Je to ako snažiť sa prestať fajčiť Každý siedmy človek na svete je závislý od nezdravých jedál

Najnovšia metaštúdia, zverejnená v odbornom časopise The British Medical Journal, potvrdila, že niektoré ultraspracované potraviny sú vyrobené zámerne tak, aby v nás vyvolali závislosť, ktorej prejavy sú úplne totožné ako pri závislosti od alkoholu či nikotínu a nepodľahnúť jej si vyžaduje silnú dávku sebazaprenia.

Autori štúdie analyzovali 281 odborných štúdií z 36 krajín sveta. Výsledok je alarmujúci. Štrnásť percent dospelých ľudí je závislých od ultraspracovaných potravín. Čo je ešte horšie, až dvanásť percent detí na svete je závislých od čipsov, sladených nápojov či čokoládových tyčiniek.

Metaštúdia je typ vedeckého výstupu, ktorý sa používa napríklad v biomedicíne, a je založený na štatistickej kombinácie dát získaných z publikovaných výsledkov z minulosti. Vo vedeckej obci sa považuje za jeden z najsilnejších dôkazov v hierarchii vierohodnosti dôkazov v modernej medicíne.

„Tieto výsledky ma vôbec neprekvapili, vidím to podobne aj vo svojej ambulancii,“ povedala pre Postoj lekárka Adela Penesová, vedkyňa Biomedicínskeho centra SAV a prezidentka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu.

„Ešte som nevidela človeka závislého od brokolice alebo varenej ryby. Vždy je to od slaných alebo sladkých pochutín, od jedál s vysokým obsahom tukov, cukru, soli, často aj od prepražených jedál,“ vysvetľuje.

Nie sú to len čipsy či hranolčeky

Aké sú to ultraspracované potraviny? Hlavná autorka štúdie Ashley Gearhardtová z Univerzity v Michigane vysvetľuje, že ide o jedlo s vysokým obsahom rafinovaných sacharidov a pridaných tukov. Tieto potraviny obsahujú ingrediencie, ktoré obvykle ľudia doma v kuchyni nemajú.

Navyše, tieto dve zložky obsahujú naraz, čo je pri bežne spracovaných potravinách nemožné, ako je to napríklad pri čokoládových tyčinkách. Pri domácich koláčoch či iných pochutinách takéto zloženie z použitých surovín nedokážeme dosiahnuť.

Čítajte tiež

Obéznych detí je čoraz viac U mnohých je spúšťačom rozvod rodičov. Cez pandémiu priberali ešte rýchlejšie

Alena Potocká

Rodičia pomoc vyhľadajú, až keď je stav vážny. Deti nad desať rokov si už však obezitu prenášajú do dospelosti.

Vedci upozorňujú, že nie všetky priemyselne spracované potraviny vyvolávajú závislosť. Tú vyvolávajú potraviny, ktoré prešli mnohými stupňami priemyselného spracovania a zvyčajne obsahujú veľa cukru, solí a tukov, farbív, konzervantov a aditív. Práve tieto látky ich robia mimoriadne chutnými a vytvárajú závislosti.

„Primárne potraviny sú tie, ktoré si dopestujeme a sú neupravené, napríklad ovocie, zelenina, orechy, semienka, mlieko,“ vysvetľuje lekárka Penesová. „Keď tieto potraviny upravujeme, stačí, že pri varení pridáme soľ, korenie, tuk a podobne, už ich spracujeme,“ hovorí.

„No tieto potraviny sú vyrobené z už spracovaných potravín a zámerne sú upravené tak, aby chutili a dokonca vyvolávajú obrovskú chuť jesť viac a viac,“ dodáva Adela Penesová.

Zároveň upozorňuje, že medzi tieto potraviny nepatria len čipsy či hranolčeky, ako si to často predstavujeme. Ide o sladké a slané pochutiny, koláče, sladkosti, čokoládu, zmrzlinu, dokonca raňajkové cereálie, ale aj mrazené jedlá vhodné do mikrovlnnej rúry či instantné polievky.

Tiež sa do toho radia fastfoodové jedlá, sladké nápoje, ale aj alkoholické nápoje. Tie sú ultraspracované, ale v ich prípade vzniká závislosť od etanolu.

Jedlo návykové nie je, toto však nie je jedlo

Autorka štúdie Ashley Gearhardtová celú túto klasifikáciu rozoznáva aj tým, že ide o potraviny, ktoré sa vyrábajú nie za účelom nasýtiť, ale vyvolať potešenie, ktoré v mozgu produkuje dopamín, čím sme opäť už pri látkach vyvolávajúcich závislosť.

A ako sa dá určiť, či sme od týchto pochutín už závislí? Podľa Gearhardtovej ide o identické príznaky ako pri závislosti od alkoholu, nikotínu či kokaínu. Ide o nadužívanie, strata kontroly pri konzumácii alebo skutočnosť, že človek pokračuje v jedení, aj keď si uvedomuje negatívne následky.

Vedkyňa sa pri svojej práci stretla aj s hraničnými prejavmi tejto závislosti. Napríklad s pacientkou trpiacou na diabetes 2. typu. Uvedomovala si, že konzumáciou potravín s vysokým podielom cukru riskuje veľké zdravotné problémy, dokonca že môže kvôli tomuto životnému štýlu prísť o končatinu, oslepnúť alebo aj zomrieť.

Aj tak ich nedokázala prestať jesť. „Nebolo to tak, že by som si dala jeden donut. Dala som si celú škatuľu a vnímala som, že jednoducho nemôže odolať,“ popísala vedkyňa skúsenosť svojej pacientky v rozhovore pre britský denník The Guardian. Tento prípad prirovnala k ľuďom s rakovinou pľúc, ktorí napriek smrteľnému ochoreniu neboli schopní prestať fajčiť.

„Jedlo nie je návykové,“ upozorňuje v súvislosti s výsledkami štúdie lekár Chris van Tulleken, ktorý sa téme priemyselne spracovaných potravín venuje dlhodobo. „Ale ultraspracované potraviny v skutočnosti nie sú jedlo,“ dodáva druhým dychom.

„Účelom jedla je poskytnúť výživu. Primárnym účelom ultraspracovaných potravín je však zisk a finančný rast,“ zdôrazňuje.

Gearhardtová s týmto vysvetlením súhlasí a upozorňuje, že nezmenili sme sa my, ale naše jedlo. Už nie je nastavené tak, aby sme prežili, ale aby nám spôsobovalo potešenie.

Problémom je aj ľahká dostupnosť týchto potravín

Odborníci upozorňujú, že závislosť od niektorých druhov potravín môže urýchliť aj ich dostupnosť. Ako príklad uvádzajú domáce sušienky, ktoré obsahujú maslo a cukor. „Väčšina ľudí nezje celú doma upečenú dávku naraz,“ tvrdí Gearhardtová.

S balíkom ultraspracovaných cookies však už môže byť ťažké zastaviť sa. Podľa výskumníkov úlohu zohráva to, že sú „dostupnejšie, pohodlnejšie a ľahšie dostupné ako domáca verzia, a preto sú pravdepodobne silnejším hnacím motorom návykového príjmu potravy“.

Nepodceňujte pohodlie, vyzýva Gearhardtová. „Keby sme si mali pripraviť doma vlastnú čokoládu či pizzu, asi by sme ich nejedli tak často.“

Lekári upozorňujú, že súčasná situácia s týmto druhom jedál je veľmi podobná s históriou cigariet. Spracované tabakové listy tu boli k dispozícii stovky rokov, ľudia si mohli vyrobiť vlastné návykové tabakové výrobky. „Avšak vynález valca na cigarety v 80. rokoch 19. storočia a vďaka nemu prechod na masovú výrobu cigariet prispel k viac ako 1000-percentnému nárastu fajčenia cigariet u obyvateľstva,“ dodávajú.

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že nie každý, kto konzumuje ultraspracované potraviny, sa stane od nich závislý.

„Ale každý siedmy človek už áno. Návykové produkty nie sú návykové pre každého. Takmer 90 percent môže vyskúšať alkohol a nevytvorí si problémový vzťah,“ zdôrazňuje lekár Van Tulleken. Keď sa už však niekto stane závislým od jedla, je to práve od ultraspracovaných jedál.

Nie je to uznaná oficiálna diagnóza

Vedci sa snažia vysvetliť, prečo pri nespracovaných potravinách závislosť nevzniká. Nespracované potraviny majú totiž tendenciu obsahovať buď sacharidy, alebo tuky. Napríklad sto gramov jabĺk má 55 kalórií zo sacharidov a 1,5 kalórie z tuku. Sto gramov lososa neobsahuje žiadne sacharidy a obsahuje 73 kalórií z tuku.

Na druhej strane ultraspracované potraviny majú oveľa vyššie hladiny oboch druhov a v oveľa rovnomernejších pomeroch – sto gramov čokoládovej tyčinky má 237 kalórií zo sacharidov a 266 z tukov.

„Vychádza to tak, že kombinácia rafinovaných uhľohydrátov a tukov má supranávykový účinok na systémy odmeňovania v mozgu,“ tvrdia vedci. To môže byť podľa nich jeden z dôvodov, prečo je tradičná strava zdravá na celom svete, či už obsahuje veľa zeleniny, ovocia, mäsa, rýb, alebo mliečnych výrobkov. Je totiž založená na plnohodnotných potravinách.

Závislosť od potravín ešte nie je oficiálnou diagnózou. Pokiaľ by tak bolo, podľa vedcov by sa zmenilo aj všeobecné vnímanie obéznych ľudí ako chorých, nie ako ľudí, ktorí sa do svojho stavu „vyjedli“. Podľa nich by bolo najlepšie, keby sa závislosť zaradila medzi poruchy príjmy potravy.

Lekárka Adela Penesová si myslí, že medzi najzraniteľnejšími sú deti a mládež a potom tiež seniori, lebo pred viac ako tridsiatimi rokmi neboli zvyknutí na nápor reklám, zliav a akcií na potraviny.

„Ďalšou vecou je dostupnosť potravín dvadsaťštyri hodín denne. Globalizácia priniesla aj rozmach veľkých nadnárodných korporácií v potravinárskom priemysle. Potravinársky priemysel je po zbrojárskom a farmaceutickom jedným z najsilnejších a tým je aj jeho marketing agresívny,“ myslí si Penesová.

„Koľko reklám na zeleninu, ovocie či orechy ste videli?“ pýta sa. „Zato fast foody dávajú na reklamu milióny,“ dodáva.

Pomohla by v tomto prípade zvýšená daň na potraviny s vysokým obsahom cukrov, solí či tukov? Podľa aktuálnej metaštúdie, ktorá sa pozrela na výsledky 150 krajín sveta, ktoré v posledných rokoch takúto daň prijali, zaznamenali 15-percentný pokles spotreby takýchto výrobkov.

Reklamy na pochutiny počas detských programov

Podľa Adely Penesovej je však dôležité začať  od najmenších. „Už dávno mala byť zakázaná reklama na jedlo a sladkosti počas detských programov,“ tvrdí. Podľa nej dospelý by už mal mať vlastný rozum a kritické myslenie a vedieť, v čom je nebezpečenstvo týchto potravín. Deti však takto rozlišovať ešte nedokážu.

Penesová zároveň upozorňuje na ďalší spoločenský fenomén. „Nie vždy je táto závislosť len o nešťastných ľuďoch. Často sú to aj celé rodiny, v ktorých vládne ‚pohodička‘ a sú jednoducho pôžitkári, a zdravie neriešia. Jednoducho majú na to, môžu si dovoliť, čo len chcú, nie ako pred 35 rokmi, keď si ľudia museli rozmyslieť, za čo dajú každú korunu.“

Ak sa nezvýši povedomie a chuť ľudí zabojovať proti týmto potravinám, verejné zdravotníctvo bude čeliť zvýšeným nákladom na liečbu obezity, cukrovky, vysokého cholesterolu či krvného tlaku, čo tieto potraviny dokázateľne spôsobujú.

Lekárka Penesová si myslí, že by sme rozhodovanie ľudí, čo položia do nákupných vozíkov, mali uľahčiť usmernením cez daň pridanej hodnoty. Podľa nej by nápoje a potraviny s vysokým obsahom cukru mali byť zvýšené a, naopak, znížené na ovocie, zeleninu, celozrnné potraviny, ryby či orechy.

Začať by sme však podľa nej mali u tých najmenších a zakázať počas detských programov reklamu na tieto typy jedál.

Veda dokazuje, že veľká časť našej populácie prekročila akýsi pomyselný rubikon a využíva jedlo nie na prežitie, ale na potešenie.

Dôkazom tohto životného štýlu je aj skutočnosť, že sa u nás udomácnil pojem food porno. Je to zábavka, ktorá je založená na glorifikácii jedla a jeho fotografovaní a vešaní na sociálne siete. Odtiaľ je už len tenká čiara od možnej závislosti, ktorú lekári popísali, že skutočne existuje.