Sloboda slova v Nemecku Prečo najznámejšiemu konzervatívnemu komentátorovi hrozila polícia väzením

Svojou absurdnosťou je smiešny každý sám osebe. Nebezpečné je to, že už nejde o excesy zo strany úradov a polície, ale o nový trend progresívneho boja proti „digitálnej nenávisti“.

Najnovšie kladivo bdelých strážcov slova dopadlo na Jana Fleischhauera. Komentátor týždenníka Focus čelil obvineniu, že sa previnil proti paragrafu 86a Trestného zákona, teda použil v zakázanom kontexte symbol teroristických a protiústavných organizácií. Ide o paragraf, na základe ktorého sa stíhajú a odsudzujú fašisti, respektíve neonacisti, ktorí používajú nacistické symboly alebo heslá, napríklad Heil Hitler.

Najskôr krátko k osobe obvineného: Fleischhauer je v Nemecku komentátorskou celebritou, vyskytuje sa ako frekventovaný hosť rôznych talkshow, jeho ostrý jazyk, arogancia a humor sú vždy zárukou tvrdej polemiky. Roky písal pre Der Spiegel, kde plnil rolu konzervatívneho provokatéra, posledné roky pracuje pre magazín Focus. 

Terčom jeho majstrovsky uštipačných komentárov je najmä liberálna ľavica a zelení „Gutmenschen“ (doslova „dobroľudia“, teda slniečkari) – to sú pre neho ľudia „opití vlastnou cnosťou“, akási novodobá ekocirkev, ktorá namiesto spásy duše sľubuje spásu planéty.

Samozrejme, ľavicové prostredie mu nálepky vracia, Fleischhauera označujú v lepšom prípade za reakcionára či pravicového podpaľača, alebo – čo má v Nemecku moc kliatby – je podozrivý z toho, že používa „fašizoidnú rétoriku“.

Zakázané slová

A teraz sa dostávame k absurdnej pointe príbehu: na Fleischhauera nevytiahli „protinacistický“ paragraf preto, že by bol akokoľvek propagoval fašizmus či nacizmus alebo zľahčoval jeho zločiny, či chválil Hitlera trebárs za stavbu diaľnic. Nie je to ani tak, že by to bol komentátorský ostrostrelec prestrelil s kritikou či výsmechom progresívcov a tí sa naňho zahnali obuškom fašizmu.

Naopak, Fleischhauer si vzal na mušku nacionalistických radikálov z AfD (Alternative für Deutschland). Ich mládežnícka organizácia Junge Alternative bola natoľko prelezená extrémistami snívajúcimi o deportácii všetkých cudzincov, že už bola príťažou aj pre samotnú AfD. Tá sa jej zbavila a založila novú mládežnícku organizáciu. 

V AfD rozmýšľali nad viacerými názvami typu Generation Hoffnung (Generácia nádej), napokon sa rozhodli pre vlastenecký nádych a nazvali ju Generation Deutschland.

Fleischhauer si z tejto preznačkovacej operácie urobil v jednom podcaste Focusu drsnejší žartík: „Ako sa vlastne teraz volá mládež AfD? Je to Generation Hoffnung alebo Generation Deutschland erwache?“

Heslo „Deutschland erwache!“ (Nemecko, prebuď sa!) bolo bojovým pokrikom oddielov SA, v povojnovom Nemecku ide o zakázaný nacistický symbol.

Každému príčetnému poslucháčovi podcastu bolo jasné, v akom kontexte ho Fleischhauer použil: nie na propagáciu fašizmu, ale na parodovanie organizácie, ktorej niektorí extrémistickí prívrženci flirtujú so strašiakmi nemeckej minulosti.

Lenže akýsi nahlasovateľ (po starom udavač) oznámil polícii, že Fleischhauer sa dopustil závažného trestného činu propagácie nacizmu, za ktorý hrozí pokuta alebo trojročné väzenie. Mohol byť za tým pobúrený občan, alebo pracovník jedného z nahlasovacích centier, ktoré v posledných rokoch vyrástli ako huby po daždi a zaplavujú políciu tisíckami podnetov.

Namiesto toho, aby mníchovská kriminálka hodila nezmyselné obvinenie do koša, v úradnej horlivosti si osvojila jeho logiku a začala trestné stíhanie. Fleischhauer si povolal advokáta, aby preukázal, aký je rozdiel medzi propagáciou nacizmu a iróniou, ktorej adresátom sú pravicoví extrémisti.

Pre Fleischhauera to na rozdiel od iných prípadov dopadlo dobre: nadránom k nemu nevtrhli policajti s príkazom na domovú prehliadku, po začatí stíhania dostal len výzvu, aby sa obhájil, pretože ak jeho vysvetlenie nebude uspokojivé, hrozia mu tri roky väzenia.

Novinár sa napokon obhájil, absurdnú kauzu zverejnil a krátko nato mníchovská prokuratúra tento pondelok zastavila stíhanie so suchým konštatovaním, že použitie nacistického hesla nebolo v danom kontexte trestné, lebo išlo o „komentovanie aktuálneho diania“.

Radšej si neuťahovať z wokistov

Podobné šťastie však nemal významný teoretik médií Norbert Bolz. Ani v tomto prípade nejde o žiadneho prívrženca AfD, sám sa považuje za pravé krídlo sociálnych demokratov (SPD) a netají sa tým, že mu prekáža napríklad wokizmus.

Bolz sa previnil podobne ako Fleischhauer, len iróniu nepoužil proti AfD, ale proti týždenníku Tageszeitung, teda mediálnemu hniezdu progresívnej ľavice.

Tageszeitung si na osteň posmechu nabehol sám, pretože časť textu, v ktorom sa venoval nádeji na zákaz AfD, v titulku nazval takmer toxickým „Deutschland erwacht“ (teda Nemecko sa prebúdza), čo sa nápadne podobá na „Deutschland erwache“, Nemecko, prebuď sa.

Bolz si na sieti X z toho vystrelil a napísal: „Dobrý preklad woke: Nemecko, zobuď sa!“ (Anglické woke znamená „prebudený“, nemecký ekvivalent je erwacht.)

Bol to fór, hra so slovami, ktorou chcel Bolz v druhom pláne poukázať na to, že aj progresívne médiá nevedomky používajú nacistickú symboliku.

Na to sa však spustil kafkovský proces: nahlasovacie centrum Hesensko proti nenávisti, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra spolkového štátu Hesensko, podalo podnet proti Bolzovi, príslušná prokuratúra začala stíhanie a dokonca sa našiel sudca, ktorý povolil domovú prehliadku u Bolza.

Policajti, ktorí mu prišli prehľadať byt a prípadne zabaviť počítač či mobil, odkiaľ mohol byť príspevok napísaný, napokon preukázali aspoň elementárnu súdnosť: keďže Bolz kooperoval, upustili od invazívnej prehliadky, len ho navštívili a odfotili smartfón, teda nástroj spáchania trestného činu.

Koncom roka 2025 sa verejnosť napokon dozvedela, že prokuratúra zastavila stíhanie Bolza s tým, že obvinený zaplatil štvorcifernú pokutu v prospech neziskovej organizácie.

Ešte absurdnejší je celkom čerstvý prípad historika Rainera Zitelmanna, ktorý je okrem iného známy prácami o Hitlerovi a národnom socializme (pred tromi rokmi s ním uverejnil rozhovor aj Postoj).

Nemecký historik a sociológHitler sa pokladal za sociálneho revolucionára a budoval príkazovú ekonomiku

Lukáš Krivošík

Aj Zitelmann sa údajne previnil rovnakým deliktom ako Fleischhauer a Bolz. Polícia začala jeho trestné stíhanie, pretože na svojej sociálnej sieti X zverejnil koláž zobrazujúcu Hitlera s páskou s hákovým krížom na rukáve.

Celé je to nepochopiteľné nielen preto, že Zitelmann tú koláž nevytvoril, ale ju len prepostol na svojom účte. Páčilo sa mu totiž posolstvo obrázka: na jednej strane Hitler na dobovej fotografii s pripojeným citátom „Dajte mi Československo a už nikoho iného nenapadnem“, na druhej strane Putin s citátom „Dajte mi Ukrajinu a už nikoho iného nenapadnem“.

Za toto antihitlerovské a antiputinovské posolstvo udal niekto Zitelmanna ako propagátora nacizmu a polícia to opäť s neomylne dutým formalizmom zobrala smrteľne vážne.

Zitelmann je inak členom liberálnej FDP a spolu s predošlými obvinenými ho spája to, že dlhodobo kritizuje výstrelky feminizmu či wokizmu.

On sám si kladie otázky: „Kto ma udal, neviem. Ľavicový denunciant, ktorému nevoňajú moje liberálne názory? Alebo pravicový putinovec, ktorého pobúrila tá analógia?“

Keby sa takéto bláznivé prípady diali len príležitostne a z dôvodu, že pristanú na stole kognitívne nezrelého policajta či prokurátora, dalo by sa nad nimi ešte mávnuť rukou.

Lenže v Nemecku je to už systémový problém.

V prípade antinacistického paragrafu nie je zádrh v jeho znení, od začiatku jeho uplatňovania v roku 1968 bolo vždy jasné, že má stíhať používanie nacistických symbolov vtedy, ak to slúži na propagandu. Nie ak to slúži osvete, polemike či humoru, lebo ako napísal v Spiegli René Pfister, v takom prípade by musel ísť na čierny zoznam aj Chaplinov The Great Dictator.

Politici ľuďom: Neurážajte nás

Explózia neuveriteľných trestných stíhaní je výsledkom posledných pár rokov, keď sa nadmieru rozvinula spolupráca štátu a mimovládok pri potieraní digitálnej nenávisti a etablovali sa nahlasovacie centrá s tisíckami úradníkov.

Na jednej strane sa vďaka tomu vyšetrujú tisícky príspevkov na sociálnej sieti, na ktoré sa naozaj nemá vzťahovať sloboda slova. Ide napríklad o rasistické výroky či výroky, ktoré nabádajú na násilie proti jednotlivcom či skupinám. V posledných rokoch vďaka symbióze mimovládok, úradov a polície tak mnohonásobne vzrástol počet nahlasovaných prejavov nenávisti na sociálnych sieťach. 

Problém je, že súčasťou tohto systému sa stali jednorozmerní aktivisti jednoliateho svetonázorového kmeňa, ktorí svoj kmeň považujú za výlučného držiteľa pravdy a morálky, trpia zakorenenými predsudkami voči iným názorom, majú problém rozlíšiť fakt od názoru, a keď „factcheckujú“, vždy vysliedia chyby len v iných názorových prostrediach než vo vlastnom. 

A do toho prišiel v roku 2021 nový paragraf, ktorý v mene boja proti nenávisti zahrnul do trestného práva aj urážky osôb politického života. Odvtedy platí, že kto urazí takúto osobu spôsobom, ktorý „značne komplikuje jej verejné pôsobenie“, môže byť potrestaný pokutou alebo tromi rokmi odňatia slobody. 

Pritom trestné činy tohto typu proti normálnym občanom sa posudzujú miernejšie, potrestaním do dvoch rokov odňatia slobody.

Novým paragrafom, ktorý reagoval na mimoriadne zostrenú komunikáciu na sociálnych sieťach, sa však v konečnom dôsledku prevrátil princíp, podľa ktorého má verejne činná osoba strpieť väčšiu mieru nevyberavej a urážlivej kritiky.

Kombinácia zlého znenia zákona a siete aktivistov, ktorí chcú chrániť verejné dobro proti neposlušným či toxickým občanom, priniesla sériu tragikomických vyšetrovaní.

Sloboda slovaNemecká polícia vyšetruje dôchodcu pre komentár, v ktorom kancelára Merza nazval Pinocchiom

Michal Lukáč

Schwachkopf a Pinocchio

V minulosti sme už písali o kauze dôchodcu Stefana Niehoffa, ktorý na sieti zdieľal meme s fotografiou zeleného exministra hospodárstva Roberta Habecka s jeho typicky nastajlovanou frizúrou. Namiesto loga šampónu „Schwarzkopf Professional“ tam bolo napísané „Schwachkopf Professional“, pričom Schwachkopf je vcelku mierne označenie pre hlupáka.

Habeckov sociálny tím poslal na kritických občanov takmer tisíc trestných oznámení. Zasiahlo to aj pána Niehoffa, ktorému bola pre tento status nariadená domová prehliadka (o šiestej ráno) a zabavený tablet.

Najnovší úlet sa týka priamo kancelára Friedricha Merza.

Polícia v meste Heilbronn nedávno na svojom Facebooku oznámila, že tam zavíta sám kancelár, na čo dôchodca Andreas Hüttner v komentároch označil Merza za Pinocchia a ešte pridal emotikon nosa.

Ľudí to buď pobavilo, fanúšikov Merza nanajvýš nahnevalo. No heinbronnská polícia nelenila a začala stíhanie na základe nového paragrafu o urážkach ľudí v politickom živote.

Dôchodca Hüttner sa tak preslávil proti vlastnej vôli. Niekoľko týždňov bol v neistote, či mu nehrozí pokuta alebo väzenie, zároveň sa hájil, že z jeho strany to nebola urážka, ale satira, polícia napokon stíhanie zastavila.

Je teda v Nemecku ohrozená sloboda slova, ak už takéto prípady nie sú len excesom, ale dejú sa takpovediac na bežiacom páse?

Na jednej strane platí, že digitálna nenávisť je reálny fenomén, na ktorý musí štát reagovať, keďže nikdy sa nepáchalo toľko verbálnych deliktov (výzvy na násilie, nenávisť, nactiutŕhanie a podobne) ako v dnešnej ére.

Problém je, že mimovládne organizácie, ktoré kedysi štát z kritickej pozície kontrolovali, sa dnes cítia ako jeho spojenci v potieraní nenávisti – a vo verejnom priestore je veľmi slabý protitlak, ktorý by apeloval na jasné definície a hranice pojmov a na čo najväčšiu opatrnosť v uplatňovaní trestného práva.

V Nemecku je výsledkom súčasný stav: tonami hejtu zamorený verejný priestor, ktorý nikto nikdy nestihne odstíhať, a každú chvíľu škandalózny prípad, ako polícia a prokuratúra stíhajú celkom bežný názor či iróniu.

A tak tam dospeli do štádia, v ktorom profesorka trestného práva Elisa Hoven v Spiegli apeluje na novú rovnováhu a varuje: „Štát stratil cit pre to, že aj polemická a vyhrotená kritika musí byť prípustná. Je to jed pre demokraciu.“