Novým najvyšším vodcom Iránu sa stal syn Alího Chámeneího Modžtaba Chámeneí. Žezlo prevzal po tom, ako jeho otca, 86-ročného Alího, minulý týždeň zabil zásah americkej a izraelskej armády.
Podľa BBC iránske médiá len prednedávnom začali hovoriť o Modžtabovi Chámeneím ako o ajatolláhovi, čo je vysoký titul v šiitskom duchovenstve, ktorý by legitimizoval jeho kandidatúru za najvyššieho vodcu. Predtým bol rovnako ako jeho otec pred nástupom do funkcie hodžatoleslam, čo je nižšia klerická funkcia.
Ako pripomína politológ Alí Alfonéh, väčšina Iráncov si s Modžtabom Chámeneím spája najmä meno jeho otca, ale o samotnom Modžtabovi je známe veľmi málo: nikdy neposkytol rozhovory, väčšina Iráncov nikdy nepočula jeho hlas, na verejnosti sa objavuje iba dvakrát do roka, na prehliadke pri príležitosti Dňa revolúcie 11. februára a na zhromaždení počas Dňa Kuds (Jeruzalem) v posledný piatok ramadánu.
„To málo, čo sa o ňom vie, sú útržky. Údajne strávil krátke obdobie na fronte počas vojny proti Iraku. V tom čase jeho sprievod zahŕňal duchovného menom Hossein Taeb, ktorý neskôr pôsobil ako šéf spravodajského riaditeľstva IRGC,“ zhŕňa známe informácie Alfonéh.
Päťdesiatšesťročný Modžtaba bol spomedzi kandidátov najbližšie Iránskym revolučným gardám. „Má silnú základňu voličov a podporu v rámci Iránskych revolučných gárd, najmä medzi mladšími radikálnymi generáciami,“ hovorí pre Reuters Kasra Árabí.
Viacerí odborníci navyše pripomínajú, že Modžtaba Chámeneí prišiel podporiť Mahmúda Ahmadínežáda počas prezidentských volieb v roku 2005. Ahmadínežád, známy aj popieraním holokaustu, patril k najradikálnejším iránskym prezidentom v dejinách islamskej republiky.
Ďalšie detaily ponúka profil Modžtabu, ktorý pre Atlantic Council napísali dvaja odborníci na Irán Saíd Golkár a Kasra Árabí ešte v roku 2023.
Podotýkajú, že Modžtaba sa ešte ako 17-ročný pridal k Zboru islamských revolučných gárd a nakrátko bojoval v krvavej osemročnej iránsko-irackej vojne ako súčasť jednotky, ktorá bola známa svojím fanatickým ideologickým presvedčením.
„Tento kontingent založil Ahmad Motevaselian z revolučných gárd, hlboko antisemitsky založený jednotlivec a jeden zo zakladateľov libanonského Hizballáhu. Pod velením Mohammada Kowsariho bojoval Modžtaba ako súčasť práporu Habib, ktorý tvorili najradikálnejší pravicoví islamisti, z ktorých väčšina neskôr tvorila jadro bezpečnostných a spravodajských orgánov režimu,“ píšu Golkár a Árabí.
Viac než desať rokov po konci vojny Modžtaba, vtedy už ako 30-ročný, začal štúdium islamskej teológie v konzervatívnom šiitskom seminári v Qome. Podľa BBC dovtedy nenosil odev klerikov a nie je známe, prečo do seminára vstúpil v takom vysokom veku.
„Na jeho štúdium tam dohliadali najbližší a najextrémnejší duchovní jeho otca, ako napríklad ajatolláh Mohamad Takí Mesbáh-Jazdí. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2002, Mesbáh-Jazdí vydal fatvu vyzývajúcu na zabíjanie iránskych mladých ľudí, ktorí propagovali ,západnú nemorálnosť‘ a zapájali sa do mimomanželských vzťahov, čo viedlo k sérii vrážd spáchaných paramilitantnou skupinou Basídž v provincii Kermán,“ pripomínajú Golkár a Árabí.
Nemenej kriticky hovorí o mladom Chámeneím jeden z mála zdrojov, ktorý ho pozná osobne, bývalý člen režimu Džáber Radžábí.
Ten ho vykresľuje ako človeka, ktorý sa sám považuje za Chorásáního – mýtickú postavu, ktorá pomôže mesiášovi Mahdímu k návratu. Vo viere šiitov je týmto mesiášom Muhammad al-Mahdí, dvanásty imám, ktorý žil v 9. storočí a ktorý sa vráti v deň Posledného súdu.
Podľa Radžábího je Modžaba radikálnejší než jeho otec, vidí sa ako niekto, kto osobne dobyje Jeruzalem. Na rozdiel od svojho otca je navyše presvedčený o rasovej nadradenosti Peržanov nad Arabmi, pričom verí, že mesiáš Mahdí bude Peržanom.
Politická radikálnosť však mladšiemu Chámeneímu nebráni, aby využil svoje kontakty a obohacoval sa na úkor krajiny a obyčajných Iráncov.
Ako pripomína izraelská odborníčka Elizabeth Tsurkov (Curkova), Modžtaba cez sieť schránkových firiem vlastní luxusné nehnuteľnosti v Teheráne, Londýne, Dubaji aj Frankfurte v hodnote stovák miliónov dolárov.
Modžtabovej politickej kariére v istom zmysle prospela smrť jeho otca, ktorý v očiach režimu zomrel ako martýr islamskej republiky. Modžtaba Chámeneí sa už pred smrťou spomínal ako možný nástupca, no hoci kolovali chýry o údajnom úsilí Alího inštalovať svojho syna, najvyšší vodca to verejne nikdy nepotvrdil a niektorí členovia režimu dokonca tvrdili, že sám takúto možnosť odmieta.
Dôvodom bol silný odpor vedenia islamskej republiky proti čomukoľvek, čo by pripomínalo obnovenie monarchie, ktorú Iránci v roku 1979 zvrhli a ktorú nový režim vykresľoval v najčernejších farbách.
„Islam neuznáva monarchiu a dedičské následníctvo, v islame nemajú miesto,“ tvrdil ešte Chámeneího predchodca ajatolláh Chomejní.
Šance Modžtabu, že po svojom otcovi prevezme žezlo, tak až do zabitia Alího neboli veľmi vysoké. Po smrti otca prudko vzrástli – radikálny kandidát bol signálom režimu navonok aj dovnútra, že nie je ochotný ustúpiť americkému tlaku.
Ako vyhlásil ajatolláh Mohsen Hejdari Alekasír v nedeľu, kandidát bol vybraný na základe Chámeneího pokynu, že najvyšší iránsky vodca by mal byť „nepriateľom nenávidený“.
Vzhľadom na skutočnosť, že Modžtaba pri americko-izraelskom útoku stratil nielen otca a matku, ale aj svoju manželku Zahru a jedného zo svojich synov, neprekvapilo by, ak by zastával ešte radikálnejšie pozície než pred začiatkom vojny.
Izrael medzitým vyhlásil, že aj nového najvyššieho vodcu bude považovať za cieľ na elimináciu.
Zvolenie mladšieho Chámeneího, ak ten prežije najbližšie dni a týždne, je veľkým sklamaním pre všetkých Iráncov, ktorí dúfali v možnosť, že by sa režim po smrti Chámeneího mohol politicky a ekonomiky reformovať.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.