Môže sa vojna skončiť už tento rok? USA a Moskva to nevylučujú, Kyjev je odhodlaný bojovať ďalej

Štyri roky vojny za nami, tri pred nami? Túto pochmúrnu perspektívu nedávno načrtol novinár denníka The Wall Street Journal Bojan Pancevski. Európsky korešpondent v podcaste nemeckého novinára Paula Ronzheimera s odkazom na okolie ukrajinského prezidenta uviedol, že Zelenskyj predpokladá, že vojna sa neskončí najbližšie tri roky.

„Zelenskyj to povedal priamo. Všetci boli v šoku. Nikto, samozrejme, nechce ďalšie tri roky vojny. Dovtedy [Zelenského poradcovia] v podstate pracovali na pláne vyhlásiť voľby a referendum na konci jari alebo na začiatku leta, aby mohli hlasovať o možnej dohode o mieri – nech už je akákoľvek – a zistiť, či ju ukrajinskí voliči prijmú. A zrazu Zelenskyj robí otočku o stoosemdesiat stupňov a hovorí: všetko je nezmysel, musíme sa pripraviť na dlhú vojnu. Z toho som ešte skeptickejší, pretože mám pocit, že už z nejakých dôvodov nie je ochotný skutočne vyjednávať. Neviem prečo. Poznám troch jeho najbližších poradcov – oni sami to nevedeli, alebo ak to vedeli, nepovedali mi, prečo zmenil postoj,“ opísal Pancevski.

Kyjev už tieto slová prirodzene dementoval. Vraj ukrajinský prezident nič také svojim poradcom netvrdil. Skutočnosť je však taká, že Zelenskyj nechce akceptovať ruské ultimáta a americký nátlak a nechce stiahnuť ukrajinské sily z Donbasu. A to znamená pokračovanie vojny.

Maximálne oslabiť Rusko

Dalo by sa povedať, že to je výsledok štyroch rokov ruskej agresie proti Ukrajine. Verejne už nezaznievajú fantázie, že Ukrajina obnoví svoje hranice z roku 1991. Už aj na Západe sa hovorí o nutnosti mieru. Nie rýchleho, ale spravodlivého. Teda takého, aby Kyjev nebol potrestaný za odpor proti Rusku.

Javí sa to tak, že konflikt sa vymotáva zo slepej uličky idealizmu, aby zapadol do osídel vojnového pragmatizmu. Nie je tajomstvom, že Ukrajina vojnu prehrá. Teraz ide o to, čo najviac oslabiť Rusko.

Kyjev chce maximálne oslabiť Rusko, aby nemusel akceptovať moskovský diktát (skloňuje sa podľa vzoru mníchovský). Európa si celkom zjavne želá, aby sa ukrajinské sily bránili čo najdlhšie z obavy, že rýchly mier má Rusku umožniť nabrať sily a pripraviť sa na vpád do Únie.

Reportáž z dronovej vojny v ukrajinskom DonbaseKámo, teraz som si objednal uniformu do rakvy

Lenka Klicperová

Osobne som mierny optimista. Zastavenie bojov na Ukrajine síce nie je blízko, ale ani neuveriteľne ďaleko, ako by sa mohlo zdať. Prebiehajúce rokovania, najmä predstaviteľov znepriatelených armád, nasvedčujú tomu, že sa pripravujú podmienky na to, ako bude čisto technicky vykonaný pokoj zbraní, až naň bude politická vôľa. Až naň bude politická vôľa…

Napriek tomu neverím v to, čo nedávno vyhlásil emisár amerického prezidenta Trumpa Steve Witkoff – že do mesiaca sa môže uskutočniť schôdzka Putina a Zelenského.

„Myslím, že ide o situáciu na úrovni vedenia. Je pre nich ťažké dokončiť dohodu. Jared [Kushner] a ja dúfame, že obom stranám predložíme niekoľko návrhov, ktoré im umožnia stretnúť sa počas najbližších troch týždňov a možno dokonca povedú k summitu Zelenského a prezidenta Putina. Možno to v určitom okamihu bude trojstranná schôdzka s prezidentom [Trumpom], uvidíme. Myslím, že nechce prísť na schôdzku, ak si nebude istý, že ju dokáže dokončiť a dosiahnuť najlepší výsledok,“ vyhlásil Witkoff v rozhovore pre americkú televíziu Fox News.

Ťažko si to predstaviť. Vyjednávací proces by musel zrýchliť do turbo režimu. O to nemá záujem ani jedna zo znepriatelených strán. Rovnako ako Putin nemá zjavný záujem stretnúť sa so Zelenským do jari. Ibaže by ukrajinský prezident chcel kapitulovať.

Moskva nebude ustupovať

Postoj Západu a Ukrajiny k ukončeniu konfliktu sa postupne zmenil. A ako je na tom Moskva? Na to som sa spýtal Alexandra Kazakova, člena ruského think-tanku Rada pre zahraničnú a obrannú politiku.

„Vojna sa môže tento rok skončiť, dokonca sa môže skončiť aj na bojisku. Neexistuje žiadny vzorec, ktorý by umožnil vypočítať, kedy dôjde k zásadnému prielomu na ukrajinskom fronte. Ale tá šanca je vyššia ako päťdesiat percent. Okrem toho sa ruská armáda blíži k veľkým mestám. Ešte v roku 2022 som vyhlásil, že ak padne nejaké veľké mesto, napríklad Záporožie, tak to nalomí odolnosť ukrajinských ozbrojených síl,“ hovorí expert, ktorý bol v minulosti poradcom prvého šéfa samozvanej a medzinárodným spoločenstvom neuznanej Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka.

Kazakov si napriek tomu myslí, že väčšia šanca je, že sa konflikt na Ukrajine podarí vyriešiť diplomatickým vyjednávaním.

„Môže k tomu dôjsť vďaka tlaku na fronte a vďaka situačnému spojenectvu Moskvy s Washingtonom, ktoré zlomí vôľu k odporu Európy a tým prinúti kyjevský režim k podpisu mierovej dohody zodpovedajúcej cieľom špeciálnej vojenskej operácie. A za týchto podmienok sa vojna môže pokojne skončiť aj tento rok. Ak diplomatickým spôsobom, tak dokonca na začiatku leta,“ myslí si ruský politológ.

Kazakov rovnako hovorí, že Rusko nie je ochotné ustúpiť zo svojich požiadaviek. Vraj by to odporovalo cieľom špeciálnej vojenskej operácie, inými slovami ruskej vojny proti Ukrajine.

„Európa vyčíta Putinovi, že nie je ochotný ustúpiť ani v jednej zo svojich požiadaviek voči Ukrajine. To je pravda. Pretože to nie sú len požiadavky, ale ciele špeciálnej vojenskej operácie. A tie nemožno zrušiť. Preto nie. Rusko nebude v ničom ustupovať. Je o čom sa dohodnúť, možno hľadať kompromisy, ale nie v tej oblasti, kde sa utvárajú ciele a úlohy špeciálnej vojenskej operácie. Preto znovu opakujem: nie, Rusko nie je pripravené na ústupky,“ domnieva sa expert.

Rusi: Sme na dosah víťazstva

Na západ od Ruska panuje presvedčenie, že Rusko mieri do slepej uličky. Alebo tam už rovno je. Kazakov ponúka svoj pohľad na to, čo Rusko za posledné štyri roky vojny dosiahlo. To, že trvá tak dlho, nie je neúspechom Moskvy, ale podľa jeho slov neúspechom Západu.

„Je to, samozrejme, zlyhanie kolektívneho Západu a konkrétne Európy. A, samozrejme, aj kyjevského režimu. Pokiaľ ide o Rusko, tak stopercentne sme mali v roku 2022 plán A, B aj C. Keď sa hovorilo o druhej fáze operácie, tak to znamenalo, že sa sústredíme na východný front po tom, čo sme sa stiahli zo severu Ukrajiny.

Vďaka štyrom rokom vojny sa definitívne premenila ruská spoločnosť. Tá zmena je k lepšiemu. V tejto opotrebovacej vojne sme dokázali poraziť Západ. Jeho organizácie sa začínajú sypať, dokonca aj v Európe. Po štyroch rokoch vojny sme na dosah víťazstva. Takže áno, je to zlyhanie predovšetkým Európy a Západu celkovo,“ je presvedčený ruský politológ.

Pohľad z MoskvyV batohu granát a v duši psychické problémy. Rusi sa obávajú navrátilcov z vojny

Jiří Just

Ako zároveň dodáva, podľa jeho názoru vojna pomohla transformovať a konsolidovať ruskú spoločnosť a takisto aj ekonomiku. Pod tlakom okolností.

„Putin v roku 2022 povedal, že vďaka špeciálnej vojenskej operácii naša spoločnosť prejde procesom samoočisty, a tak sa aj stalo. Piata a čiastočne aj šiesta kolóna jednoducho utiekli z krajiny. Vnútri našej spoločnosti sa vytvoril protikorupčný konsenzus, ktorý pred vojnou neexistoval. Boj s korupciou stále silnie, spoločnosť to podporuje a predovšetkým, najdôležitejšie je, že najvyššia moc s tým súhlasí.

Navyše vojna priniesla Rusku veľký obrat v ekonomike, a to aj do budúcna. Veľmi aktívne dochádza k nahrádzaniu dovozového tovaru. Pred vojnou nahrádzanie importu nebolo príliš aktívne aj napriek úsiliu vlády. Teraz sa tempo zrýchlilo.

Štruktúra ruskej ekonomiky sa zmenila k lepšiemu. Pomer medzi surovinovým a nesurovinovým sektorom v HDP sa vychýlil smerom od energetických surovín.

To znamená, že príjmy rozpočtu z predaja ropy a plynu poklesli pod 25 percent, ale o to viac vzrástol podiel spracovateľského priemyslu. Teda to, o čom sníva Trump v Amerike v súvislosti s reindustrializáciou. Nám sa reindustrializácia podarila vďaka vojne,“ je presvedčený Alexandr Kazakov.