Obaja prezidenti mali podľa Zelenského skvelú diskusiu o všetkých témach.
„Myslím si, že sa dostávame oveľa bližšie, možno veľmi blízko,“ povedal o mierovej dohode Trump, a Zelenskyj dodal, že hovorili aj o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu.
Americký prezident označil otázku novinárov o bezpečnostných garanciách za hlúpu, ale potom povedal: „Bude existovať bezpečnostná dohoda. Bude to silná dohoda. Európske národy sú do toho veľmi zapojené.“
Podľa prezidenta Zelenského je dohodnutých asi „deväťdesiat percent“ mierovej dohody. Naďalej sporný je najmä osud tej časti Donbasu, ktorú stále drží Ukrajina, a Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupuje Rusko.
„Budú to musieť vyžehliť,“ podotkol Trump k otázke Donbasu. „Ale myslím si, že sa to hýbe správnym smerom.“
Americký prezident viackrát zopakoval, že Putin je ochotný pristúpiť na dohodu. „Chce, aby sa to stalo, chce to vidieť. Povedal mi to veľmi dôrazne,“ vyhlásil Trump na tlačovej konferencii.
„Verím mu,“ dodal. „Nezabudnite, že sme spolu prešli Russia-Russia-Russia hoaxom.“
Podľa Trumpa dokonca „Rusko chce, aby Ukrajina uspela. Znie to trochu zvláštne, ale Putin bol veľmi štedrý vo svojom postoji k úspechu Ukrajiny, a to vrátane dodávok energie, elektriny a ďalších vecí za veľmi nízke ceny. Takže z dnešného telefonátu vzišlo veľa dobrého“.
Z Kremľa pritom zaznievajú úplne iné tóny.
„Ciele špeciálnej vojenskej operácie budú bezpodmienečne dosiahnuté. Ak [Ukrajina] nebude chcieť viesť vecnú diskusiu, Rusko oslobodí svoje historické územia na bojisku,“ vyhlásil Putin ešte 17. decembra.
Podľa Trumpa by v najlepšom prípade k dohode mohlo dôjsť už v horizonte niekoľkých týždňov.
Aj keď jeho vyhlásenia nemožno brať za bernú mincu, časť odborníkov sa javí opatrne optimistická. Budúci rok by mohol priniesť aspoň dočasnú pauzu v bojoch.
Rešpektovaný znalec Ruska Mark Galeotti píše pre britský denník Times: „Napriek všetkým prehnane optimistickým rečiam z Bieleho domu o bezprostrednej mierovej dohode [...] sa zdá, že rokovania o ukončení vojny na Ukrajine uviazli v dynamickej patovej situácii. Napriek tomu existujú dôvody domnievať sa, že tento rok prinesie ak nie vyrokovaný mier, tak prinajmenšom vyčerpané a mrzuté spomalenie bojov na zemi.“
To platí tak pre Ukrajinu, ako aj pre Rusko. Zatiaľ čo na Ukrajine rastie odstup medzi tými, ktorí (často už od roku 2022) slúžia v armáde, a tými, ktorých by ešte mohli mobilizovať, v Rusku ekonomiku poháňa už len vojnová výroba a civilná ekonomika, ktorá všetko financuje, sa dostáva do recesie.
„Ak si Kremeľ už nemôže dovoliť platiť dostatočné množstvo peňazí na to, aby sa Rusi hlásili dobrovoľne – a niektoré regióny už majú vyčerpané zdroje –, potom Putin čelí ťažkej voľbe. Mohol by nasadiť brancov alebo mobilizovať záložníkov. Obe možnosti by boli politicky nebezpečné a rušivé. Jediný raz sa pokúsil mobilizovať záložníkov, bolo to na jeseň 2022, hneď sa začali protesty a viac Rusov z krajiny utieklo, ako sa chopilo zbraní,“ tvrdí Mark Galeotti.
Vývoj na fronte je stále na trajektórii, na ktorej sa nachádza už od roku 2023. Rusko za cenu vysokých strát pomaly zaberá ďalšie dediny, pričom straty v tomto roku budú zrejme vyššie než v ktoromkoľvek predošlom roku vojny.
Ukrajina v súčasnosti kontroluje asi pätinu Doneckej oblasti, teda asi 5-tisíc štvorcových kilometrov. To je viac, než Rusko dobylo v tomto roku (4 300 km2), a veľká časť ruského postupu sa nedeje v opevnenom Donbase, ale v iných častiach Ukrajiny.
Najväčšiemu tlaku čelia Ukrajinci v uplynulých týždňoch na východe Záporožskej oblasti. V priebehu decembra Rusi dobyli väčšinu mestečka Huľajpole a postup z východu im umožňuje obísť veľkú časť obranných opevnení, ktoré Ukrajinci od roku 2022 vybudovali v tejto relatívne stabilnej časti frontu.
Rusi aj Ukrajinci pritom čelia rovnakému problému – vedenie má o stave na fronte značne skreslené predstavy, pretože dôstojníci a generáli svojim veliteľom podávajú veľmi prikrášlenú situáciu.
Napríklad ukrajinskí vojnoví blogeri kritizujú ukrajinského generála, ktorý sa len pred pár dňami tváril, že má situáciu v Huľajpoli pod kontrolou. A potom zrazu vyhlásil, že mesto nepatrí do zóny jeho zodpovednosti.
V alternatívnej realite však žije aj Kremeľ. Ukrajinci v decembri 2025 (po druhýkrát v priebehu tejto vojny) oslobodili Kupiansk na východe Charkovskej oblasti, pričom dokázali obkľúčiť časť ruských jednotiek v meste.
Ukrajinská protiofenzíva pri Kupiansku bola jednou zo zriedkavých úspešných ukrajinských ofenzív v tomto roku a prezident Zelenskyj okamžite pricestoval na kraj mesta, kde natočil video.
A hoci aj ruskí vojnoví blogeri písali o opätovnej strate Kupianska ešte v polovici decembra, Putin aj týždeň po zverejnení Zelenského videa tvrdil, že v „Charkovskej oblasti pod našu kontrolu prešlo mesto Kupiansk, tam naše vojská kontrolujú mesto“.
Putin zrejme len zopakoval to, čo mu dva dni predtým ohlásil minister obrany Andrej Belousov. Ten tvrdil, že „armádna skupina Západ dobyla strategicky dôležité mesto Kupiansk, ktoré sa protivník bezúspešne snaží získať späť“.
Korešpondent Financial Times v Moskve Max Seddon situáciu v Kremli potom komentoval takto: „Ak ruská armáda dáva Putinovi takéto informácie, niet divu, že si myslí, že vyhráva.“