Chceme dostať pro-life do podvedomia ľudí

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku posiela v tieto dni 230-tisíc výtlačkov pro-life novín do schránok v 13 okresoch s najvyššou potratovosťou. O špecifickom časopise, jeho cieľoch a pro-life hnutí hovorí Patrik Daniška.

Prečo ste sa rozhodli pre tento druh osvety?

Matkám v núdzi pomáha viacero organizácií, ale máme problém, že nevieme informácie o nich dostať vždy k ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú. Naše noviny sú spôsob, ako sa dostať priamo k nim, do domácností.

Čo ľudia v novinách nájdu?

Noviny majú dva ciele. Prvý je povzbudiť mamičky v tom, aby sa rozhodli pre život dieťaťa. Často na ne okolie tlačí, aby šli na potrat, a veľmi im pomôže, keď ich niekto povzbudí, aby si dieťa nechali.

Druhým cieľom je poskytnúť informácie, ktoré sú kvalitné a pomerne široké. Hovoríme o fyzických a psychických rizikách potratu aj o pozitívach tehotenstva. Nájdu tam aj rozhovor so psychologičkou, fakty o vývine dieťaťa, dočítajú sa tiež o možnostiach adopcie a utajenom pôrode ako alternatívach k potratom.

Najdôležitejšia časť sú však kontaky na organizácie, ktoré vedia poskytnúť konkrétnu pomoc, ako je Poradňa Alexis, Áno pre život, Zachráňme životy či Ráchelina vinica.

Zrejme v časopise nie je ani slovko náboženskej terminológie.

Zopár áno, ale to nie je cieľom. Noviny sú písané tak, aby sa podarilo osloviť ľudí, ktorí sú z veľkej časti neveriaci alebo vlažní.

Budú noviny aj v nemocniciach?

Logisticky je veľmi náročné zabezpečiť, aby sa takýto materiál dostal plošne do nemocníc a čakární lekárov. Sú však ľudia, ktorí spolupracujú s pro-life hnutím a vo svojom meste zabezpečujú letáčiky, či už z Fóra života, z pochodu za život, alebo iné, a nosia ich do týchto priestorov.

My sme zatiaľ zvolili projekt osvetových novín do schránok, ale máme aj výtlačky navyše a vieme ich poslať ľuďom, ktorých som spomínal.

Fórum života otvorilo nedávno poradňu priamo v levickej nemocnici. Koordinujete sa?

V novinách píšeme aj o poradni Femina, je to skvelý projekt, pretože najviac potratov je práve v Leviciach. Majú vlastné materiály, ktoré tam poskytujú, no ľudia sa o poradni môžu dozvedieť aj z našich novín.

Čo očakávate od týchto novín? Bude asi ťažké merať ich vplyv...

Myslím, že môžu prísť aj krátkodobé výsledky. Uvidíme napríklad, či sa vo zvýšenej miere ozvú ľudia spomínaným organizáciám na pomoc ženám.

Noviny zrejme zachytia len minimum žien, ktoré práve robia rozhodnutie súvisiace s potratom, či nie?

Skutočný cieľ, ktorý sledujeme, je prihovoriť sa ľuďom akoby do zásoby, do šuplíka. Povedať im, že sú tu spomínané možnosti a organizácie, a niekde v podvedomí im v hlave zostane o nich informácia. Je to hlavne investícia do budúcnosti.

Časopis putuje do domácností v 13 okresoch. Keď sa pozrieme na mapu, čo nám prezrádza o potratovosti na Slovensku?

Veľmi dobrá je štatistika zostavená podľa trvalého bydliska žien, nie podľa toho, či je v danom okrese nemocnica, pretože ženy môžu chodiť za potratom aj do iného okresu. Čísla sú tiež prepočítané na počet fertilných žien, čiže ide o dosť objektívny ukazovateľ.

Na mape vidno veľké rozdiely. Stred a juh Slovenska má vyššiu potratovosť, naopak, sever a východ menej. Potratovosť teda s chudobou priamo nesúvisí, môže tam byť určitý vplyv, ale zrejme sú v hre oveľa silnejšie faktory.

Napríklad?

Potratovosť do značnej miery koreluje napríklad s rozvodovosťou, čo môže mať spoločné príčiny. Iste zohráva svoje religiozita a vzťah k hodnotám, ako je rodina. Tiež mám pocit, že ľudia na severe sú v niečom bojovnejší. Aj keď sa majú ťažko, nevzdajú sa tak ľahko a berú zodpovednosť za seba do vlastných rúk.

Počet umelých potratov na 1 000 žien v reprodukčnom veku v roku 2015 (podľa trvalého bydliska ženy). NOVÁ ŽENA je distribuovaná do 13 okresov vyznačených najtmavšou farbou. Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

Zaujímavé tiež je, že niektoré okresy susedia s rapídne odlišnou mierou potratovosti. Napríklad Skalica vedľa Senice a Púchov vedľa Považskej Bystrice. Viete si to vysvetliť?

Je to tak, kým Považská Bystrica sa správa ešte seversky, Púchov z neznámeho dôvodu inak.

Tieto regionálne rozdiely môžu súvisieť aj s lokálnou praxou. Ak pôsobí v danom okrese klinika so silným marketingom, ako napríklad v Leviciach, tak sa to môže prejaviť v celom regióne.

Zaslúžilo by si to poriadny výskum.

Ako je to s konkrétnou pomocou pre tehotné matky v týchto problémových regiónoch?

To je ten paradox, že v regiónoch s vysokou potratovosťou je málo pro-life organizácií a ich pobočiek. Naopak, kde sú ľudia viac pro-life, tam je menej potratov a nachádza sa tam aj viac takýchto centier. Preto je výborné, že Fórum života otvorilo novú poradňu práve v Leviciach.

Tieto noviny sú jedny z najmasovejších osvetových projektov pro-life hnutia a prichádzajú rok a pol po Bratislavskom pochode za život. Je tam súvis?

Národný pochod za život v Bratislave mal jeden z cieľov, aby sa hovorilo o organizáciách na pomoc tehotným matkám. Podarilo sa nám osloviť hlavne ľudí z pro-life prostredia a veriacich, ktorí sú tiež dôležitá cieľová skupina.

Každý z nás sa môže stretnúť s kamarátkou, kolegom, spolužiačkou, ktorá bude riešiť neželané tehotenstvo. Je dobré, aby sme vedeli, ako správne zareagovať. Tieto noviny sú špecifické v tom, že osveta ide aj k ľuďom, ktorí by po nej sami nesiahli.

Od bratislavského pochodu sa udialo zopár vecí, stretli ste sa napríklad s prezidentom Kiskom, na ministerstve práce ste zase navrhli, aby boli v kritických okresoch krízové centrá. Pokračujete v tejto snahe?

Okrem propagácie pomoci ženám a snahy urobiť spoločnosť citlivejšou na túto tému bola legislatíva ďalším cieľom pochodu. V tom čase však bolo pol roka pred voľbami, tak sme sa rozhodli osloviť politické strany, aby si do volebných programov dali naše návrhy. Mali sme 30-bodový program a jeho hlavná pointa bola v tom, aby konzervatívni politici nezostali len pri všeobecných formuláciách, ale ponúkali konkrétne kroky, ako chcú zlepšiť ochranu života.

Je tiež dôležité, aby sa politické strany nesústredili len na jediný cieľ, a to zákaz potratov. Zlepšovať legislatívu sa dá aj postupne a v tom napríklad na Západe zaznamenalo pro-life hnutie veľa úspechov. Napokon si časť našich návrhov osvojilo KDH, OĽaNO a SNS.

Tým sa uzavrela prvá vlna. Potom sme sa pod „značkou“ pochodu stretli s predstaviteľmi krajiny, s prezidentom Andrejom Kiskom, s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim, teraz sme žiadali aj o prijatie u ministra zdravotníctva. V čase pochodu sa totiž riešili kauzy ako CT, takže by to nemalo taký efekt. V blízkom čase by sme sa mali stretnúť aj s predsedom parlamentu Andrejom Dankom.

S čím prídete na rokovania?

Chceme im pripomenúť 30 návrhov pochodu a tiež konkrétne návrhy pre jednotlivé rezorty. Plánujeme hovoriť o finančnej podpore pre existujúce projekty pomáhajúce tehotným matkám a tiež o možnosti vytvorenia nových kontaktých centier v okresoch s najvyššou potratovosťou.

Cez rezort zdravotníctva chceme žiadať zlešpenie dodržiavania informovaného súhlasu. Na rezorte práce by sme chceli hovoriť skôr o rodinných opatreniach typu, aby sa časť príspevku pri narodení dieťaťa poskytovala už v tehotenstve, čo môže podporiť ženy nechať si dieťa, a podobne.

V čom sa pro-life hnutie za posledné roky u nás posunulo?

Keď sa pozriem na stav napríklad pred piatimi rokmi, sme v niečom oveľa ďalej. Z ochrany života sa podarilo spraviť dôležitú tému, najmä vďaka dvom Národným pochodom za život.

Vo vzťahu k politike začíname postupne viac klásť dôraz na čiastkové, menšie riešenia s reálnou šancou na úspech. Doteraz sa v celej našej diskusii o potratoch všetko hrotilo na to, či ich zakázať alebo nie. Iste, je to dôležitá téma a treba mať na ňu názor. Musíme ale otvárať aj nové témy, aby sa ľudia ľahšie identifikovali s pro-life hnutím.

Veľa ľudí cíti, že zabíjať deti je zlé, ale nie sú stotožnení s úplnou ochranou života. Preto mali aj pochody ukázať pro-life hnutie v komplexnejšom svetle. Napríklad vďaka konkrétnej pomoci tehotným matkám ľudia môžu ľahšie vidieť, že pro-life hnutie nie je len o moralizovaní, ale aj o reálnej pomoci tým, ktorí to potrebujú. Tak sa pro-life hnutie vníma ako ľudskejšie aj uveriteľnejšie.

Foto: autor