Ruské zámienky O zostrelení dronov pred Putinovým sídlom pôvodne nehovorilo ani ruské ministerstvo obrany

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 29. decembra vydal vyhlásenie, v ktorom obvinil Ukrajinu z údajného útoku na Putinovo sídlo Dolgije Borody (známe aj ako Valdaj).

Lavrov Ukrajinu obvinil zo „štátneho terorizmu“. V dôsledku údajného útoku chce Rusko prehodnotiť svoju rokovaciu pozíciu a pohrozilo „odvetnými“ údermi. Prezident Zelenskyj obvinenie odmietol a označil ho za pokus podkopať „úspechy spoločnej práce“ s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten po telefonáte s Putinom vyhlásil, že ho správa „veľmi nahnevala“, ale priznal, že nedisponuje dôkazmi o ukrajinskom útoku. 

Ruskú verziu spochybnil aj americký veľvyslanec pri NATO Mathew Whitaker, ktorý vyhlásil, že „je najdôležitejšie, čo povedia spravodajské služby Spojených štátov a našich spojencov o tom, či sa tento útok skutočne stal alebo nie“.

Rusi doposiaľ (do večera 30. decembra) žiadne dôkazy nepredostreli a predostrieť ich zrejme ani nehodlajú. „Nemyslím si, že by tu mali byť nejaké dôkazy,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kto klame?

Lavrovove vyhlásenie navyše odporuje číslam, ktoré zverejnilo ruské ministerstvo obrany. To vo svojej dennej správe tvrdilo, že „od 23.00 h 28. decembra do 7.00 h 29. decembra systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili nad ruským územím iba 89 ukrajinských dronov“, píše ruská Meduza.

Opozičný denník pripomína, že to je „menej, ako Lavrov tvrdil, že sa zúčastnilo na útoku na rezidenciu Valdaj“.

Meduza poukazuje, že „ministerstvo obrany poskytlo podrobné štatistiky: 49 [dronov bolo zostrelených] nad Brianskou oblasťou, 18 nad Novgorodskou, 11 nad Adygeou, sedem nad Krasnodarským krajom, po jednom nad vodami Azovského mora a v Oriolskej, Rostovskej a Smolenskej oblasti“.

Pri týchto číslach je jasné, že prinajmenšom jeden z ruských zdrojov musí klamať. Buď si údajný útok vymyslel Lavrov a vedenie v Kremli, aby neúspech mierových rokovaní dali za vinu Ukrajincom, alebo ministerstvo obrany akosi zabudlo započítať 91 dronov, ktoré podľa Lavrova zostrelili v Novgorodskej oblasti. Čo je, mimochodom, viac, než bolo nad oblasťou zaznamenaných od januára do 11. decembra – podľa výpočtov týždenníka Spiegel ich bolo za viac než jedenásť mesiacov asi 80.

Až keď Kremeľ začal raziť líniu o údajnom „útoku“, ministerstvo vydalo novú, „doplnenú“ správu. Aj z doplnených 91 dronov však len 41 vraj vôbec doletelo do Novgorodskej oblasti – a bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali.

Zelenskyj rokoval s TrumpomDosiahli sme veľký pokrok v ukončení vojny, vyhlásil prezident USA. Zelenskyj označil rozhovory za skvelé

TASRPostoj

Zbytočná diskusia?

Ako však pripomína nemecký právnik Patrick Heinemann, otázka, či sa útok udial alebo nie a kto zaň skutočne nesie zodpovednosť, je tak trochu zbytočná. Putin by bol totiž „pre Ukrajinu samozrejme legitímnym vojenským cieľom“.

Ale načo by Ukrajincom bol takýto krok v momente, keď aj Zelenskyj naznačuje ochotu pristúpiť na tvrdé požiadavky, ako je referendum o ústupe z Donbasu?

Ukrajinský útok na Valdaj – ktorý podľa odborníkov beztak nemal veľké vyhliadky na úspech – bol vysvetliteľný azda len v prípade, keby za útokom stála skupinka hardlinerov, ktorá chce týmto ťahom sabotovať mierové rokovania (a s nimi aj prezidenta Zelenského). Ale aj keby niektorí v armáde možno aj chceli, sotva by dokázali takéto čosi podniknúť poza chrbát ukrajinského velenia.

Naopak, Kremeľ by mal omnoho viac dôvodov, myslí si Meduza: „Podstatné je, že Kremeľ našiel zámienku na pritvrdenie svojej vyjednávacej pozície v čase, keď Zelenskyj a Trump oznamujú, že 90 až 95 percent podmienok už bolo dohodnutých. (...) Kremeľ v reakcii na to robí neočakávaný krok (s ‚útokom dronov na Valdaj‘) a hrá na Trumpovo ego. Aj keby sa Trumpova pozícia neotočila späť k Putinovi, ruské úrady majú zámienku na ‚odvetný úder‘ (ktorým by mohlo byť zničenie nejakého dôležitého symbolu ukrajinskej štátnosti v centre Kyjeva) a demonštráciu sily.“

Podobný názor má aj ruský analytik Jan Matvejev: „Samozrejme, že v nejaký útok na rezidenciu neverím. Po prvé, je to nemožné z vojenského hľadiska – kryje ju príliš veľa systémov protivzdušnej obrany. Po druhé, ukrajinské ozbrojené sily sa naň predtým veľmi nepokúšali zaútočiť, prečo by to teda robili teraz, najmä s minimálnou šancou na úspech? Po tretie, rád by som videl aspoň nejaké dôkazy, keďže zatiaľ žiadne nie sú.“