Ceny striebra a zlata v týchto dňoch dosahujú historické rekordy. Striebro na konci minulého týždňa prekročilo hranicu sto dolárov za trojskú uncu, ktorá je ekvivalentná približne 31,1 gramu. Táto cena je na úrovni približne štvornásobku oproti stavu pred dvomi rokmi a viac ako trojnásobku oproti hodnote spred roka.
Kým striebro vyletelo rapídne za uplynulých niekoľko mesiacov, rast zlata je postupnejší, no taktiež historický – začiatkom tohto týždňa prvýkrát v histórii prekročilo päťtisíc dolárov za uncu, pričom pred rokom bolo približne na polovičnej úrovni.
O tom, čo k týmto mimoriadnym rastom viedlo, aké to má dôsledky a aké investičné príležitosti to vytvára, sme sa rozprávali s Jurajom Raganom, numizmatickým expertom v spoločnosti Numizmatika Macho a Chlapovič.
Prekvapila ma rýchlosť, ako sa cena vyšplhala na túto hranicu. Ešte v lete minulého roka sa striebro predávalo za sumy do 40 eur za uncu vrátane DPH, teda reálna cena striebra bola ešte o 23 percent nižšia.
Napriek tomu už na jar sa začínali objavovať náznaky, že striebro pôjde hore. Nebolo to len o samotnom kove, ale aj o jeho uplatnení v technológiách a o geopolitických súvislostiach.
Ďalším faktorom, ktorý spomínalo veľa investorov v čase, keď striebro bolo ešte relatívne nízko a zlato začínalo rásť, bolo, že pomer ceny striebra a zlata bol výrazne nižší, ako bývalo štandardom.
Ak rátame, že unca zlata pred niekoľkými rokmi stála približne tisícpäťsto dolárov a unca striebra tridsať, tak je to pomer päťdesiat k jednej. Tento pomer sa potom radikálne zvyšoval a v prvej polovici roka 2025 ste potrebovali 75 až 80 uncí striebra na jednu uncu zlata.
Toto mnoho ľudí vnímalo ako jednu z kľúčových príčin rastu ceny striebra. No že to vystúpi až na takúto „magickú“ trojcifernú sumu, prekvapilo aj mňa.

Foto: Postoj/Jakub Lipták
Nemyslím si, že viac, ako bolo, skôr si myslím, že sa uplatňuje pri viacerých výrobkoch – elektrických autách, batériách, čipoch a podobne.
Môžeme polemizovať o tom, či je to spôsobené iba spomínanými technológiami, no pre mňa osobne je prekvapujúce aj to, že záujem o fyzické striebro zo strany bežných investorov stále rastie a dnes, keď je cena okolo 90 eur za uncu, je záujem vyšší, ako keď bola 40 eur.
Na to ťažko odpovedať s istotou, ale keď sa pozrieme na zlato, nie je to tak dávno – tri-štyri roky späť –, keď unca stála tisícosemsto eur. Potom to bolo dvetisíc a ľudia sa nás vtedy tiež pýtali, či to nie je bublina. Hovorili sme im, že ešte má potenciál rásť. Neskôr sa to isté pýtali, keď cena bola tritisíc – a dnes je to štyritisíc tristo.
Na druhej strane na rozdiel od čísielok v banke alebo papierikov, ktoré máte v peňaženke a ktoré nemajú vnútornú hodnotu, iba centrálna banka ručí za to, že za to môže zaplatiť, kovy – zlato, striebro, platina, paládium a podobne – majú hodnotu obchodovateľnú a uplatniteľnú v technológiách.
To je podľa mňa extrémne nepravdepodobné.
Vnímam tri rôzne scenáre. Podľa prvého je jeho cena veľmi vysoká a jej nárast neprirodzený – dvesto až tristo percent za niekoľko mesiacov je naozaj veľa. Argumentuje sa aj tým, že keďže sa striebro používa v rôznych technológiách, je otázka, do akej miery budú ľudia schopní dané výrobky kupovať – cena sa tam totiž zohľadní. Podľa tohto scenára teda pravdepodobne ku korekcii ceny striebra dôjde, ale je otázka, aká bude vysoká a kedy sa to stane.
Ja osobne si myslím, že sa to stane v horizonte jedného až dvoch mesiacov, ale bude na úrovni desať až dvadsať percent. Teda ak by unca o mesiac stála sto eur, následne by sa skorigovala na 80 – 85 eur.
Druhý scenár hovorí, že v horizonte jedného roka bude cena okolo dvesto dolárov za uncu a tretí, z hľadiska investorov najoptimistickejší, že to bude až päťsto dolárov za uncu.
Nedávno sa ma pýtali, či zlato prekročí štyritisíc eur za uncu, a to sa už stalo. Zlato je od geopolitickej situácie ešte viac závislé ako striebro. Myslím, že do konca roka prekročí štyriapoltisíc eur za uncu.

Uncová tehlička zlata a kilogramová tehla striebra. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Dlhodobo sa hovorí, že rast cien drahých kovov predznamenáva vyššiu infláciu v krátkodobom horizonte. Samozrejme, môžeme očakávať aj samostatný nárast cien produktov, ktoré obsahujú drahé kovy, ako batérie, čipy, počítače a tak ďalej.
Myslím si, že táto strata dôvery je tu už od finančnej krízy v roku 2008, a nie je to až tak dávno, keď bankomaty v Grécku zo dňa na deň prestali vydávať peniaze. Medzitým bolo niekoľko ďalších kríz ako pandémia, pribudlo niekoľko vojnových konfliktov a situácia je neistá. Ľudia sa obracajú na konzervatívnejšie formy zhodnocovania peňazí a už to nie sú ani tak akcie a ETF fondy, ktoré sú predsa len virtuálne, ako skôr fyzické zlato či striebro, ktoré môžu mať doma a rýchlo s ním manipulovať.
Z hľadiska vývoja cien sledujeme naozaj mimoriadne zhodnotenie. Nepamätám si, že by striebro alebo zlato malo taký veľký nárast v takom krátkom horizonte. Zrejme to odráža situáciu vo svete a neistotu, ktorú ľudia pociťujú, pričom takýmto spôsobom pretavujú svoj majetok do niečoho uchopiteľného, niečoho, čo sa stáročia ukazuje ako uchovávateľ hodnoty. Určite radšej ako napríklad kryptomeny či iné alternatívne druhy investovania.
Máme viac zákazníkov, ktorí striebro kupujú. Od ľudí, ktorí kúpia pár uncí v rádovo stovkách eur, až po takých, ktorí kupujú striebro či zlato až za desiatky alebo stovky tisíc. Náš klient je rôznorodý – od relatívne bežných ľudí až po tých najmajetnejších; rovnako aj z vekového hľadiska máme klientov od dvadsiatnikov až po osemdesiatnikov.
Na druhej strane veľa ľudí aj predáva. Sú to ľudia, ktorí sa možno uspokojili s týmto nárastom a majú svoje peniaze zaujímavo zúročené. Stále je však väčší dopyt ako ponuka.

Foto: Postoj/Jakub Lipták
Je to rôznorodá skupina ľudí od tých, ktorí zlato a striebro kupovali v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, až po ľudí, ktorí ho kúpili pred rokom, rokom a pol.
V mnohých prípadoch to tak je. Hodnota kovu v zberateľskej minci určuje jej minimálnu obchodovateľnú cenu. Väčšina zo zberateľských mincí, ktoré sa dnes za hodnotu kovu obchodujú, mala niekoľkodesaťtisícové emisie. Sú to teda často slovenské pamätné mince v korunách alebo eurách.
Okrem toho však existujú napríklad stredoveké či uhorské dukáty, respektíve československé zlaté dukáty, ktoré sa obchodujú za násobky cien samotného kovu. Napríklad desaťdukát Ferdinanda III. sa na aukcii predal za zhruba 1,2 milióna eur, hoci vnútorná hodnota kovu tej mince bola v tom čase asi dvetisícpäťsto eur.
Keď sa pozrieme na klasické československé svätováclavské dukáty, ktoré na našom území dodnes ľudia vlastnia a prenášajú sa z generácie na generáciu, bežný jednodukát má vnútornú hodnotu okolo 450 eur, no zberateľskú približne dvojnásobnú.
Pamätám si, že tieto mince sa v čase koruny ešte dali kúpiť za nominál. Čiže napríklad dvestokorunáčka, ktorú niekto kúpil v prepočte za 6,64 eura, obsahuje striebro, ktoré má dnes hodnotu okolo 40 eur.
Národná banka Slovenska každoročne vydáva dva typy strieborných mincí – desaťeurové a dvadsaťeurové, pričom hmotnosť striebra v dvadsaťeurovej približne zodpovedá jednej unci. Minulý rok boli tieto mince vydávané v predajnej cene okolo 55 eur, pričom dnes je hodnota unce zhruba 95 eur.
Robíme to na bežnej báze, a keď nám niekto donesie nejakú zbierku, vždy sa pozeráme na to, či tam nie sú vzácnejšie ročníky, a ak nie, tak je určujúci obsah kovu. Napríklad tieto anglické, nemecké či aj rakúske mince boli vydávané v miliónových nákladoch, čiže ich zberateľská hodnota nie je vysoká, ale obsahujú striebro.

Mince z rôznych krajín, ktoré obsahujú striebro v rozličnom pomere. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Záleží na minci, niektoré motívy sú populárnejšie, takže sa dajú obchodovať ďalej. Pre niekoho môžu byť náhradou striebra v tvare uncí či tehličiek. Niektoré mince bohužiaľ končia v rafinérii, kde sa roztavia a vyrobí sa z nich iný produkt.
Na investovanie do kovu však väčšinou neponúkame mince, ktoré by mali nižší obsah striebra ako 925/1000. Ako pri striebre, tak pri zlate platí, že najvyššiu likviditu majú tie produkty, ktoré majú rýdzosť 999/1000.
Niektorí ľudia to tak cítia, ale ja si myslím, že drahé kovy sa majú v rodinách uchovávať ako rodinný klenot a predávať sa majú až ako posledná vec, keď už vám nič iné neostáva. Ale rozumiem tomu, keď niekto má pred sebou inú investíciu, napríklad si chce kúpiť byt, a s týmto cieľom predá povedzme polovicu svojich úspor v kovoch.
Momentálne je všeobecný problém fyzicky získať drahý kov. Pri zlate je to spôsobené obrovským záujmom zo strany centrálnych národných bánk. Napríklad Česká národná banka verejne deklarovala, že zvyšuje zlaté rezervy z pôvodných necelých deväť ton v roku 2019 na sto ton.
Mnoho fyzického zlata teda odchádza do centrálnych bánk a pre bežného klienta, ktorý si chce kúpiť uncové mince či tehličky, zlato neostáva. Pre rafinériu je pochopiteľne výrazne jednoduchšie vyrábať bankové tehly, ktoré vážia desiatky uncí, respektíve niekoľko kilogramov.
Čiže keď dnes prídete do obchodu, ktorý sa zaoberá predajom drahých kovov, je veľmi pravdepodobné, že vám povedia, že dodacia lehota je niekoľko mesiacov.
My máme väčšie skladové zásoby a krátkodobo vieme výpadok zo strany rafinérií a mincovní vykryť, ale aj my sme už v týchto dňoch predali posledný strieborný Philharmoniker. Máme k nim pár alternatív, ale nebudem vám klamať, že aj naše skladové zásoby dochádzajú.
Uncové mince, či zlaté, alebo strieborné, pričom väčšinou sú to práve Philharmonikery. Okrem toho sú žiadané aj kanadské Maple Leaf a juhoafrické Krugerrandy.

Zlatý Philharmoniker a strieborný Maple Leaf. Foto: Postoj/Jakub Lipták
Áno, ak uhradíte faktúru, tak je to uzavretý obchod a v čase, keď vám napríklad to zlato odovzdáme, nás už nezaujíma, či bude jeho cena tisíc eur za uncu alebo desaťtisíc.
Na to sa pýtalo mnoho ľudí, keď striebro stálo 40 eur za uncu, pretože na to, aby sa striebro zhodnotilo, musí jeho cena narásť o viac ako 23 percent, ktoré sa pri kúpe odvádzajú štátu. Keď som sa v minulom roku pýtal investorov, či dôverujú striebru natoľko, že napriek dani na ňom zarobia, tak mi hovorili, že očakávajú, že sa jeho cena zdvoj- až strojnásobí. Ukázalo sa, že mali pravdu.
Mnohí ľudia sa pýtajú, prečo je na investičné striebro DPH, keď na zlato nie je, no ono je to skôr naopak – na všetko je DPH, iba zlato je oslobodené. Vzhľadom na konsolidačné opatrenia nepredpokladám, že by sa od DPH mali oslobodiť aj iné kovy.
Pre mňa je kupovanie striebra či zlata viac vecou uchovania hodnoty. Očakávať rasty, aké boli teraz, si, samozrejme, prajú všetci, ale nie je to štandardné. Bežné a prirodzené zhodnotenie je na úrovni desať-dvadsať percent ročne.
Znamená to, že investícia do drahého kovu by mala byť dlhodobá a pravidelná. Teda do investovania do drahého kovu by som išiel s dlhodobou víziou a nepýtal sa, či cena je dnes štyritisíc alebo štyriapoltisíc, ale cenu si spriemerovával. Ľudia, ktorí kupovali zlato postupne, či stálo tisícdvesto eur, dvetisíspäťsto, alebo vyše štyritisíc, tak majú povedzme za pätnásť rokov pätnásť uncí s priemernou cenou niekde okolo dvaapoltisíc za uncu.
Poradil by som mu kúpiť si jednu uncu zlata, či v podobe investičnej mince, alebo tehličky. Ak bude takýto nákup robiť každoročne počas niekoľkých rokov, vráti sa mu to.
Samozrejme, nemyslím si, že je dobrý nápad teraz v panike rozpredávať svoj majetok a všetko vkladať do zlata alebo striebra. V investovaní platí, že všetkého priveľa škodí, teda je dobré mať určitý rozumný mix investícií a drahé kovy by mali byť súčasťou investičného portfólia.

Foto: Postoj/Jakub Lipták
Známych investičných mincí je pár druhov – najznámejšie u nás vydáva Rakúsko, Kanada, USA, Spojené kráľovstvo a Južná Afrika. Dokonca ani Švajčiarsko, ktoré je so zlatom spájané najviac, nemá vlastné investičné mince, ale je známe skôr vďaka tehličkám.
Na druhej strane Národná banka Slovenska každoročne vydáva aj zlaté mince, nie sú to však čisto investičné mince, ale zberateľské. No myslím, že tým, že máme jednu z najstarších mincovní na svete, vydávanie vlastných investičných mincí by bol určite zaujímavý produkt. Pravdaže, je otázne, či by sa našiel dostatok záujemcov.

Tie si držia svoju cenu, ale treba poznamenať, že počas pandémie začalo viacero ľudí zbierať mince či bankovky. Najbežnejšie ide o Československo a Slovenský štát, preto sa počas pandémie tieto zberateľské artikle zhodnocovali a po konci pandémie došlo k určitej korekcii. Dnes však už cena týchto vecí neklesá.