Kauza v Divadle Jonáša Záborského Niečo sa tu zrejme prehliadalo a denník SME teraz píše, že sa v divadle aj diskriminovalo pre vieru

Je zvláštne, že sa to objavilo práve v SME, a ešte zvláštnejšie je, že sa to dialo v inštitúcii, ktorá patrí pod Prešovský samosprávny kraj, kde je županom šéf KDH Milan Majerský.

Ide o toto: v Divadle Jonáša Záborského zažívali herci šikanovanie, ktoré mal na svedomí umelecký šéf Michal Náhlík. Ten je zároveň aj režisérom a dramaturgom divadla a od roku 2007 má v divadle akési monopolné postavenie.

V rozsiahlom článku herci pre SME hovorili o rôznych formách šikanovania, napríklad aj o tom, že umelecký šéf nútil tehotnú herečku Veroniku Husovskú, ktorá trpela nevoľnosťami, hrať v rozprávkovom predstavení, kde musela robiť kotrmelce.

„To bolo pre mňa fyzicky nezvládnuteľné, naozaj hrozilo, že by som sa povracala priamo na javisku, navyše to bolo nebezpečné pre dieťa. Viackrát som zažila, ako kolegyne prišli o dieťa, a ja som to nehodlala pripustiť. Poprosila som teda, aby sa táto situácia nejako vyriešila. Odpovedal mi, že si nebudem vyberať, v čom budem hrať a kedy budem mať záskoky. Spýtala som sa, či sa v tomto divadle robia záskoky, až keď je neskoro,“ povedala pre SME Veronika Husovská, ktorá už z divadla odišla. Preto ako jedna z mála vystupovala v texte pod svojím menom.

No a potom je tu vyjadrenie herca Martina Juríčka.

Dnes už nie je Martin Juríček zamestnaný v Divadle Jonáša Záborského. 

Dovolím si teraz odcitovať dlhšiu pasáž z článku v SME autorky Sone Jánošovej. Lebo keby som to len parafrázovala, mohlo by to vyzerať tak, že Postoj čosi nafukuje.

„Medzi podstatne závažné skutočnosti však patrí, že sa Náhlík mohol dopustiť diskriminácie voči veriacemu hercovi. ,Na skúškach mával narážky na to, že my kresťania máme všetko veľmi zjednodušené, a v osobnom rozhovore mi povedal, že divadlo a kresťanstvo nejdú dokopy a nevie si predstaviť, ako môžem fungovať v divadle, keď som veriaci človek,‘ vraví Juríček. Podľa jeho informácií sa viackrát pred inými kolegami vyjadril, že mu prekáža, že Juríček v komunálnych voľbách kandidoval za KDH. Že mal umelecký šéf ťažkosti rešpektovať jeho náboženské presvedčenie a že sa o ňom vyjadroval s dešpektom, potvrdila aj Agnesa. ,Bola som svedkyňou konštantného neobsadzovania jedného z našich kolegov a viem, že pán Náhlík mal na to v prvom rade osobné dôvody, pretože si s pánom Juríčkom na ľudskej úrovni nerozumeli, a tiež mu prekážalo, že pán Juríček je veriaci človek.‘“

Tak toto znie naozaj dosť neuveriteľne, ak si predstavíme, že sa to dialo v divadle, ktoré je v Prešovskom samosprávnom kraji. Dá sa odhadnúť, že aj mnoho divákov, ktorí do divadla chodia, sú veriaci ľudia. Ale umelecký šéf je – podľa slov Martina Juríčka – presvedčený, že divadlo a kresťanstvo nejdú dokopy.

Denníku Korzár herec Juríček ešte na jeseň, keď sa situácia začala v divadle zhoršovať, povedal, že sa osobne nepozná ani s predsedom KDH, ani riaditeľom úradu. „Uznávam konzervatívne hodnoty, som voličom KDH, ale vôbec sa v KDH neangažujem, nevylučujem, že to tak nemusí byť v budúcnosti.“

Dnes už nie je zamestnaný v Divadle Jonáša Záborského.

Riaditeľ DJZ Hanzo odmieta, že by bolo išlo v prípade Juríčka o nejakú diskrimináciu. Pre Korzár ešte v októbri povedal, že herec bojuje o svoje miesto, a teda to považuje za klasický pracovnoprávny spor. Odmietol aj informácie z listu, ktorý napísali herci, a dodal, že on ako riaditeľ bol „z hľadiska umeleckého vedenia divadla, dramaturgie, nasadzovaní predstavení, diváckej návštevnosti a príjmov spokojný“.

No celá kauza sa zjavne neskončila.

Možno sa to nadriadeným najprv zdalo len klasickou hystériou hercov.

Prípad Juríčka SME posunulo aj Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva a jeho právnička Miroslava Novodomcová potvrdila, že v DJZ dochádzalo k situáciám, ktoré spĺňajú nielen kritériá šikanovania, ale naznačujú aj porušenie zákona. 

Pre SME povedala: „V prípade vyjadrení umeleckého šéfa, ktoré sa viažu na chránený dôvod náboženstva, možno hovoriť o porušení antidiskriminačného zákona, a to vo forme tak priamej diskriminácie, ako aj obťažovania.“

Michal Náhlík sa pre SME odmietol k celej situácii vyjadriť.

Nuž, to je naozaj veľmi zvláštna situácia. Ale nie je to blesk z jasného neba.

Už na jeseň sa na vedenie Prešovského samosprávneho kraja obrátilo 22 hercov (súbor ich má celkovo 25) otvoreným listom. Prešovská župa potom vyvinula tlak, aby sa Náhlík vzdal funkcie umeleckého šéfa, ktorú vykonával od roku 2007.

Dnes už teda nie je umeleckým šéfom divadla, ale je tu stále v pozícii režiséra a dramaturga. Herci tvrdia, že má preto stále monopolné postavenie v divadle.

Situácia sa zjavne celkom neupokojila, keďže teraz v januári je tu veľký článok v SME s vyjadreniami mnohých hercov.

Možno sa to nadriadeným najprv zdalo len klasickou hystériou hercov, ktorí sú stále s niečím nespokojní alebo sa sťažujú, keď nedostávajú dobré roly alebo keď je na nich umelecký šéf prísny, lebo chce pod tlakom dostať z nich to najlepšie pre svoje predstavenie. Takých je veľa režisérov a mnohí herci vedia, že plač na skúške často nesie dobré ovocie.

Ale toto vyzerá predsa len ako trochu iný prípad. Možno tam bol aj istý typ únavy, keďže umeleckým šéfom bol osemnásť rokov jeden človek. Možno ten človek potom stráca aj zábrany, už si je príliš sebaistý svojím postavením, stráca aj istú vnímavosť, pokiaľ ide o problémy.

Divadlo je veľmi citlivý organizmus a emócie hercov nie sú nepodstatné, lebo oni s tými emóciami na pódiu musia aj pracovať.

Pre Divadlo Jonáša Záborského je to teraz už pohroma, keď sa spája so slovami ako šikana či diskriminácia pre vieru.