Mincovňa Kremnica O slovenské investičné mince by bol veľký záujem, no vyrábať ich zatiaľ nemôžeme

O slovenské investičné mince by bol veľký záujem, no vyrábať ich zatiaľ nemôžeme
Kremnická zlatá investičná minca, zobrazujúca japonskú rituálnu masku, vydaná s licenciou Konga. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Záujem o drahé kovy vzrástol, no zákon razbu našich investičných mincí neumožňuje, hovorí Ivana Koreňová z kremnickej mincovne.
 
Vypočuť článok
Mincovňa Kremnica / O slovenské investičné mince by bol veľký záujem, no vyrábať ich zatiaľ nemôžeme
0:00
0:00
0:00 0:00
Jakub Lipták
Jakub Lipták
Vyštudoval sociológiu a kognitívnu vedu. Pochádza z Bratislavy a zaujíma sa o celospoločenské a mestské témy. Má rád prírodu, architektúru, fotografovanie a spoznávanie nového.
Ďalšie autorove články:

Ombudsman sa mýli Dobrovodský šíreniu islamu naozaj otvára dvere. To isté však robí Fico

Homofób roka Je to čudesná anketa, ale aspoň je tu vďaka nej veselšie

Štyridsať za zápas Stávkovanie zbedačuje ako každý hazard. Reklamy naň v televízii prekročili únosnú mieru

Mincovňa Kremnica je štátny podnik založený Karolom I. v roku 1328 a je tak najstarším stále činným podnikom na Slovensku a jedným z najstarších na svete.

V minulosti vyrábala slávne kremnické dukáty, groše, denáre, toliare i uhorské,  československé aj slovenské koruny. Dnes sa tu vyrábajú napríklad slovenské euromince, medaily, odznaky i mince iných krajín.

So šéfkou marketingu mincovne Ivanou Koreňovou sme sa rozprávali o tom, čo všetko sa tu vyrába, o súčasných trendoch v zberateľstve i o tom, prečo medailón vyrobený v Číne stojí desaťkrát menej ako rovnaký medailón z Kremnice.

Mincovňa Kremnica patrí k najstarším nepretržite fungujúcim podnikom na svete. Aký je to pocit pracovať pre takúto inštitúciu?

Dobrý, sú tu pekné priestory, vďaka ktorým aj zamestnanci cítia, aký je ten podnik starobylý, ale aj tým, že tu máme expozíciu starších strojov. Históriu podniku cítiť aj v archíve, v ktorom máme niekoľko tisíc sadrových modelov mincí a medailí. Zaujímavá je aj samotná práca, keďže sme výrobný podnik, a tak je v spojení umenie a výrobné procesy.

Váš podnik bol založený v roku 1328, teda o päť rokov budete mať sedemsté výročie. Už ste sa na to začali pripravovať?

O päť rokov sa môže zdať skoro, ale každý rok toho máme veľa. Momentálne pripravujeme emisný plán na rok 2024 a zároveň premýšľame nad novými produktmi, ktoré predstavíme v ďalších rokoch. Určite však plánujeme k 700. výročiu vydať pamätnú medailu a je možné, že ponúkneme aj špeciálny program.

Historická budova Mincovne Kremnica. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Raznice medaily, respektíve žetónu. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Podarí sa vydať aj pamätnú mincu?

To nezávisí od nás, lebo my ako mincovňa nemôžeme mince vydávať – to môže iba Národná banka. My ich vyrábame.

V čom sa líši emisný plán mincovne od emisného plánu NBS?

V rámci svojho emisného plánu vydávame medaily a investičné mince. NBS vydáva mince a súbory mincí.

Investičné mince nepatria medzi zberateľské, sú pre tých zákazníkov, ktorí chcú investovať do drahého kovu. Naše majú na jednej strane umelecký motív vytvorený v našom ateliéri a na druhej strane je znázornený symbol vydávajúcej autority. Väčšinou sú to exotické krajiny, ako napríklad Kongo. Tieto mince sú oslobodené od DPH.

Národná banka má emisný plán na päť rokov dopredu, spravidla sa mince vydávajú k výročiam. Ide o pamätné dvojeurové mince, strieborné desaťeurové a dvadsaťeurové mince, zlaté stoeurové mince a teraz sa už vydávajú dvakrát ročne aj päťeurové mince.

Čo všetko vyrábate v mincovni?

V našom emisnom pláne máme pamätné medaily k rôznym výročiam, ale aj série s rôznymi motívmi – napríklad vínne cesty, technické pamiatky, štúrovci a na budúci rok pripravujeme novú sériu – horské chaty na Slovensku. Počet takýchto medailí je limitovaný napríklad na sto alebo dvesto kusov, preto majú aj zberateľskú hodnotu. 

Ďalšiu skupinu tvoria stále produkty predávané v našich podnikových predajniach v Kremnici, Banskej Štiavnici a v eshope – patria sem medaily s motívom patrónov, drevených kostolíkov, banských miest a podobne.

Okrem toho sa venujeme aj zákazkovej výrobe od súkromných osôb, ale aj od štátu či iných subjektov. Ide napríklad o odznaky či vyznamenania.

Napokon ide o obehové mince. Razíme nielen euromince, ale aj pre mnohé iné krajiny na svete.

Medaila. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Modely reverzu a averzu jednokorunáku z obdobia Prvej československej republiky. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vyrábate aj sadu medailí nezrealizovaných návrhov pamätných mincí.

Áno, je to jedna z položiek nášho emisného plánu. Ide o súbor strieborných medailí, ktorý obsahuje dve medaily s motívmi nezrealizovaných návrhov zo súťaže na zberateľskú mincu. Obe medaily sú umiestnené v spoločnej drevenej kazete. Samozrejme, od mince sa odlišujú niekoľkými úpravami, napríklad na medaile nie je zobrazený nominál.

Veľká časť vašich zákazníkov sú zberatelia. Aké sú súčasné trendy v zberateľstve na Slovensku?

Kvôli pandémii koronavírusu a vojne sa nám veľmi prudko zvýšil záujem o nákup drahých kovov. Bol to úplný boom, asi tri mesiace sme mali vypredané investičné zlato, ale aj tehličky i striebro.

Zberateľstvo si v podstate drží svoj trend, v rodinách sa to dedí z generácie na generáciu. V tomto segmente je nutné pracovať citlivo s nákladmi jednotlivých emisií, keďže najvyššiu zberateľskú hodnotu majú práve emisie vydané v najnižších nákladoch. Preto môžeme navrhovať viac druhov, vymýšľať rôzne témy, ale nie príliš navyšovať počty kusov. Vyššie náklady sú žiaduce pri výrobe investičných mincí.

Čo zberatelia radi kupujú? Keď sme prijali euro, začali sa vydávať súbory mincí vo vyhotovení proof, prednedávnom zas päťeurové mince. Ktoré artikle sú obľúbené?

Päťeurovky sa javia ako veľmi vydarený projekt, je o ne veľký záujem. Prvá vydaná minca z tejto série bola včela medonosná v roku 2021 a aj teraz v roku 2023 sa realizujú jej dorazby. Je to však trochu iný druh zberateľstva. Záujem majú okrem starších zberateľov aj deti a mladí ľudia, vzhľadom na priaznivú cenu a všeobecne obľúbené motívy znázornené na minciach.

Najpopulárnejšie sú stále pamätné dvojeurovky?

Z hľadiska predaja počtu kusov áno.

Všimol som si, že dvojeurovky predávate za vyššiu cenu, ako sú dve eurá. Prečo je to tak?

Cenu sme boli nútení zvýšiť v dôsledku nákladov na expedíciu tovarov.

Marketingová riaditeľka Mincovne Kremnica Ivana Koreňová. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Vráťme sa ešte k investičným minciam. V zberateľskej komunite sa už dlhšie hovorí o tom, že Slovensko by mohlo vydávať vlastné investičné mince. Viaceré európske krajiny to robia, známe sú napríklad rakúske Philharmonikery. Čím to je, že nemáme vlastné investičné mince?

Závisí to od ministerstva financií a musela by sa zmeniť legislatíva. To sa zatiaľ nepodarilo.

Nie je na to vôľa medzi politikmi?

Je to otázka na nich.

Myslíte, že by na Slovensku bol o vlastné investičné mince bol veľký záujem?

Určite áno.

Za slovenskej koruny vznikalo veľa mincí atraktívnych tvarov aj hodnôt, napríklad pri príležitosti bimilénia, začiatku tretieho tisícročia či desiateho výročia vzniku Slovenska. Prečo je súčasná tvorba mincí fádnejšia, jednotvárnejšia?

To je otázka na Národnú banku Slovenska. My sme výrobca mincí na základe jej objednávky.

Mincovňa vyrába obehové mince pre mnohé krajiny sveta a úspešná je v Latinskej Amerike. Čím si vysvetľujete, že tam máte také dobré postavenie na trhu?

Spolupráca so zákazníkmi z Latinskej Ameriky je špecifická vzhľadom na povahu a temperament obyvateľov týchto krajín. Nadobudli sme v tomto regióne skúsenosti a dnes už vieme, akým spôsobom úspešne spolupracovať. Samozrejme, máme v tomto regióne obchodných zástupcov.

Odznaky vyrazené v Mincovni Kremnica. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Koľko zamestnancov má momentálne mincovňa?

Približne dvesto.

Pracuje sa tu na zmeny?

Podľa aktuálnej potreby, zvyčajne na jednu zmenu, no keď si to situácia vyžaduje, aj na dve alebo tri.

Ponúkate aj zákazkovú výrobu prakticky pre kohokoľvek. V tejto súvislosti sa chcem opýtať na jeden konkrétny príklad. Moji známi si chceli dať vyraziť desaťtisíc medailónov a mali záujem podporiť slovenskú mincovňu. Prišla im ponuka s výrobnou cenou jedného medailónu 4,60 eura. Zdalo sa im to však veľa, oslovili preto aj firmu v Číne, z ktorej dostali cenovú ponuku vo výške 0,38 dolára za kus. To je viac než desaťnásobný rozdiel. Čím sa to dá vysvetliť?

Je to v princípe rovnaké, ako by ste porovnávali nákup akéhokoľvek tovaru na Slovensku a v Číne. Na Slovensku máme zákonmi garantované dodržiavanie zákonníka práce pri výrobe, stanovené minimálne mzdy pre zamestnancov a tiež sa ako zákazník môžeme spoľahnúť, že použité materiály sú kvalitné, a ak niečo kúpime od spoľahlivého výrobcu, tak produkt bude originál a nie falzifikát. Taktiež máme garanciu zo zákona, že v prípade problémov s tovarom situáciu vyriešime v rámci reklamačného procesu. Všetky tieto body však predstavujú náklady, preto je konečná cena produktu vyššia. V Číne v podstate nič z horeuvedeného nie je dodržané a nie je garantovaná žiadna kvalita.

Teda čínska ponuka bola neseriózna?

V prípade medailónu, o ktorom hovoríte, je dosť pravdepodobné, že vôbec nebol vyrazený, ale len odliaty. A takých istých odliatkov z jednej formy bolo možné urobiť aj niekoľko tisíc. Nemáte garanciu, že rovnaké medailóny nevyrobia aj pre niekoho iného, a vy sa to ani nedozviete. U nás by sa to nemohlo stať. O pôvode materiálu určite nie je možné zistiť nič.

V tomto segmente je veľmi dôležité dobré meno firmy. Keď zákazník v našej mincovni kúpi napríklad spomínané investičné zlato, má istotu, že dostane to, za čo platí, a nebude chýbať ani tisícina gramu.

Zobraziť diskusiu
Jakub Lipták

Jakub Lipták

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Slovensko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť