Maďarská ekonomická expanzia Aké plány má MOL so srbskou rafinériou?

Maďarský MOL v druhej polovici januára uzavrel dohodu o odkúpení ruského podielu v srbskej rafinérii NIS v Pančeve. Podľa dohody Maďari získajú celý ruský podiel v spoločnosti Naftna Industrija Srbije (NIS), kúpnopredajnú zmluvu chcú obe strany podpísať 31. marca.

Ruské spoločnosti Gazprom Nefť a Gazprom v spoločnosti NIS od roku 2009 vlastnia 56,15-percentný podiel. Spoločnosť zamestnáva 12 600 ľudí prevažne v rafinérii vo vojvodinskom Pančeve, ako aj v sieti čerpacích staníc.

MOL, ktorý je aj vlastníkom Slovnaftu, týmto nákupom dodatočne posilňuje svoju pozíciu v strednej a juhovýchodnej Európe. Podľa údajov MOL-u má rafinéria v Pančeve ročnú kapacitu 4,8 milióna tony ropy ročne. 

Navyše NIS v malom objeme ťaží ropu a plyn aj v Srbsku. Denne vyťaží asi 20-tisíc barelov ropného ekvivalentu, vďaka čomu Srbsko dokáže pokryť necelú štvrtinu svojej spotreby ropy z domácich zdrojov. Zvyšok dovážalo cez chorvátsky terminál v Rijeke a ropovod JANAF (Jadranski naftovod) z Iraku, Ruska, Kazachstanu a Nórska.

Doposiaľ nie je celkom jasné, koľko MOL za kúpu NIS-y zaplatí.

Podľa srbského prezidenta Aleksandra Vučića má ruský podiel v spoločnosti NIS hodnotu medzi 900 miliónmi a jednou miliardou dolárov. Ešte v decembri sa pritom hovorilo možno až o 1,4 miliardy eur a rovnakú sumu uvádza aj maďarský denník Népszava.

Transakciu budú ešte musieť schváliť srbské úrady aj americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (Office of Foreign Assets Control – úrad zaoberajúci sa obchodnými sankciami na podporu záujmov USA).

Rolu hrali aj sankcie

Rusi a Srbi odpredajom NIS-y reagujú na problémy s prevádzkou rafinérie. Pančevo malo po uvalení amerických sankcií na ruských vlastníkov rafinérie v októbri opakované problémy s dodávkami ropy, a tak rafinéria musela v decembri dokonca zastaviť prevádzku.

Sankcie v rámci sprísnenia uvalil Washington na ruský petrochemický priemysel pre ruskú inváziu na Ukrajine.

Srbsku preto hrozilo, že krajina bude musieť benzín dovážať. „Buď NIS skrachuje a štát ju z bankrotu vykúpi, alebo štát bude musieť pristúpiť k znárodneniu. Toto je jediný spôsob, ako zabezpečiť zrušenie sankcií a opätovné spustenie prevádzky rafinérie,“ varoval v decembri odborník na energetiku Željko Marković.

Rusi sa však napokon rozhodli predať svoj podiel MOL-u, aj keď srbský prezident Vučić tvrdil, že Srbi boli ochotní za ruský podiel zaplatiť až dve miliardy dolárov. Či by Srbsko dokázalo krátkodobo zohnať potrebné financie na kúpu celého ruského podielu, je však otázne. 

Belehrad zrejme napriek tomu svoj podiel v rafinérii mierne zvýši. Súčasťou plánu je totiž aj následný odpredaj päťpercentného podielu srbskému štátu, čím by sa srbský podiel na rafinérii zvýšil zo súčasných 29,9 na 34,9 percenta.

Srbská ministerka baníctva a energetiky Dubravka Đedović Handanović si od navýšenia podielu sľubuje „väčšie rozhodovacie práva na zhromaždení akcionárov a predovšetkým ochranu záujmov občanov Srbska“.

Podľa ministerky sa MOL zaviazal, že v Pančeve udrží výrobu prinajmenšom na rovnakej úrovni ako v predošlých rokoch.

Okrem Belehradu sa na NIS-e bude zrejme podieľať aj arabský investor. „Skupina MOL rokuje s ADNOC-ou, národnou ropnou spoločnosťou Spojených arabských emirátov, o vstupe do spoločnosti NIS v pozícii menšinového akcionára,“ oznámil šéf MOL-u Zsolt Hernádi.

Maďarská stopa na MálinciHoci podľa Tarabu ide o slovenský strategický záujem, Maďari otvorene píšu o využití Málinca pre svoje potreby

Erik Potocký

Čo znamená predaj pre srbskú ekonomiku?

Veljko Mijušković z Ekonomickej fakulty Belehradskej univerzity pre srbský denník Danas ešte pred podpisom dohody uviedol, že pre maďarský MOL by vstup do vlastníckej štruktúry NIS-y znamenal rozšírenie trhu, posilnenie maloobchodnej siete a dodatočnú kontrolu nad tokmi palív v juhovýchodnej Európe.

Pre srbskú ekonomiku by to mohlo byť dvojsečným mečom: vstup MOL-u môže krátkodobo priniesť väčšiu stabilitu dodávok, dlhodobo však prináša aj riziko nižšej domácej pridanej hodnoty, ak sa kľúčové rozhodnutia budú prijímať mimo Srbska, domnieva sa Mijušković.

Vstup Maďarov „by bol racionálnym krokom z hľadiska regionálnej konsolidácie, pretože ide o spoločnosť so silnými logistickými a obchodnými kapacitami a skúsenosťami s prácou v zložitých politických rámcoch“, vysvetľuje ekonóm.

„Nebol by to však neutrálny vstup – MOL by do NIS-y vstúpil ako výrazne dominantný regionálny hráč s vlastnými záujmami, a nie ako pasívny finančný investor,“ hovorí Mijušković.

Záujem MOL-u o rafinériu pritom nie je nový. „Bol jedným z potenciálnych kupcov už pred tým, než sme prvýkrát privatizovali NIS,“ pripomína Goran Radosavljević pre srbskú Novu S. „V princípe skupovali po regióne všetko, čo bolo dostupné,“ zhŕňa ekonóm.

„Optimálnym riešením by bolo, aby sa naša krajina stala väčšinovým vlastníkom spoločnosti. (...) Za daných podmienok sa však niečo také nedá dosiahnuť a pri absencii najlepšieho riešenia je to, čo máme, úplne prijateľné. Na jednej strane to zabezpečuje prekonanie patovej situácie, to je zrušenie amerických sankcií uvalených na NIS a pokračovanie v normálnej prevádzke spoločnosti, a na druhej strane si ekonomika a občania môžu vydýchnuť, pretože sa už nebudú musieť obávať, či bude ohrozená pravidelná dodávka ropy na trhoch s ropnými výrobkami,“ hovorí prezident Srbského energetického zväzu Nikola Rajaković pre týždenník NIN.

Najväčšia obava vraj nehrozí

Podľa odborníkov najväčšia obava Srbov – teda že MOL rozhodne o úplnom zastavení výroby v Pančeve, ako to urobil po kúpe rafinérie INA v chorvátskom Sisaku – vraj nehrozí. Garanciou tu má byť srbský podiel vo výške viac než 30 percent, vďaka ktorému si štát udrží časť vplyvu na riadenie rafinérie.

Čo by sa však mohlo udiať, by bolo výrazné zníženie výroby. „Ak by sa tak stalo, v praxi by to predstavovalo tiché udusenie rafinérie bez formálneho rozhodnutia o zatvorení. Určite by to bolo veľmi zlé z viacerých dôvodov, ako je pokles príjmov a ziskovosti, zníženie počtu zamestnancov, zaplatených daní a odvodov, oveľa menší prílev do miestneho rozpočtu Pančeva, negatívny dosah na viacerých dodávateľov, ale aj zákazníkov,“ hovorí pre NIN energetický odborník Velimir Gavrilović.

Gavrilović preto navrhuje MOL zmluvne zaviazať, aby v Pančeve vyrobil prinajmenšom 3,5 milióna tony ropných výrobkov ročne.

Oproti Sisaku má však Pančevo jednu výhodu: Maďari ho chcú prepojiť s ropovodom Družba, ktorý nepodlieha americkým sankciám. Tým by poklesli výrobné náklady a s nimi sa zvýšila aj konkurencieschopnosť.

Nový ropovod sa už chystá

Plán nového ropovodu sa pritom črtá už dlhšie, Budapešť začala s Belehradom prehlbovať spoluprácu v oblasti energetiky ešte pred kúpou rafinérie. Ešte v októbri 2022 sa oba štáty dohodli na výstavbe nového ropovodu, ktorý má Srbsko prepojiť s ropovodom Družba do roku 2027.

Belehrad hovorí, že týmto spôsobom chce zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť.

To však vyvoláva obavy v Chorvátsku, ktoré už má s MOL-om zlé skúsenosti pri privatizácii spomínanej rafinérie INA v Sisaku. Chorváti sa teraz obávajú, že pre dodávky cez Družbu stratia hlavného zákazníka na ropovod JANAF.

„Ak sa realizujú plány, ktoré už vidíme, že sa spojí rafinéria v Pančeve s rafinériou v Százhalombatte, JANAF bude mať veľký problém,“ varuje bývalý chorvátsky minister hospodárstva Davor Štern v rozhovore pre televíziu N1. „Opäť bude pre NIS dostupná ruská ropa, ktorá bude lacnejšia než tá, ktorú možno získať cez Stredozemné more.“

Štern sa preto obáva, že kúpa rafinérie v Pančeve by mohla viesť k útlmu výroby v rafinérii v Rijeke. „Je to súkromná firma, ktorá sa zaujíma o vlastných investorov a pritom má ešte aj silnú podporu svojej vlády,“ hovorí na konto MOL-u.

Útlm výroby v Rijeke by však nebol v chorvátskom záujme. „Keď sa rafinéria v Rijeke dokončí (...), spolu s JANAF-om a veľkými skladovými priestormi by mohla byť veľmi zaujímavým obchodným miestom, nezávislým od toho, čo sa udeje s ruskou ropou,“ myslí si Štern.

„Ako Chorvátsko sa musíme postarať o to, aby sme sa nedostali do situácie, keď nám chýba ropa, rafinéria alebo ropné deriváty,“ varuje exminister.