o (novú) akreditáciu úspešne požiadal, hoci sa v minulosti priznal k spáchaniu dvoch trestných činov, čo by v zmysle nových pravidiel predstavovalo dostatočný základ domnievať sa, že predstavuje „bezpečnostné riziko“. Ministerstvo udelenie tejto akreditácie priamo pred súdom bližšie nevysvetlilo.

Nové pravidlá sú podľa súdu formulované široko a neurčito, čím neposkytujú objektívne kritériá na posúdenie, komu možno a komu nie priznať akreditáciu. Súd príznačne poukázal na skutočnosť, že samotný právny zástupca ministerstva počas pojednávania na otázku, či v danej veci možno hovoriť o „objektívnych štandardoch“, odpovedal, že sú „skôr subjektívne“. 

V praxi by sa tak akékoľvek zhromažďovanie správ (kladenie otázok a získavanie odpovedí) dalo charakterizovať ako zakázané dožadovanie. A v takejto situácii by sa novinári, ktorí podľa nových pravidiel riskujú odobratie akreditácie, v skutočnosti radšej na nič nepýtali.

V tejto súvislosti súd taktiež upriamil pozornosť na významnú zmenu v prístupe Pentagónu k novinárom, keď im v minulosti nebola odňatá akreditácia ani pri kritických komentároch na adresu ministerstva obrany a dokonca ani pri publikovaní takzvaných Pentagon Papers.

Ministerstvo k otázke tvrdenej diskriminácie (potenciálne svojvoľné odňatie akreditácie) poukázalo na skutočnosť, že sporné poučenie odmietli podpísať médiá na pravom i ľavom brehu politického spektra, a teda nešlo o ich diskrimináciu na základe politickej orientácie.

Ukrajinec Heraskevyč a olympiáda„Prilba spomienky“ z pohľadu práva na slobodu prejavu

Tomáš Majerník

Podľa súdu bol skutočným rozlišovacím kritériom redakčný názor, a teda to, či je jednotlivec alebo organizácia ochotná publikovať iba články, ktoré sú priaznivé pre vedenie ministerstva alebo ktorými ich ministerstvo samo kŕmi (z angličtiny spoonfeed). Rozlišovanie medzi novinármi tak bolo neústavne založené na obsahu ich spravodajstva.

Rozdielom medzi pôvodnými a novými držiteľmi akreditácie je podľa súdu ich názor na „podstatu úlohy novinárov, ktorí informujú o Pentagóne“. Skutočným účelom nových pravidiel bolo zbaviť sa nechcených novinárov – tých, ktorí podľa názoru ministerstva neboli „za“ a „ochotní slúžiť“ – a nahradiť ich novými spravodajskými subjektmi, ktoré ochotné sú. 

Pokiaľ by nové pravidlá ministerstva ostali v nezmenenom znení v platnosti, je vzhľadom na ich neurčitosť a prísne sankcie (odňatie akreditácie) rozumné predpokladať, že novinári by sami pod tlakom vopred regulovali vlastný prejav, a teda nové pravidlá a sankcie z nich vyplývajúce by v skutočnosti ani nemuseli byť ministerstvom využité (takzvaný odradzujúci účinok).

Súd uznal, že ministerstvo bezpochyby má legitímny záujem na manažovaní bezpečnostných rizík v Pentagóne, avšak ústava neumožňuje uprednostniť akýkoľvek politický cieľ pred riadnym procesom (due process) a slobodou prejavu.

V závere svojho rozhodnutia súd zhrnul, že národná bezpečnosť, bezpečnosť ozbrojených síl, ako aj vojnové plány musia byť chránené. Avšak najmä vzhľadom na nedávny vpád krajiny do Venezuely a jej prebiehajúcu vojnu s Iránom je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby mala verejnosť prístup k informáciám z rôznych perspektív o tom, čo robí jej vláda – aby mohla podporovať vládne politiky, ak ich chce podporovať; protestovať, ak chce protestovať; a na základe úplných informácií sa rozhodnúť, koho bude voliť v ďalších voľbách.

Vzhľadom na uvedené federálny súd zrušil niektoré časti nových pravidiel akreditácie a nariadil obnovenie akreditácie pre novinárov NYT.

Sean Parnell, zástupca ministerstva, na sociálnej sieti X vyhlásil, že „s rozhodnutím nesúhlasíme a okamžite sa odvoláme“. Nasledujúce slovo v tomto prípade tak zrejme bude mať odvolací súd.

Deľba moci a princíp legality v právnom štátePrečo Najvyšší súd USA zrušil clá uvalené prezidentom Trumpom

Tomáš Majerník

K slobode prejavu a k právu prijímať informácie

V našom právnom prostredí platí, že sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy, pričom k veciam verejným nespochybniteľne patrí aj činnosť orgánov verejnej moci (II. ÚS 152/08, II. ÚS 655/2017). Verejné veci by mali byť transparentné a verejnosť by mala mať možnosť vykonávať nad nimi dohľad (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 10/09).

Pri informovaní spoločnosti vo veciach verejného záujmu zohrávajú médiá nezastupiteľnú úlohu, keď sprostredkúvajú spoločnosti informácie o aktuálnom dianí, o tendenciách uplatňujúcich sa v živote štátu i spoločnosti, umožňujú udržiavať verejnú diskusiu, v ktorej dochádza k sprostredkovaniu rôznych názorov, a poskytujú tak jednotlivcom a rôznym spoločenským skupinám príležitosť, aby prispievali k utváraniu všeobecného názoru (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 23/05).

Ako to opakovane konštatoval aj náš Ústavný súd, vo vzťahu k politickým a spoločenským témam, ako aj oblasti výkonu verejnej moci a uskutočňovaniu reálnej politiky štátu plnia médiá úlohu (i) sprostredkovateľa informácií a (i) takzvaných strážnych psov demokracie (II. ÚS 174/2017).

Možnosť (povinnosť) nezávislých médií informovať o veciach verejného záujmu, obzvlášť o činnosti orgánov verejnej moci, napomáha vytváranie takzvanej informovanej spoločnosti, ktorá predstavuje jeden z pilierov demokracie a nástoj na jej udržanie.

Takto to pred 65 rokmi vyjadril John F. Kennedy: „Žiadny prezident by sa nemal báť verejnej kontroly svojho programu. Pretože z tejto kontroly pramení pochopenie a z tohto pochopenia pramení podpora alebo nesúhlas, pričom oboje je nevyhnutné. Nežiadam vaše noviny, aby podporovali (moju) administratívu, ale žiadam vás o pomoc v obrovskej úlohe informovania a vystríhania amerického ľudu. Pretože mám plnú dôveru v reakciu a odhodlanie našich občanov v situácii, keď sú plne informovaní.“