Bombová chyba Máloktorá ideológia zabila viac ľudí než tézy Paula Ehrlicha

V Spojených štátoch v piatok vo veku 93 rokov zomrel známy biológ Paul Ralph Ehrlich. Meno si vytvoril najmä ako duchovný otec nerastového hnutia a v roku 1968 napísal knihu The Population Bomb (Populačná bomba), v ktorej varoval pred údajne hroziacim preľudnením a hladomormi so stovkami miliónov obetí.

Svoju kampaň odvtedy zameral na zníženie pôrodnosti. Napríklad v roku 1970 pre magazín The Progressive tvrdil, že v priebehu rokov 1980 až 1989 zomrie 65 miliónov Američanov hladom, a nabádal na radikálne riešenia.

Ľavicové médiá ako New York Times Ehrlicha dodnes prezentujú ako akéhosi vizionára, ktorého tvrdenia boli iba „predčasné“. Skutočnosť však bola úplne iná – mnohé z jeho najznámejších téz neboli predčasné, ale úplne absurdné a jasne nesprávne.

Ehrlich pritom úplne zanedbal nielen technologický pokrok, ale aj skutočnosť, že ľudia nie sú kobylky, ktoré len požierajú, ale dokážu budovať a vytvárať.

Hoci celosvetová populácia od roku 1968 dodnes narástla z 3,5 na 8,3 miliardy ľudí, katastrofické scenáre sa nenaplnili. Práve naopak – vďaka technologickému pokroku a väčšiemu počtu ľudí žije väčšina glóbusu vo väčšom blahobyte než kedykoľvek predtým.

Deti ako trestný čin

Pri svojom aktivizme sa Paul Ehrlich neštítil ani tých najradikálnejších riešení. V televíznom rozhovore v roku 1970 vyhlásil, že prezident by mal vyhlásiť, že „žiadna inteligentná, patriotická americká rodina by nemala mať viac než dve deti, v ideálnom prípade jedno“, a propagoval vyššie dane pre rodiny s deťmi a na výrobky ako detské plienky.

Ehrlich pokračoval: „FCC (Federálna komisia pre komunikáciu) by sa mala postarať, aby veľké rodiny boli [v televízii] vždy ukázané v zlom svetle, kdekoľvek sa ukážu“, a „ak to nepomôže, vláda môže legislatívne nariadiť veľkosť rodiny“.

„Niet najmenších pochýb, že ak nedostaneme veľkosť rodín pod kontrolu, štát vám napokon určí, koľko detí môžete mať, a pošle vás do väzenia, ak ich budete mať priveľa,“ navrhoval.

Obete Ehrlichovej politiky

Nesprávne Ehrlichove analýzy prispeli v mnohých krajinách ku katastrofálne chybným a často úplne nehumánnym politikám. Len Čína tak počas štyroch dekád politiky jedného dieťaťa vykonala 336 miliónov potratov, pričom mnohé z nich boli nútené, prinútila desiatky miliónov žien k sterilizácii a nemenej barbarské praktiky sa ujali aj v iných štátoch.

„Moje tety, strýkovia, bratranci a sesternice, moja tehotná mladšia sestra, moji svokrovci, všetci boli odvedení do kancelárie pre plánované rodičovstvo,“ cituje Washington Post tehotnú ženu, ktorej rodina sa stala terčom čínskych úradníkov. „Mnohí z nich nedostali jedlo ani vodu a všetci boli kruto zbití.“ 

Podľa WP žena následne podstúpila potrat a bola aj sterilizovaná. Týmto spôsobom čínske úrady zavraždili, často v siedmom alebo ôsmom mesiaci, milióny detí, ktorých rodičia nemohli zaplatiť pokuty za druhé dieťa.

V Peru v 90. rokoch počas Zeleného plánu pod štátnym nátlakom sterilizovali takmer 300-tisíc ľudí, z toho viac než 200-tisíc žien z domorodej menšiny, a počet sterilizovaných žien v Indii – čiastočne pod nátlakom – sa počíta v miliónoch.

Samotný Ehrlich takéto praktiky nielenže schvaľoval a podporoval, ale tvrdil, že Spojené štáty by mali zastaviť humanitárnu a rozvojovú pomoc pre krajiny, ktoré nepristupujú k radikálnym opatreniam na zníženie pôrodnosti.

„Keď [indický politik Chandrasekhar] navrhol sterilizáciu všetkých indických mužov s tromi alebo viacerými deťmi, mali sme vyvinúť tlak na indickú vládu, aby s týmto plánom pokračovala,“ tvrdil Ehrlich.

V dôsledku jeho lobovania USA za prezidenta Johnsona podmienili potravinovú pomoc pre Indiu sterilizačnou kampaňou, pretože Ehrlich tvrdil, že India, ktorá vtedy mala 530 miliónov obyvateľov, nedokáže do roku 1980 uživiť ďalších 200 miliónov obyvateľov, a pomoc Indii označoval za zbytočnú.

Pritom dnes India s viac než 1,4 miliardy obyvateľov viac potravín vyváža, než dováža.

Stávka

V roku 1980 sa Paul Ehrlich stavil s ekonómom Julianom Simonom o tisíc dolárov, že ceny medi, chrómu, niklu, cínu a volfrámu v dôsledku rastu populácie do roku 1990 výrazne stúpnu. Ehrlich krátko predtým vyhlásil, že je ochotný staviť 10-tisíc dolárov, že Anglicko v roku 2000 nebude existovať a že pri rastúcom populačnom tlaku ceny surovín vystrelia.

Kontrahenti sa napokon stavili, že na papieri nakúpia päť rôznych kovov. Ak ceny stúpnu, rozdiel v hodnote vyplatí Simon Ehrlichovi, ak, naopak, klesnú, rozdiel v cene vyplatí Ehrlich Simonovi.

Stávku vyhral ekonóm Simon. O infláciu očistené ceny všetkých piatich kovov boli v septembri 1990 nižšie než desať rokov predtým – v priemere o viac než 57 percent.

Cena chrómu tak poklesla z 3,90 dolára za libru v roku 1980 (ekvivalent 15,24 dolára v roku 2025) na 3,70 dolára v roku 1990 (9,12 dolára v roku 2025). Podobný vývoj zaznamenala aj cena cínu, ktorá padla z 8,72 dolára za libru (ekvivalent 34,07 dolára v roku 2025) v roku 1980 na 3,88 dolára v roku 1990 (9,56 dolára v roku 2025).

Napriek opakovaným neúspechom svojich prognóz zostal Ehrlich fanaticky presvedčený, že svet sa rúti do záhuby. „Kolaps civilizácie je takmer istý v priebehu niekoľkých desaťročí,“ tvrdil pre Guardian ešte v roku 2018, päťdesiat rokov po tom, ako vyšla jeho kniha Populačná bomba.

Iný svet

Realita dnes je zásadne iná, než ju prognózoval Ehrlich a ním ovplyvnení ľavicoví aktivisti. Hoci svetová populácia je väčšia než kedykoľvek v histórii, nikdy predtým nežilo menej ľudí v podmienkach absolútnej chudoby, a to nielen v relatívnych, ale aj absolútnych číslach.

Kritici dlho namietali, že tento vývoj je spôsobený rastom Číny a vypovedá málo o živote v iných častiach sveta. Ibaže toto tvrdenie je, rovnako ako Ehrlichove prognózy, nesprávne. Od roku 1990 do roku 2025 podiel ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, teda za menej než tri doláre (v cenách z roku 2025), poklesol zo 43 na 10 percent. Ak z týchto čísiel vyjmeme Čínu, podiel padol z 33 na 12 percent.

Čína je iba jedným, ale zďaleka nie jediným príkladom úspechu, ktorý priniesli globalizácia, slobodný trh a medzinárodný obchod.

Zdroj: FB/Our World in Data

Ehrlichove tézy tak aj dnes zostávajú vysoko aktuálne – nie ako pravdivá predpoveď budúcnosti, ale ako názorná ukážka, aká pomýlená je maltuziánska ideológia a predstavy „nerastových“ aktivistov.

A na rozdiel od iných akademických debát mal Ehrlichov aktivizmus skutočné obete – nielen v Číne a Indii, ale aj v západných krajinách.

„Bol som vysokoškolák, keď som čítal knihu pána Ehrlicha Populačná bomba. Vzal som si ju k srdcu a teraz nemám vnúčatá, ale o päťdesiat rokov neskôr sa populácia zvýšila na osem miliárd bez hrozných následkov. Bol som dôverčivý a hlúpy,“ ľutuje jeden z čitateľov v liste, ktorý zverejnil denník Wall Street Journal.