Cesta do Kalifornie Autonómne vozidlá, feťáci, mosty San Francisca a kapitán Kirk v Yosemite

„Poznám miesto, kde je tráva naozaj zelenšia,“ spieva Katy Perry v pesničke California Gurls. Keď idete autom zo San Francisca na východ do štyri hodiny vzdialeného Yosemitského národného parku, uvedomíte si, čo tým asi myslela. Okolo nás sa rozkladá idylická farmárska krajina plná vlniacich sa sýtozelených kopcov, na ktorých sa miestami pasú kravy a preháňajú kone. 

Je to ako z Pána prsteňov. Takto si Slovák predstavuje možno Nový Zéland alebo anglický vidiek, no nie nutne oblasť blízko západného pobrežia Spojených štátov. Pestré a premenlivé kalifornské scenérie sú natoľko podmanivé, že sa nemožno čudovať nikomu, kto si tento americký štát zamiloval.

California Dreamin’ alebo Fleein’?

Iste, oproti minulosti lesk Kalifornie ako fantastického miesta na život trochu vybledol. Už desaťročia trvá trend, v rámci ktorého je viac Kalifornčanov sťahujúcich sa do iných štátov USA než Američanov z iných štátov, ktorí sa sťahujú sem.

Len v rokoch 2010 až 2024 sa v rámci tejto vnútornej americkej migrácie vysťahovalo z Kalifornie 10 miliónov ľudí a prisťahovalo sa 7 miliónov z iných štátov USA. Kalifornčania sa sťahujú najmä do Texasu, Arizony, Nevady či na Floridu.

Dôvodom sú najčastejšie vysoké životné náklady, kriminalita, vysoké dane a niekedy aj politika. Zvlášť republikánski voliči sa sťažujú, že z Kalifornie sa stal „štát jednej strany“ – demokratov.

Posledný republikánsky kandidát na prezidenta, ktorý tu vyhral, bol George Bush starší v roku 1988. Posledný republikánsky guvernér Kalifornie bol Arnold Schwarzenegger v rokoch 2003 až 2011.

Pritom v rokoch 1967 až 1975 bol guvernérom Kalifornie aj neskorší prezident Ronald Reagan. Jeho prezidentská knižnica i miesto posledného odpočinku sa nachádzajú na severozápad od Los Angeles.

Dnes „zlatému štátu“ politicky dominujú demokrati so všetkými dôsledkami. Konzervatívna satirická stránka The Babylon Bee pred pár rokmi zverejnila paródiu na pesničku California Dreamin’ (Snívanie o Kalifornii) zo 60. rokov pod názvom California Fleein’ (Utekanie z Kalifornie), kde si tento trend podali.

V každom prípade, mnohí demokrati a im blízke médiá vnímajú súčasného guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma ako možného kandidáta strany do prezidentských volieb v roku 2028. Práve on by sa mal vyrovnávať s dedičstvom po súčasnom prezidentovi.

Na mieste je však zdržanlivosť, pokiaľ ide o kandidátov v budúcich prezidentských voľbách. Keď som Spojené štáty navštívil v roku 2015, viacerí miestni sa obávali, že prezidentské voľby v roku 2016 budú nudným súbojom medzi zástupcami dvoch opozeraných a skompromitovaných politických dynastií, Hillary Clintonovou a Jebom Bushom. Ten sa vtedy javil ako najperspektívnejší kandidát Republikánskej strany. No o pár mesiacov ohlásil kandidatúru Donald Trump, zvalcoval všetkých konkurentov v rámci republikánskych primárok a zvyšok je história...

Vráťme sa ešte na moment k demografii. Exodus Američanov z Kalifornie dlho kompenzovali imigranti z cudziny, najmä z Latinskej Ameriky, ale tiež z Ázie, a tak celková populácia Kalifornie predsa len rástla.

Zaujímavosťou je, že tento americký štát, ktorého územie je takmer deväťkrát väčšie ako naša domovina, mal ešte pred prvou svetovou vojnou približne rovnaký počet obyvateľov ako vtedajšie Slovensko (či ak chcete, Horné Uhorsko): 2,9 milióna ľudí.

Počas 20. storočia populácia Kalifornie explodovala. Vrchol dosiahla v roku 2020, keď tam žilo 39,5 milióna ľudí. Odvtedy obyvateľstvo aj tu stagnuje, ba mierne klesá. No stále ide o americký štát s najväčšou populáciou. Na druhom mieste je Texas s 32 miliónmi ľudí.

Hoci s politikou i so životnou úrovňou to v poslednom čase možno ide od desiatich k piatim, Kalifornia stále ešte ponúka príjemné podnebie a majestátnu, rôznorodú prírodu. Kvôli nej sme sem na prelome februára a marca prišli aj my.

Yosemitský národný park v Kalifornii, výhľad známy ako Tunnel View. Vertikálna skala naľavo je El Capitan, vzadu v strede sa nachádza hora Half Dome a napravo je vodopád Bridalveil, pripomínajúci závoj nevesty. Foto: Lukáš Krivošík

Išlo nám o dovolenku, nie reportáž. No človek si neprestane všímať veci okolo seba a rozmýšľať o nich len preto, že má voľno a môže chvíľu ignorovať spravodajské témy dňa ako bombardovanie Iránu či perzekúcia nepohodlných policajných vyšetrovateľov zo strany slovenskej vládnej koalície.

K tej ceste som pristupoval s akýmsi preventívnym rozčarovaním. Rozčarovaním z Ameriky, z prístupu jej súčasného vedenia k Európe a tak podobne.

Napokon môj vnútorný vzťah k tejto krajine trochu napravili stretnutia s bežnými ľuďmi. Ich ústretovosť, priateľskosť, optimizmus, veľkodušnosť a pocit, že problémy nie sú definitívnymi stopkami, ale len výzvami, ktoré sa dajú prekonať.

Tento priekopnícky duch ešte v Američanoch úplne nezhasol a zišla by sa z neho štipka aj nám na Slovensku, kde pričasto prepadáme trudnomyseľnosti, malovernosti, bolestínstvu či beznádeji.

Autor so spadnutou sekvojou. Tuolumne Grove, Kalifornia. Foto: Lukáš Krivošík

Biele autá s čiernym klobúkom

San Francisco, to sú ikonické domy, ktorých fasády dopĺňajú protipožiarne schodiská, a strmé kopce, ktoré robia z obyčajnej mestskej prechádzky hotovú turistiku.

Už-už čakáte, že sa spoza ďalšej zákruty vyrúti auto s Michaelom Douglasom a Karlom Maldenom, tvárami kriminálneho seriálu V uliciach San Francisca zo 70. rokov. No namiesto policajnej naháňačky tu skôr uvidíte pokojne idúce elektrické autá Jaguar I-Pace bielej farby s čiernymi „klobúčikmi“ (v skutočnosti rotujúcimi lidarmi) na streche. Za ich volantom nesedí žiadny šofér, takže v prvom momente môžu turistu vyviesť z rovnováhy, ak pred vami náhle zastavia na priechode.

Taxík spoločnosti Waymo, ktorý sa šoféruje sám, v uliciach San Francisca. Foto: Lukáš Krivošík

Self-driving cars alebo autonómne vozidlá prevádzkuje technologická spoločnosť Waymo, ktorá patrí pod Alphabet, spoločnosť vlastniacu tiež internetový vyhľadávač Google. San Francisco je jedno z piatich miest v USA, kde služba funguje v plnej komerčnej prevádzke. Do konca roka by sa mala rozbehnúť aj v dvoch zahraničných metropolách: Tokiu a Londýne. Rokovania prebiehajú aj v Austrálii a Kanade. Vlastné konkurenčné projekty autonómnych taxislužieb majú aj Číňania (ako Baidu Apollo Go či Pony.ai).

Auto, ktoré šoféruje samo, si môžete objednať cez aplikáciu, podobne ako Uber. Ceny sú nižšie ako v klasických ľuďmi šoférovaných taxíkoch, hoci najlacnejšia je v San Franciscu predsa len mestská hromadná doprava, ktorá je tu pomerne dobrá.

Ako Neameričania sme mali problém stiahnuť si aplikáciu – malý detail, na ktorý ma umelá inteligencia zabudla upozorniť, keď ma pri plánovaní výletu presviedčala, že mám Waymo v San Franciscu vyskúšať, lebo vraj pôjde o veľký zážitok pre môjho desaťročného syna. No spoliehaj sa na umelú inteligenciu pri plánovaní dovolenky!

Ako cvičisko pre tieto vozidlá je San Francisco ideálne. Má zložitý terén v podobe strmých kopcov a časté hmly. Okrem hustej automobilovej dopravy tu tiež po cestách jazdí veľa cyklistov (vrátane kuriérov), mesto má električky a cesty prekračujú davy blúdiacich turistov (ako my). Pokiaľ autonómne vozidlo zvládne jazdiť tu, dokáže to kdekoľvek na svete.

Spoločnosť Waymo sídli v meste Mountain View, ktoré sa nachádza necelú hodinu autom na juhovýchod od San Francisca. Spolu s mestami ako Palo Alto, Menlo Park, Sunnyvale, Cupertino a ďalšími tvorí súčasť regiónu známeho ako Silicon Valley, kde sa sústreďujú firmy z oblasti high-tech a informačných technológií.

Blízkosť Kremíkového údolia robí zo San Francisca tak trochu mesto, kde budúcnosť „už nastala“. No budúcnosť nemusí mať len podobu technoutópie, v ktorej sa mestom preháňajú autonómne jazdiace taxíky. Môže mať tiež dystopickú podobu davov bezdomovcov a feťákov, ktorí si blízko autobusových zastávok pichajú do žíl drogy.

Počas dňa sme ich nevideli viac než v ktoromkoľvek európskom meste vrátane Bratislavy. Navyše podľa miestnych bola situácia v minulosti už aj horšia. No zažili sme, ako sa v podvečerných hodinách ulice centra okolo Union Square znepokojivo náhle zaplnili zvláštnymi postavičkami, ktoré nemali problém oslovovať okoloidúcich svojím zmäteným verbálnym prejavom a zúrivým gestikulovaním. Neviete, či ide o ľudí s duševnou poruchou, pod vplyvom drog alebo oboje.

Námestie Union Square v San Franciscu. Foto: Lukáš Krivošík

Turista má zároveň problém rozlíšiť, kto je bezdomovec, feťák a kto len normálne excentrický obyvateľ Kalifornie. V jednej chvíli sa predo mnou prudko zastavil svalnatý černoch v športovom úbore, ktorý si večer uprostred ulice položil na zem prehrávač, pustil z neho na plné pecky nejaký rap a... začal usilovne robiť kliky na holom chodníku, zatiaľ čo okolo neho bez záujmu prechádzali davy ľudí, vracajúcich sa domov z práce.

Veľkým problémom je tu tiež kradnutie v obchodoch. Ak si chcete kúpiť napríklad rifle v obchodnom dome Target, nedokážete ich len tak vytiahnuť z regála a priložiť, či vám pasujú. Tovar je zamknutý káblikmi. Musíte najskôr zohnať zamestnanca predajne, ktorý vám tovar odomkne. Kalifornská realita, ktorá po „humanizujúcej“ novele trestného práva z roku 2024 dorazila aj na Slovensko.

Večer som sa paradoxne najbezpečnejšie cítil v čínskej štvrti, hoci v potravinách som tu mal problém dohovoriť sa po anglicky. Predavač mal v smartfóne prekladací softvér, no ten mu moje slovo bread (chlieb) opakovane identifikoval ako breath (dych) a takto ho prekladal do čínštiny. Pripúšťam však, že mohlo ísť o problém v mojej výslovnosti.

San Francisco má svoj Japantown i Little Saigon, ale najznámejšou a najsvojráznejšou etnickou štvrťou je Chinatown. Dá sa tu dobre a relatívne lacno najesť. Pri prezeraní fasád budov je zaujímavé počítať v duchu vlajky komunistickej Čínskej ľudovej republiky a v protiklade s tým vlajky Čínskej republiky (Taiwan).

Žiaľ, vlajky ČĽR v sanfranciskom Chinatowne prevažujú.

Chinatown v San Franciscu. Foto: Lukáš Krivošík

Španielski dobyvatelia a vesmírni výskumníci

Rok 2026 je rokom dvoch 250. výročí s celosvetovým a jedného s lokálnym významom.

Deviateho marca 1776 vyšla kniha Bohatstvo národov škótskeho morálneho filozofa a národohospodára Adama Smitha, zakladajúce dielo ekonómie. Udalosť, ktorú sme pripomenuli aj tu na Postoji.

Štvrtého júla 1776 bola v pensylvánskom meste Philadelphia na východe Severnej Ameriky prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov. Trinásť britských kolónií vyhlásilo samostatnosť. Londýn to uznal až v roku 1783, po dlhej vojne. V každom prípade, Spojené štáty budú tento rok oslavovať 250 rokov svojej existencie.

V čase, keď na východnom pobreží Severnej Ameriky vyhlásili anglicky hovoriaci osadníci svoju nezávislosť, rozsiahle oblasti dnešnej Kalifornie sa nachádzali pod nominálnou zvrchovanosťou španielskej koloniálnej ríše. Z veľkej časti bolo však jej územie neprebádané a obývané Indiánmi.

Španieli ako-tak kontrolovali oblasť prostredníctvom siete františkánskych misijných staníc, ktoré mali šíriť kresťanstvo, a vojenských pevností, ktorým sa hovorilo presidio.

Päť dní pred tým, ako v ďalekej Philadelphii vyhlásili Američania svoju Deklaráciu nezávislosti, teda 29. júna 1776, sa na území dnešného San Francisca konala prvá katolícka omša, ktorou Španieli založili Misiu svätého Františka z Assisi. Táto udalosť sa pokladá za zrod mesta v tejto oblasti. A tak 250. výročie založenia bude tento rok oslavovať aj San Francisco.

Most Golden Gate z Crissy Field, súčasti rekreačnej oblasti Presidio, kde Španieli v 18. storočí založili svoj oporný bod. Foto: Lukáš Krivošík

Symbolom mesta je Golden Gate Bridge, oceľový visutý most oranžovej farby, otvorený v roku 1937, ktorý sa vypína nad úžinou medzi Tichým oceánom a Sanfranciskou zátokou (či skôr zálivom). Na juh od mosta sa rozkladá rozsiahly rekreačný areál, známy ako Presidio.

Práve tu Španieli v 18. storočí postavili svoju pevnosť. Neskôr ju prevzali americké ozbrojené sily, ktoré tu mali vojenskú základňu až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Dnes tu nájdete golfové ihrisko, tenisové kurty, Múzeum Walta Disneyho, pekné parky, cintorín a hlavne veľkolepé výhľady na most Golden Gate.

Prechádzať sa tu bolo zaujímavým zážitkom, lebo Presidio spája pozoruhodným spôsobom minulosť San Francisca, ktoré založili španielski objavitelia a misionári, s budúcnosťou – teda presnejšie s jednou konkrétnou víziou budúcnosti, ako si ju predstavuje popkultúrny sci-fi fenomén Star Trek.

Tento rok 8. septembra uplynie 60 rokov od televíznej premiéry dobrodružstiev kapitána Kirka, pána Spocka a doktora McCoya na palube vesmírnej lode Enterprise.

V posledných rokoch bola značka Star Trek tvorivo dosť zdevastovaná. Každý nový seriál je horší než ten posledný. No my, ktorí sme Star Treku prepadli v 90. rokoch, moderný Kurtzman-Trek okázalo ignorujeme. A San Francisco má v našich srdciach zvláštne miesto.

Prirodzene, Star Trek je väčšinou o prenikaní do vesmírnych diaľav: „Odvážne sa vydávať tam, kam sa ešte nikto nevydal.“ No v pár momentoch sa vracajú jeho hrdinovia aj na Zem a zvyčajne práve do San Francisca. Okolo mosta Golden Gate sídli totiž v startrekovskej budúcnosti niekoľko významných inštitúcií.

Na severozápad od mosta sa nachádza oblasť Kirby Cove Campground, kde sa dá chodiť na túry. No v 23. storočí tu bude stáť budova Rady Federácie – teda parlamentu Spojenej federácie planét, galaktickej mocnosti, ktorej je Zem zakladajúcim členom a sídlom jej kľúčových inštitúcií (len na okraj, prezident Federácie sídli v Paríži).

Na juh od mosta Golden Gate, v areáli Presidia, bude v 24. storočí sídliť Veliteľstvo Hviezdnej flotily – teda organizácie, ktorá pre Federáciu zabezpečuje výskum vesmíru a plní tiež diplomatické a obranné úlohy. Odtiaľto dostáva legendárna vesmírna loď Enterprise svoje rozkazy.

Na severovýchod od mosta Golden Gate bude zase v 24. storočí sídliť Akadémia Hviezdnej flotily, teda inštitúcia, ktorá vzdeláva budúcich dôstojníkov na vesmírnych lodiach. Tu študovali neskorší kapitáni Kirk, Picard, Janewayová či Sisko. Dnes sa táto oblasť nazýva Fort Baker a ide o rekreačný areál s jachtárskym klubom a múzeom, kde deti môžu objavovať rôzne zaujímavé činnosti.

Futuristické panorámy San Francisca z jednotlivých startrekovských seriálov a filmov síce nie sú konzistentné, no dvaja fanúšikovia (trekkies) Bernd Schneider a Drew Stewart si dali tú námahu a pokúsili sa urobiť v nich poriadok a lokalizovať jednotlivé budovy spojené s Hviezdnou flotilou v budúcich storočiach na mape súčasného mesta.

Kapitán Kirk mi opakovane prichádzal na um aj na ďalších zastávkach našej kalifornskej dovolenky. V Yosemitskom národnom parku som si na neho spomenul, hľadiac na vertikálnu skalu El Capitan, ktorú Kirk zliezal v úvode filmu Star Trek V: Posledná hranica (keď z nej spadol, život mu zachránil pán Spock).

A v meste Monterey na juh od San Francisca som si na neho spomenul pri pozorovaní delfínov a veľrýb (presnejšie vráskavcov) na otvorenom mori.

V 23. storočí totiž boli už vyhubené, až kým sa kapitán Kirk nevrátil po jeden párik späť v čase do San Francisca v roku 1986. Bolo to v snímke Star Trek IV: Cesta domov – išlo o jeden z najzábavnejších filmov celej franšízy.

USS Hornet

Na tomto mieste si svetaznalý čitateľ môže zaklepať po čele: prečo v San Franciscu hľadám stopy po fiktívnych dobrodružstvách vesmírnej lode Enterprise, keď na východe zálivu v meste Alameda kotví historické plavidlo, ktorého hrdinské príbehy by tiež stačili na film alebo televízny seriál, akurát sa skutočne odohrali.

Ide o lietadlovú loď USS Hornet. Uvedená do služby bola v roku 1943 a zasiahla do bojov s Japoncami na tichomorskom bojisku druhej svetovej vojny.

Jej posádka zostrelila 668 japonských lietadiel a 742 zničila na zemi. Podieľala sa tiež na potopení viacerých japonských plavidiel vrátane obrej bojovej lode Jamato v apríli 1945.

Z lietadlovej lode USS Hornet, ktorá slúžila v Tichomorí počas druhej svetovej vojny, je dnes múzeum. Foto: Lukáš Krivošík

Je to už moja druhá lietadlová loď. Bol som aj na USS Intrepid, ktorú možno ako múzeum navštíviť v New Yorku. Najväčší dojem tentoraz vo mne zanechala kapitánska kajuta. Bola totiž sotva väčšia než väzenská cela. A to ešte nie je reč o stiesnených podmienkach radových námorníkov.

Okolo lietadlovej lode Hornet sa obtrel aj americký vesmírny program. Jej vrtuľník vytiahol z vôd Pacifiku Neila Armstronga, Buzza Aldrina a Michaela Collinsa, trojicu astronautov z letu Apollo 11 (prvé pristátie človeka na Mesiaci) 24. júla 1969.

Na palube ich čakal prezident Richard Nixon. Následne astronauti strávili tri týždne na lodi v karanténnom module.

Lietadlová loď Hornet vytiahla z oceána aj posádku nasledujúceho letu na Mesiac, Apollo 12 v novembri 1969. V roku 1970 bola vyradená z aktívnej služby. Dnes je v nej pôsobivé múzeum.

Bay Bridge

Do Alamedy sa dá dostať za polhodinu z centra San Francisca trajektom, ktorý je súčasťou systému mestskej hromadnej dopravy. Je to príležitosť pozrieť si z mora druhý veľkolepý most oblasti – Bay Bridge, ktorý spája San Francisco s mestom Oakland na východnom pobreží zálivu, severne od Alamedy.

Kým Golden Gate Bridge je dlhý asi 2,7 kilometra, Bay Bridge má dĺžku až 7 kilometrov a je dvojpodlažný.

Aj Bay Bridge má zvláštny popkultúrny význam. Dal názov „mostovej trilógii“. Ide o tri romány spisovateľa Williama Gibsona, jedného z priekopníkov cyberpunku: Virtuálne svetlo, Idoru a Všetky párty zajtrajška. Táto voľná trilógia z 90. rokov vyšla aj u nás v češtine.

Cyberpunk 2077Žáner, ktorý vynašiel 21. storočie

Lukáš Krivošík

V našej realite sa na Bay Bridge odohráva akurát nekonečný tok áut zo San Francisca do Oaklandu a naopak. No v Gibsonovom príbehu zo začiatku 21. storočia došlo v Kalifornii k ničivému zemetraseniu, pre ktoré most prestal byť využívaný ako dopravná tepna.

Namiesto toho na ňom vyrástlo mestečko z chatrčí a všelijakých provizórnych obydlí, pripevnených na konštrukciu mosta. Usídlili sa tu squatteri a rôzne iné živly. Miesto má svoju vlastnú atmosféru a pravidlá, ktoré v jednotke skúma japonský „existenciálny sociológ“ Jamazaki a v trojke o ňom točí dokument študentka masmediálnej komunikácie Tessa.

Na moste býva aj cyklistická kuriérka Chevette Washingtonová, ktorá raz v hoteli ukradne virtuálne okuliare, o ktoré majú záujem rôzni mocní hráči. A tým sa celý príbeh vlastne začne...

Bay Bridge medzi San Franciscom a Oaklandom. Dejisko niekoľkých románov Williama Gibsona. Foto: Pexels.com 

Nemá zmysel tu teraz prerozprávať dej všetkých troch románov. Gibsonova trilógia je však podnetným čítaním vzhľadom na témy, ktoré riešil už v 90. rokoch: ľudia, ktorí prežívajú z ruky do úst v modernej globálnej ekonomike, darkweb, 3D print, fenomén „veľkých dát“ a „dátovej ťažby“ až po virtuálnych AI influencerov, do ktorých sú ľudia z mäsa a kostí schopní sa zaľúbiť (téma druhého románu s názvom Idoru, čo po japonsky znamená „idol“).

Výtvarníčka Joanna Frassinelli si predstavila, ako by Bay Bridge podľa predstáv Williama Gibsona mohol vyzerať.

Atmosféru miesta, teda genius loci, netvorí len súhra architektúry, zemepisu a obyvateľov nejakej lokality, ale aj príbehy, ktoré si ľudia o danom mieste rozprávajú. Niektoré sú skutočné, iné vymyslené či úplne fantastické.

Napríklad väznica na ostrove Alcatraz je miesto skutočných príbehov reálnych väzňov, ktorí tu trávili čas za mrežami ako legendárny Al Capone. No je tiež dejiskom filmu Skala so Seanom Connerym a Nicolasom Cageom, jednej z najlepších akčných snímok 90. rokov.

A tak som sa počas návštevy San Francisca a jeho okolia cítil trochu ako pán Tagomi, postava z románu Philipa K. Dicka (a naň nadväzujúceho televízneho seriálu) Muž z vysokého zámku. Kalifornia je tu okupovaná Japonskom, keďže mocnosti Osi vyhrali druhú svetovú vojnu. No pán Tagomi má schopnosť vnímať aj našu realitu, v ktorej vojna dopadla opačne.

San Francisco s kontrastmi vo svojich uliciach a popkultúrnymi presahmi je mimoriadne vhodné na takéto fantastické výlety v predstavivosti. Jeho mosty totiž nespájajú len miesta. Spájajú utópiu s dystópiou, premosťujú rôzne potenciály našich prítomností i budúcností, z ktorých sa kdesi ďaleko stávajú paralelné svety.