Podľa niektorých poznávacích znamení možno amerického novinára Tuckera Carlsona rátať medzi typických západných konzervatívcov 21. storočia.
Ako veriaci protestant sa hlási k židovsko-kresťanským hodnotám, ktorým podľa neho hrozí erózia. Zdôrazňuje národné záujmy, vyznáva protekcionizmus, odmieta masovú imigráciu. Kritizuje establišment na čele s liberálnymi médiami, ktoré považuje za „mašinériu propagandy“.
A s týmito názormi lámal divácke rekordy. Pôsobil ako komentátor a moderátor v CNN, MSNBC a nakoniec od roku 2009 do 2023 v najsledovanejšej americkej stanici Fox News.
Na vrchole wokizmu v roku 2020, keď kritizoval protesty hnutia Black Lives Matter, jeho show dosiahla 5,3 milióna divákov, čím sa podľa priemernej mesačnej sledovanosti stala najobľúbenejším programom v USA a v celej histórii Fox News.
V roku 2023 však dostal padáka. Nie je zrejmé prečo, podľa Wall Street Journalu v tom zohrala rolu jeho vulgárnosť voči kolegom. Diváci mu však zostali, svoju show presunul na Twitter, neskôr založil vlastnú streamovaciu platformu Tucker Carlson Network.
Len na Youtube má päť miliónov sledovateľov a jeho videá, hlavne rozhovory, dosahujú milióny pozretí. Naďalej je jedným z najsledovanejších novinárov na svete a aj ako jednotlivec dokáže svojím výtlakom konkurovať celým inštitúciám, ako sú New York Times či Fox News.
V istom zmysle je na Západe prvým mužom konzervatívnej a pravicovej žurnalistiky.
„Tucker Carlson vo svojej podstate nie je novinárom, ale propagandistom. V princípe robí to isté, ak nie ešte horšie než to, čo inak konzervatívci vyčítajú liberálnym médiám,“ zhrnul Martin Hanus vo svojom príspevku na Konzervatívnom summite v roku 2023.
Dokladá to na Carlsonovom informovaní o prezidentských voľbách z roku 2020, keď Trump prehral a označil ich za sfalšované. Z uniknutej internej komunikácie vo Fox News je jasné, že ani Carlson neveril, že voľby boli sfalšované, označil to za ďalšiu Trumpovu manipuláciu, ale divákom tvrdil, že „je jasné, že voľby z roku 2020 sú veľkým podvodom na americkej demokracii, žiaden čestný človek to nemôže poprieť“.
Dokonca od vedenia televízie chcel, aby vyhodilo reportérku, ktorá na Twitteri oponovala Trumpovej téze o ukradnutých voľbách. Nie preto, že by bola podľa neho klamala, ale že ublížila akciám firmy, lebo diváci sú podporovateľmi MAGA.

Za posledné dva roky sa Hanusove slová potvrdili niekoľkonásobne.
Odkedy sa Carlson uvoľnil zo zovretia svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, odtrhol sa z reťaze. Hneď v prvej epizóde svojej show zverejnenej pod vlastnou značkou obvinil Ukrajinu zo zničenia tamojšej Kachovskej priehrady, Zelenského nazval „spotenou krysou“ a „prenasledovateľom kresťanov“.
Spomenul, že UFO je skutočné a médiá o tom mlčia. Naznačil, že útok na Dvojičky aj protesty Black Lives Matter v skutočnosti zosnoval niekto neznámy.
To všetko stihol za desať minút.
Odvtedy si pozval viacerých netradičných hostí, konšpirátorov, lídrov autoritárskych režimov či neonacistov, a nechal ich, nech hovoria bez konfrontácie či korekcie z jeho strany.
Na svojom webe píše, že klasické západné médiá „neznášajú pravdu“, pretože sú nástrojom útlaku a pracujú „ako cenzori v mene etablovanej moci“. Jedinou odpoveďou na túto „špirálu propagandy“ je „hovoriť pravdu (...) jasne a bez strachu“, čo plánuje „robiť každý deň“.
Novinár a propagandista sú dve príbuzné profesie, ktoré od seba odlišuje tenká, ale ostrá morálna hranica. Jednému ide o pravdu pre pravdu, druhý pravdou manipuluje, používa ju ako nástroj na svoje ciele.
Nenaznačuje Carlsonovo pôsobenie, že pravica je dnes rovnako skazená ako ľavica?
Tucker Carlson sa bežnému slovenskému čitateľovi po prvýkrát objavil v zornom poli, keď mu Vladimir Putin poskytol rozhovor ako prvému západnému novinárovi od začiatku invázie na Ukrajinu. Veľkú časť stopáže zabrala prednáška ruského prezidenta o jeho poňatí histórie a Carlson nemal veľmi chuť protirečiť mu. Putin z rozhovoru vyšiel ako silný líder, ktorému ide o dobro svojej vlasti.
Neskorší krátky rozhovor s filozofom Alexandrom Duginom, „Putinovým Rasputinom“, sa začal tým, že Bidenova administratíva zakázala jeho knihy a on chce teda zistiť, aké „nebezpečné myšlienky“ Dugin šíri.
Rozprávajú sa o liberalizme, progresivizme, transgenderizme a transhumanizme, ktoré ruský filozof kritizuje, a tak sa novodobý Rasputin v Carlsonových rukách mení na ďalšieho tradičného konzervatívca, ktorého cancellovala americká wokistická klika.
V závere rozhovoru Dugin opisuje Putina ako úspešného lídra, ktorý od počiatku svojho vládnutia „odporuje globálnej progresívnej agende“ a ktorému sa podarilo vo svojej krajine obnoviť kresťanskokonzervatívne hodnoty. A práve preto, že „Putin je typ politika, ktorý obraňuje tradičné hodnoty“, má toľko odporcov.
Carlson to všetko s hlbokým záujmom počúva a neodporuje. Keď Dugin svoje myšlienky zakončí tvrdením, že russiaphobia ani nenávisť k Putinovi nie sú náhodné fenomény, novinár kýva hlavou, že „jednoznačne to je čosi hlbšie“. Duginovi poďakuje za rozhovor s tým, že považoval za „dôležité, aby jeho názory zazneli v angličtine“.
Ako však píše Martin Hanus, Dugin má dve tváre – tú prvú, krajšiu, ukazuje západným konzervatívcom, zatiaľ čo tá druhá, skutočná, ktorá sa prejavuje v jeho dielach, hlása ruský imperializmus. Dokonca príliš radikálny aj na kremeľský vkus. Keď na účet kyjevskej vlády vyhlásil „zabiť, zabiť, zabiť, (…) taký je môj názor profesora“, stálo ho to miesto na Lomonosovovej univerzite.
Prečo má Tucker tak rád Putinovo Rusko? Najskôr preto, že príbeh o prosperujúcej krajine so silným lídrom, ktorý stráži tradičné hodnoty, sa mu hodí ako palica na nepriateľské politické prúdy uňho doma.
Ilustruje to jeden jeho úsmevný počin.

Carlson sa počas svojho minuloročného výletu do Moskvy vybral do nákupného centra, keďže v časoch studenej vojny boli prázdne poličky v sovietskych obchodoch „trvalou súčasťou americkej propagandy – a nebola to len propaganda, bolo to skutočne tak“.
No z krátkej návštevy supermarketu sa stala oči otvárajúca výprava. Začalo sa to už nákupným vozíkom. Odomkne sa za 10 rubľov, ktoré človek dostane späť, ak vozík vráti, takže „to je zadarmo, ale je tu aj motivácia vrátiť ho a nie si ho odviezť do bezdomoveckého kempu“, čím naráža na pomery v USA.
„Takto vyzerajú sankcie?“ pýta sa Carlson, keď ukazuje na regály so sladkosťami západných značiek.
Pri pokladnici za nákup, ktorý by „štvorčlennej rodine stačil na týždeň“, zaplatí 9,5 tisíca rubľov, čiže asi 104 dolárov. Podobný nákup v USA ho mal stáť takmer štyrikrát toľko.
„A keď prídete do obchodu s potravinami v Rusku – v ‚srdci zla‘ – a uvidíte, koľko čo stojí a ako ľudia žijú, radikálne sa obrátite proti našim vodcom. Tak sa aspoň cítim ja. Radikalizovane,“ zakončil svoj nákup. V tom čase v USA vládla administratíva Joea Bidena, ktorá podľa Carlsona „špinou, zločinom a infláciou“ zničila životnú úroveň amerických občanov. Až tak, že si „nemôžu dovoliť potraviny, ktoré chcú“.
Keby chcel Carlson povzniesť novinársku úroveň svojej videoreportáže, mohol ju doplniť štatistikami. Napríklad že podľa všetkých dostupných zdrojov je americká priemerná mzda viac ako štyrikrát vyššia než ruská. Alebo že ruská tlačová agentúra TASS v roku 2021 informovala, že 76 percent Rusov míňalo minimálne polovicu svojej výplaty na nákup jedla.
Obrat k Rusku nebol jediným nečakaným zvratom v Carlsonovej svetonázorovej orientácii. Nedávno začal prejavovať sympatie k islamu. Aj na pozadí tohto nadbiehania počuť rovnaký leitmotív – skazenosť Západu a jeho establišmentu.
„Videl som veľa prieskumov, ktoré ukazujú, že postoje mnohých západných moslimov vôbec nie sú západné vrátane tolerancie násilia. V každej krajine s moslimskou väčšinou majú neveriaci menej práv. Muži a ženy pod šaríou nemajú rovnaké práva ani dnes,“ tvrdil Carlson v roku 2017. V debate s moslimským konvertitom obhajoval názor, že šaría je škodlivý systém a na Západe nemá miesto.
„Neviem, či si o tom počul, ale šaría je zlá, je to horšie, než čo sa deje v New Yorku a Detroite, je skrátka zlá,“ vybuchol Carlson do smiechu o osem rokov neskôr. „V Rijáde alebo Abú Zabí môžete nechať kľúče vo svojom lamborghini a nik vám ho neukradne, v týchto spoločnostiach sú nulové znásilnenia,“ kritizuje západniarov, ktorí tvrdia, že islamské právo je horšie než aktuálny stav našej spoločnosti.
Bola by to zaujímavá téza, keby v sebe nemala zásadnú chybu. V Spojených arabských emirátoch platí občianske právo, šaría sa obmedzuje na otázky rodinného práva, ako je manželstvo, dedičstvo a podobne.
V poslednej dekáde svoje zákony priblížili západnému štandardu, napríklad pri alkohole či kohabitácii. Čo sa týka znásilnení, tamojšia polícia obete radšej zatýkala, než aby ich obvinenia vyšetrila.
Carlson je aj tvrdý kritik Izraela a v súčasnej vojne stojí na strane Palestínčanov.
V auguste vyspovedal rehoľnú sestru Agapiu Stephanopoulos, ktorá strávila roky na Blízkom východe. Kritizovali Izrael, rozprávali sa o Hamase.
„Sú to náboženskí fanatici, sú to džihádisti?“ zvedavo sa pýta Carlson. „Nie, nie tí ľudia, ktorých poznám,“ odvetí matka Agapia. „Taktika, ktorá sa používa, je označovať ich za džihádistov, pritom takí vôbec nie sú.“
„Všade počuť, že títo teroristi pôjdu neskôr po nás, čo je absurdné. Počuli ste niekedy ktoréhokoľvek člena Hamasu vyhrážať sa Amerike? Nie, o to im vôbec nejde,“ vysvetľuje rehoľná sestra.
Rozhovor Tuckera Carlsona s Agapiou Stephanopoulos
Asi dobre nepočúvali. Spoluzakladateľ Hamasu Mahmúd al-Zachar povedal: „Nehovoríme len o oslobodení našej krajiny. Celých 510 miliónov štvorcových kilometrov planéty Zem sa dostane pod systém, v ktorom nie je žiadny (...) sionizmus, žiadne zradcovské kresťanstvo.“
Podľa Agapie má však Hamas jediný cieľ a ten je ušľachtilý: „Volila by som ich, pretože neboli skorumpovaní, chceli slúžiť svojim ľuďom.“
Ale v charte tohto hnutia z roku 1988 (ďalšia verzia prišla až v roku 2017, takže viac ako dekádu po voľbách, v ktorých Hamas zvíťazil) sa v časti Ciele píše: „Z mešít sa bude ozývať hlas muezína vyhlasujúceho vznik Islamského štátu.“
Neskôr sa dočítame, že hnutie „sa snaží o naplnenie Alahovho sľubu“, ktorý sa zachoval v nechválne známom hadíse (jeden zo zbierky výrokov a činov Mohameda a jeho spoločníkov). Mohamed povedal, že súdny deň nenastane, kým moslimovia nebudú zabíjať Židov, až sa Židia budú skrývať za skalami a stromami, no tie povedia: „Ó, moslim, za mnou je Žid, poď a zabi ho.“
V časti Slogan hnutia sa píše, že „džihád je cesta a smrť pre Alaha je najvznešenejšie zo všetkých želaní“.
Ďalší člen Hamasu a bývalý minister vnútra Fatí Hammad v roku 2019 vyhlásil: „Ostríme si nože, (...) ak umrieme, bude to počas toho, ako vás [Židov] budeme zabíjať a odrežeme vám hlavy, ak Alah dá. (...) Musíme útočiť na každého Žida na planéte, masakrovať a zabíjať.“
Na palestínsko-izraelskú vojnu môžeme mať rôzne názory. Ako to však nazvať, keď si moderátor pozve hosťa, ktorý v rozpore s elementárnymi faktmi na bielo natiera celú teroristickú organizáciu, a nepoloží mu ani jednu kritickejšiu otázku? Novinárčinou len ťažko.
Otázkou zostáva, prečo má konzervatívny kresťan potrebu sympatizovať s fundamentalistickým islamom.
Zlé jazyky v tom vidia vplyv jednej malej, no veľmi bohatej krajiny na Blízkom východe, ktorá sa snaží ovplyvňovať globálnu politiku svojou bezodnou pokladnicou. Podľa viacerých zdrojov (tu či tu) je najväčším zahraničným sponzorom amerických univerzít a zároveň mecenášom teroristických organizácií ako Hamas (tu či tu).
Preto sa niektorí pozorovatelia začali pýtať, či sa náhly obrat v Carlsonovej rétorike nedá vysvetliť ropnými peniazmi, a americký moderátor dostal prezývku Katucker Katarlson.
Aj keď je táto teória lákavá, priame dôkazy neexistujú. Protiargumentom je, že Carlson katarské fondy nepotrebuje, keďže pochádza z veľmi bohatých rodín a jeho novinárska kariéra mu dlhodobo vynáša milióny.
Nebolo treba dlho čakať a po obhajobe blízkovýchodných hrdlorezov dostal priestor aj americký obhajca bielej nadradenosti. Carlson si nedávno na interview pozval Nicholasa Fuentesa. Za pár dní ho videli štyri milióny ľudí.
Tento krajne pravicový komentátor má veľkú základňu podporovateľov (milión sledovateľov na X), ktorých v jednom streame vyzval, aby prisahali, že preňho „budú zabíjať, znásilňovať a umierať“.
Rozhovor Tuckera Carlsona s Nickom Fuentesom
Založil neziskovú organizáciu America First, ktorá má podľa svojho webu prinášať novú víziu pre americký národ vychádzajúcu z nacionalizmu, kresťanstva a tradicionalizmu. Pod touto ľúbivou fasádou sa skrýva nefalšovaný fašizmus.
Konzervatívci ho dlho ostrakizovali pre jeho veľmi problematické, často rasistické vyjadrenia. Keď viceprezident USA JD Vance tweetoval fotku svojej indickej ženy a ich „rasovo zmiešaných“ (biracial) detí s opisom, že je nechutné tvrdiť, že byť Američan znamená byť biely, Fuentes reagoval:
„Nikdy pred JD Vanceom nenaznačujte, že byť Američanom má niečo spoločné s tým, že ste beloch. On a jeho zmiešaná rodina to nebudú tolerovať.“
Taktiež povedal, že aj keď bol Hitler pedofil a trochu pohan, bol „fakt, k...a, hustý“ a „každý chlapec to vie“. Inde vyhlásil, že keby bol v miestnosti s Hitlerom a černochom, ktorý znečisťuje jeho susedstvo, spolu s Adolfom by sa „spojili a doj...li toho chlapa“. „Hitler by ho držal a ja by som ho dobil na smrť.“
Carlson chcel dať tomuto nacistovi šancu, aby „mohol sám povedať, čo si naozaj myslí, čo zastáva“. Ako je uňho zvykom, nekládol žiadne nepríjemné otázky, nekonfrontoval ho s jeho problematickými vyjadreniami. Nechal ho, nech sa predstaví ako katolícky konzervatívec, ktorému ide iba o to, aby Američania dbali predovšetkým o svoju vlasť, s čím Carlson nadšene súhlasil.
„Nikoho nechceme zabiť, nikomu nechceme ublížiť, chceme len dať Ameriku na prvé miesto,“ zhrnul Fuentes svoju pozíciu.
Vo videu z konca roku 2023 však tvrdil čosi iné. Na vrchole spoločnosti sú podľa neho okultisti, ktorí žijú v spoločenstve s démonmi, hlavne Židia. „Najdôležitejšie je, aby vtedy, keď sa chopíme moci my, oni dostali trest smrti.“
Dobrým zvykom v novinárskej profesii bolo čosi si o človeku, s ktorým robíme interview, dopredu zistiť. Ak má kontroverzné vyjadrenia z minulosti, ktoré v rozhovore zastiera, konfrontovať ho. Len tak sa dá zistiť, čo si naozaj myslí a či nás neťahá za nos.
Carlsonovi sa to nepodarilo alebo sa tomu cielene vyhýbal, ale Fuentes mu dal nahrávku na smeč priamo počas rozhovoru.
„Som fanúšik Stalina, celoživotný obdivovateľ,“ usmial sa na zaskočeného Tuckera od ucha k uchu. Carlson v skoršom rozhovore povedal, že Stalin je „asi najhorší človek, aký kedy žil“. No teraz Fuentesa s ničím nekonfrontoval a naďalej sa rozprávali o tom, ako sú v podstate na tej istej strane.

Ku Carlsonovi naďalej chodia prominentné osobnosti. Napríklad „biskup internetu“ Robert Barron, ktorého texty uverejňuje aj Postoj. Alebo herec Jonathan Roumie, ktorý stvárňuje Ježiša v populárnom seriáli Chosen.
Tieto rozhovory nie sú politické, rozprávajú sa o náboženstve, kultúre, priemernému konzervatívnemu kresťanovi tu nemá čo dvihnúť obočie. No Carlson si týmto buduje medzi kresťanmi legitimitu kultúrneho bojovníka, ktorý stojí na správnej strane.
Starý Tucker totižto vie, ako našľapovať, kam až môže zájsť, aby ho konzervatívny mainstream nevyobcoval.
Na spomienkovej udalosti za Charlieho Kirka sa ocitol medzi hlavnými rečníkmi, v podstate ako jediný zástupca novinárskej brandže. Kirk sa stal ikonou kresťanskokonzervatívneho hnutia, ktoré chce zmeniť Ameriku. Rečniť na jeho počesť isto znamená byť prijímanou súčasťou tohto smeru.
Carlson zopakoval svoje obľúbené trópy, na ktoré konzervatívne publikum dobre počuje. „Najhoršou vecou je hovoriť mocným pravdu“ – robil to Kristus, zabili ho, robil to Charlie Kirk, zabili ho.
Trochu sa neustrážil, keď povedal, že Ježiša prenasledovali „pojedači humusu“, čím mierne zabrnkal svoju protižidovskú nôtu. V kombinácii s tvrdením, že Kirka pre pravdu zabili ľudia pri moci, sa trochu zamotal. O rečnícky pult sa v ten večer delil so špičkami Trumpovej administratívy aj s Trumpom samotným.
Žeby tým chcel Carlson naznačiť, že „pojedači humusu“ aj dnes ťahajú nitkami v pozadí? No odhliadnuc od tejto drobnej nezrovnalosti sa celý prejav priemernému (veriacemu) konzervatívcovi v zásade počúval dobre.
Tucker pre mnohých konzervatívcov skrátka nie je problém. Alebo aspoň nie taký ako všetko naľavo od neho.
Ešte pred rozhovorom s Fuentesom si priateľsky pohovoril s pravicovým komentátorom Michaelom Knowlesom. Ten je jednou z hlavných tvárí mediálnej spoločnosti The Daily Wire, ktorú založil konzervatívny novinár Ben Shapiro.
Táto organizácia sa plne hlási k odkazu Charlieho Kirka, podporuje Trumpa a snaží sa byť konzervatívnym vyvážením liberálneho mediálneho mainstreamu. Predstavuje jeden z najsilnejších konzervatívnych hlasov v americkom priestore.
Knowles je katolícky konvertita, jeho názory a hodnoty sa v jadre ničím nevymykajú typickému americkému konzervatívcovi. Myslím, že v mnohom by bol po chuti aj čitateľom Postoja.
Tucker s ním vedie príjemný rozhovor, spoločne hromžia na ľavicu, debatujú o kresťanstve, chvália Trumpa, nikde ani náznak sporu. Obaja sú na tej istej lodi, spája ich rovnaká politická orientácia.
Rozhovor Tuckera Carlsona s Michaelom Knowlesom
Až kým nepríde reč na Putina.
„Ak si myslíte, že Joe Biden bol lepší líder alebo lepší človek ako Vladimir Putin, ani neviem, čo na to povedať, to je šialené,“ vytiahne Carlson svoju prokremeľskú kartu. „[Ruskí] ľudia sú šťastnejší, majú ho v skutočnosti radi.“
Očividne zaskočený Knowles nadhodí, že počas vojny sa to isto zmenilo a že „by ho zaujímal názor verejnosti dnes“, na čo mu Carlson odvetí, že predsa takéto prieskumy existujú a že by sa tam kritici mali ísť pozrieť.
Knowles vidí, že s Carlsonom, ktorý už-už tasí meč, by konfrontáciu v tejto veci prehral, lebo to nemá naštudované. Radšej cúvne a súhlasí, že Putin bol „veľmi stabilný líder Ruska“, ktorý vo svojej krajine na rozdiel od Bidena presadzoval kresťanstvo. No dodá, že ako patriot je na strane USA aj pod vedením Bidena, lebo Putin bojuje za záujmy Ruska, ktoré sa rozchádzajú s americkými záujmami.
Obaja sa potom zhodnú, že Trump (na rozdiel od Bidena) postupuje dobre, lebo tieto veci berie do úvahy a neuchyľuje sa k zjednodušujúcej charakteristike Ruska ako ríše zla, ktorá ničí všetko diplomatické úsilie.
Nebezpečný spor zažehnaný, kritika, ktorá mohla spočinúť na Putinovi, dopadne na spoločného arcinepriateľa – americkú ľavicu – a rozhovor môže naďalej plynúť v krásnej zhode dvoch konzervatívcov, aby ho zakončila pravicová lifestylová téma – cigary.
Tolerovanie manipulátorov pravdy sa nekončí dobre bez ohľadu na politický tábor. Nedávno sa tak stalo aj konzervatívcom v prípade populárnej konzervatívnej novinárky Candace Owens.
Dlho bola súčasťou mediálneho mainstreamu, pracovala pre pravicové PragerU, Kirkovu organizáciu Turning Point USA či spomínaný Daily Wire.
Dopadla podobne ako Carlson – na vlastnej nohe s päťmiliónovým publikom na Youtube. S Daily Wirom sa rozišli v marci 2024, keď začala šíriť protižidovské konšpirácie, napríklad, že Židia pijú kresťanskú krv.
Odvtedy sa dostala do ešte šialenejšej špirály ako Tucker. Veľkú časť svojich videí venovala Brigitte Macron, lebo je presvedčená, že prvá dáma Francúzska je v skutočnosti preoperovaný muž. Spolu s tým pokračovali nespočetné obviňovania „Ižraela“ (aby sme použili Owensovej výslovnosť) za všetko minulé aj budúce zlo sveta. Vyhlásila napríklad, že je možné, že Židia plánujú vyvraždiť sedem miliárd ľudí.
Charlie Kirk ju verejne nechcel kritizovať, pretože ich spájala nielen profesionálna minulosť, ale aj priateľstvo. To i napriek tomu, že sám bol pevným a dlhodobým sionistom (podporovateľom existencie Izraela) a sionisti boli v podaní Candace takmer rovnakí diabli ako samotní Židia.
Podobne je na tom aj spomínaný Michael Knowles, ktorý je krstným otcom jedného z Owensovej detí.
Po atentáte na Kirka bolo na Candaceinom kanáli chvíľu ticho a potom to prepuklo. Začala tvrdiť, že protestant Kirk chcel už-už konvertovať na katolicizmus, ku ktorému sa sama hlási. A že svoj postoj k Izraelu už-už išiel zmeniť o stoosemdesiat stupňov. A práve preto ho „oni“ (čítaj Židia) zabili. Kirkovi spolupracovníci to odmietli.
Tucker Carlson kráča rovnakou cestou, no je obozretnejší. Jeho polčas rozpadu preto môže násobne prevýšiť životnosť nepríčetnej Candace Owens. A svojím neustálym posúvaním hraníc v otázke, čo je ešte sloboda prejavu a čo už manipulatívna propaganda, so sebou sťahuje veľkú časť konzervatívneho hnutia.
Prominentná pravicová komentátorka Megyn Kelly sa Carlsona po kritike za interview s Fuentesom zastala. „Môj osobný názor je, že [Fuentesa] by som nechcela mať vo svojej relácii, ale myslím si, že Tucker má rád provokatívnych alebo kontroverzných ľudí a rád sa s nimi rozpráva. Robí to s mnohými ľuďmi,“ povedala pre Daily Mail s tým, že ani Putin nebol pre Carlsona príliš kontroverzný, aby mu dal „zaujímavý rozhovor“.
Podobne tak urobil Kevin Roberts, prezident vplyvného republikánskeho think-tanku Heritage Foundation. Hoci s Fuentesovými názormi „nesúhlasí či dokonca sa mu hnusia“, Carlsonových kritikov označil za „jedovatú koalíciu“ a vyhlásil, že ich „pokus cancellovať ho zlyhá“.
Početní obhajcovia Tuckera tak tvrdia, že len dáva priestor voľnému trhu myšlienok. Kritizovať kontroverzný výber hostí či Carlsonovo (ne)moderovanie podľa nich znamená potláčať slobodu slova.
„Ak sedíte s niekým, kto tvrdí, že ‚Adolf Hitler bol veľmi, veľmi cool‘ (...), a nič nepoviete, potom ste zbabelec a spoluvinník v tomto zle,“ vyhlásil naproti tomu republikánsky senátor Ted Cruz.
Prečo konzervatívci nejdú proti Carlsonovi viac, dokonca ani vtedy, keď bieli nacistu?
Cynik alebo realista by povedali, že im v ich MAGA projekte neprekáža. Naopak, svojím výtlakom bojuje za rovnakú vec.
Optimista by videl náznaky rozkolu v pravici a dúfal by, že povedie k oprávnenému pranierovaniu Carlsonových praktík.
Kritická videorelácia Bena Shapira o Tuckerovi Carlsonovi
V čase dopisovania tohto článku vydal zakladateľ The Daily Wire a jeden z najznámejších konzervatívnych komentátorov Ben Shapiro video s názvom Tucker Carlson sabotuje Ameriku, čím moderátorovi a teoreticky aj jeho spojencom a zástancom vyhlásil otvorenú vojnu.
Carlson je podľa neho „intelektuálny zbabelec, nečestný komunikátor a príšerný kamarát“. Tvrdí, že od padáka z Fox News sa Tucker „zmenil na konšpirátora, podivína a patologického klamára“, ktorý „ospravedlňuje vražednú a barbarskú vládu Vladimira Putina“.
Shapiro kritizuje Carlsona už dlhšie obdobie. Začalo sa to však sporom o izraelsko-palestínskej vojne. Tucker ostro kritizuje Izrael a jeho amerických podporovateľov z radov pravice. V rozhovore s Fuentesom povedal, že „kresťanských sionistov neznáša najviac na svete“.
Shapiro je americký Žid, otázka americkej pomoci pre Izrael, bez ktorej by blízkovýchodná krajina len ťažko prežila, je preňho dlhodobo dôležitá, isto dôležitejšia ako pre jeho kolegov.
Prezident republikánskeho think-tanku Kevin Roberts sa Carlsona síce zastal, no New York Post, ktorý získal prístup k internej komunikácii tejto organizácie, tvrdí, že vysokopostavení členovia sa celou situáciou cítili „zahanbení“ a „znechutení“ a svojho šéfa tvrdo kritizovali. Jeden z nich, David Bernstein, ktorý mal vo think-tanku na starosti boj proti antisemitizmu, po Robertsovom vyjadrení rezignoval.
Republikánsky kongresman Randy Fine, ktorý pochádza zo židovskej rodiny, označil Carlsona za „najnebezpečnejšieho antisemitu v Amerike“. Pod ním stáli študenti s ceduľami „Tucker nie je MAGA“.
Postavia sa proti Carlsonovi aj ďalší americkí konzervatívci, ktorých sa šírenie protižidovských nálad osobne netýka? To v americkom politickom ovzduší, ktoré dýcha oveľa viac pohanským Rímom než novým Jeruzalemom, nemusí mať veľkú logiku.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.