Profil rakúskej Joanne Rowlingovej Exzelená ľavicová feministka Faika El-Nagashi sa vydala sama proti transloby

Pred telefonátom s touto nezvyčajnou spojenkyňou si musím prečítať správy jej novozaloženého európskeho think-tanku Athena Forum. Viac ako pätnásť rokov už nepíšem reportáže z bruselskej eurobubliny, už nie som zvyknutý na ten jazyk, na tú vágnu a frázovitú aktivistickú a zároveň byrokratickú bruselčinu, musím sa prekonať.

Potom je to šokujúca lektúra: kým z diaľky sa mi zdalo, že aspoň najnebezpečnejší trend – tlak na unáhlenú tranzíciu čoraz väčšieho počtu dospievajúcich – dostal v niektorých vyspelých západoeurópskych krajinách stopku, úplne čerstvý papier Európskej komisie s názvom LGBTIQ+ Equality Strategy 2026 – 2030 svedčí o niečom inom – o čoraz rýchlejšej transradikalizácii v centre Európskej únie. 

Athena Forum už stihlo reagovať na LGBTIQ+ stratégiu, ktorú bruselské „ministerstvo propagandy“ DG COMM len pred týždňom oznámilo s ľubozvučným nadpisom Free to love, free to be.

Smerom k bezpohlavným štátnym dokumentom

Nová NGO bojujúca za práva žien píše o dokumente zhruba to isté ako konzervatívne médiá, ktoré si bruselskú bombu všimli: „Nová stratégia EÚ pre rovnosť LGBTIQ+ na roky 2026 – 2030 kladie genderovú identitu a sebaidentifikáciu do centra politiky EÚ v oblasti rovnosti.“

Ďalej: „Napriek protestom organizácií za práva žien, lesbičiek a gejov, rodičov a detransitionerov Komisia presadzuje zákony o sebaidentifikácii bez vekových obmedzení a snaží sa zakotviť genderovú identitu prakticky vo všetkých oblastiach politiky: občianskej spoločnosti, bývaní, doprave, hospodárstve, zdravotníctve, vzdelávaní, trestnom práve, rodinnom práve, diplomacii, vonkajšej činnosti, azyle, a čo je najdôležitejšie, právach žien.“

V bruselskom dokumente stojí čierne na bielom, že „Komisia bude uľahčovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom podporiť vznik zákonov na úradnú zmenu pohlavia založených na sebaurčení, ktoré sú bez vekových obmedzení“.

Podľa transkritickej mimovládky Athena Forum tým Komisia „tlačí na prijatie zákonov založených na pocitoch namiesto reality. Tým sa rušia ochrany žien a dievčat založené na pohlaví, odstraňujú sa normy na ochranu maloletých a vyvíja sa tlak na členské štáty, aby zrušili rodičovský a lekársky dohľad“.

Ako sa stratil výskum za 6 miliónov dolárovDoktorka výsledky práce o blokátoroch puberty nepublikovala z politických dôvodov, píše New York Times

Michal Lukáč

Snaha Komisie o celoeurópsky zákaz „konverzných praktík“ podľa Atheny kriminalizuje aj „rozhovorovú terapiu s ohrozenými deťmi a dospievajúcimi, ktorí prežívajú úzkosť v súvislosti so svojou pohlavnou identitou alebo sexuálnou orientáciou“.

K tomu chce Komisia zahrnúť „nenávistné prejavy“ a „zločiny z nenávisti“ motivované genderovou identitou do zoznamu európskych trestných činov [v origináli Eurocrimes] podľa článku 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, tlačí na celoeurópske uznávanie dohôd o surogátom materstve, ktoré je po nedávnej novelizácii na Slovensku protiústavné, a zdvojnásobí financovanie LGBTIQ+ v rámci pripravovaného programu CERV+ – z čoho budú podľa Atheny profitovať transaktivistické organizácie, ktoré už ovládli štruktúry ako Fórum EÚ pre politiku v oblasti LGBTIQ+.

Athena Forum, ktoré sa predstavuje ako „európska iniciatíva za práva založené na pohlaví [sex-based rights], demokratické hodnoty a politickú odvahu“, znepokojuje aj svojou taktiež čerstvou správou Beneath the Surface – How gender identity is reshaping Europe. Správa podrobne mapuje prenikanie transaktivizmu do európskych inštitúcií a presiaknutie agendy až do európskeho inštitútu pre prieskumy verejnej mienky Eurobarometer.

Až mrazivo pôsobí opis triumfu európskeho transhnutia na časovej osi: kľúčovým dokumentom na presadenie nových transrodových práv boli podľa Atheny Yogyakarta Principles z rokov 2006/2007. Trojdňové stretnutie ľudskoprávnych špecialistov v hlavnom meste vzdelania indonézskeho ostrova Jáva zostalo takmer nepovšimnuté, niekto sa možno v tichosti aj smial nad požiadavkami, ako je dodatok k zásade 31 rozšírenej verzie YP+10: ten vyzýva štáty, aby skončili s registráciou pohlavia vo všetkých právnych dokumentoch vrátane rodných listov a pasov.

Právne nezáväzné Yogyakarta Principles si však medzitým našli svoju cestu do zákonov. Pre nás je jeden detail zvlášť dôležitý: lead drafter a rapporteur yogyakartských zásad bol Dr. Michael O’Flaherty. Tento Ír neskôr pôsobil v najvplyvnejších ľudskoprávnych pozíciách Európy: od roku 2015 riadil Agentúru EÚ pre základné práva, od minulého roka je komisárom Rady Európy pre ľudské práva.

Perlička, ktorú mám z googlenia biografií yogyakartských mudrcov: nepálsky spoluautor YP+10 sa neskôr stal budhistickým mníchom, zato najvplyvnejší európsky transaktivista Michael O’Flaherty bol pred svojou ľudskoprávnou kariérou vysvätený za katolíckeho kňaza. Človek by mohol nadobudnúť dojem, že hlboko veriaci ľudia si na pobreží Indického oceánu napísali svoje vlastné Desatoro...

Ostrakizovaná feministka

Voláme si so zakladateľkou a riaditeľkou Atheny. Nepoznám ju osobne, iba máme spoločných kamarátov, kresťanskokonzervatívnych kamarátov.

Faiku El-Nagashi treba Slovákom asi predstaviť.

V Rakúsku je pomerne známa ako zelená disidentka, najprv bola poslankyňou ideologicky zvlášť zanietených viedenských Zelených v krajinskom parlamente Viedne, v rokoch 2019 až 2024 – teda počas účasti rakúskych Zelených v spolkovej vláde – pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Rakúskej republiky. Pre svoje trvanie na biologickej definícii pojmu „žena“ sa dostala do sporu so stranou, na miesto na kandidátke už nemala šancu, ostrakizovali ju zvlášť vo vlastnej strane a vystúpila.

Dnes 49-ročná Viedenčanka je v niečom rakúskou verziou škótskej spisovateľky Joanne Rowlingovej alebo slovenskej publicistky Dany Vitálošovej.

Sloboda slova v BritániiÍrskeho komika zatkli na londýnskom letisku pre príspevky o transgenderizme, skončil v nemocnici

Michal Lukáč

Moja prvá otázka je jednoduchá: Baví vás to, deň čo deň sa ponárať do tohto odpudzujúceho jazyka?

Dcéra Egypťana a Maďarky, ktorá sa narodila v Budapešti a má ako materský jazyk maďarčinu, kým sotva hovorí po arabsky, odpovedá s mne veľmi blízkym viedenským prízvukom: „Nie!“

Lenže niekto to urobiť musí a ona je na to predurčená.

Bola totiž jednou z nich.

Svoju diplomovku z politológie napísala o prostitúcii migrantských žien, dlho sa angažovala v klasických LGBTI mimovládkach za práva najmä lesbických žien, v roku 2012 pracovala ako zamestnankyňa jednej z tých organizácií priamo v Bruseli. S mnohými požiadavkami tohto hnutia je stále stotožnená, je napríklad stále za manželstvo osôb rovnakého pohlavia. O to viac krúti hlavou nad inováciou, v rámci ktorej európske inštitúcie v poslednom čase začali premenovávať homosexuálny výdobytok same-sex marriage na akési same-gender marriage.

Faika bola jednou z nich. Popiera, že by sa bola niekedy definovala ako pankáčka, ale so svojím bývalým účesom tak trochu pôsobila. Bola cool a úspešná veľkomestská progresívka s najlepšími medzinárodnými kontaktmi a so slušným platom.

Čo sa stalo potom, vysvetľuje na webovej stránke Atheny takto: „V posledných rokoch jej trvanie na realite pohlavia a na tom, že muži a ženy sú odlišné skupiny, viedlo k vylúčeniu z niektorých organizácií, na ktorých budovaní sa podieľala.“ Po telefóne hovorí: „Akákoľvek kritika sa hanobí takým spôsobom, že poškodzuje dobré meno a v konečnom dôsledku ohrozuje existenciu.“

Ocitla sa v limbe.

Athena Forum má zatiaľ iba mizerné financovanie z crowdfundingu, „všetci to robíme bezplatne“, sama žije už rok zo svojich úspor, ktorých koniec je na dohľad. A reakcia mainstreamových médií na založenie think-tanku? „Médiálna omerta.“ Mala množstvo zoomových rozhovorov s ľudskoprávnymi aktivistkami naprieč Európou, od Ukrajiny po Maltu, a zvyčajne dostala odpoveď: „Som za, ale nemôžem sa vyjadriť verejne.“ 

Keď cez leto napísala správu Beneath the Surface, niekoľkokrát pri tom takmer klesla na duchu: „Táto mašinéria vám vyrazí dych.“

Kým transideologický establišment môže čerpať z plnej podpory, niektorí európski konzervatívci môžu dúfať aspoň v podporu nadácií evanjelikálneho biotopu v USA. Faika však sedí medzi všetkými stoličkami. Napríklad bola v kontakte s organizáciou pre právnu obranu kresťanov Alliance Defending Freedom, ktorá má vo Viedni svoje hlavné európske sídlo, z toho však vyplýva iba chabá nádej. Raz na rokovaniach s kresťanskými konzervatívcami zaznela námietka: „Ako máme našim ľuďom vysvetliť, že teraz kooperujeme s feministkami?“

Reakcie na prelomovú správu o transgenderizmePediatrička kvôli bezpečnosti nemôže jazdiť verejnou dopravou, Briti chcú preveriť aj starostlivosť o dospelých

Michal Lukáč

Je to nákaza, ako bola kedysi anorexia

A ľavica? Keď sa jej pýtam, či je ešte ľavičiarkou, jej temný hlas začína sipieť: „To je výzva, byť dnes ešte ľavicovým.“ Prekrývanie s konzervatívcami je zvyčajne väčšie. Spoločnou črtou je napríklad odmietnutie surogátneho materstva. Stále ju však nemožno nazvať konzervatívkou.

Podrobujem ju lakmusovému testu našej doby: „Koľko je podľa vás pohlaví?“ Bez váhania vystrelí: „Dve.“ Keďže sám mám skúsenosť ostrakizácie v tej istej krajine a čiastočne tými istými ľuďmi, dovolím si žartovať: „A vy ste si mysleli, že to môžete povedať verejne a nedostanete sa do problémov?“

Ona bez žartovania: „Hovorím to už tri a pol roka verejne a dostávam viac ako problémy. Je to absurdné. Človek si myslí, že je v zlom filme.“ Pritom ide iba o základné biologické danosti: „Ja nevyzerám ako prototyp ženy, ale to nič nemení na tom, že som žena.“ Dodáva vetu, ktorú asi už v nejednej debate použila: „Na biológii nie je nič fašistické.“

Pýtam sa jej, či bola nejaká konkrétna situácia, v ktorej zažila vlastné precitnutie. Odpovie, že áno.

Stalo sa to asi v roku 2017, už bola viedenskou poslankyňou Zelených a zúčastnila sa na „lesbickej konferencii“ vo Viedni. Stretla tam dobrú kamarátku, írsku aktivistku žijúcu v Británii, ktorá odtiaľ poznala pokročilý transdiskurz anglofónnych krajín. Kamarátka jej medzi štyrmi očami z ničoho nič povedala: „Ale ty vieš, že transženy nie sú ženy?“

Faika okamžite vycítila, že je to niečo, čo sa nesmie povedať. Inštinktívne sa otočila, aby skontrolovala, či ju nikto nepočuje. Faika zostala „len vďaka dlhoročnému priateľstvu otvorená a pred touto myšlienkou sa nezablokovala; indoktrinácia siaha veľmi hlboko“. Vtedy si uvedomila, že tu niečo nie je v poriadku: „Boli sme vo veľmi inkluzívnom a progresívnom kontexte, nie v diktatúre, kde si ľudia môžu pravdu len šepkať.“ Aj tak sa otočila.

Mojou poslednou otázkou malo byť, ako dlho sa chce zakladateľka Atheny tým témam ešte venovať, či niekedy nechce robiť príjemnejšiu prácu. Ona na moje prekvapenie odpovedá, že to chce robiť, kým môže, navždy.

Pri tom však neskončíme. Len zo zvedavosti sa pýtam, či mi môže vysvetliť, prečo dnes práve mladé dievčatá tak húfne inklinujú k zmene pohlavia.

Z Faikinej odpovede cítiť, že sa už dávno ponorila do problémov pubertálnych dievčat. Ju ten trend vôbec neprekvapuje: „To je sociálna nákaza. Mali sme to už s anorexiou, v mojej mladosti to bol trend, zaryť si do kože, mnohé z toho majú dodnes jazvy.“ A teraz je to zmena pohlavia.

Dospelí ľudia by už mali mať skúsenosť, ako s takým nebezpečným trendom naložiť, reakcia autorít na sociálnu nákazu našej doby je však zasadne iná: Faika sa vo svojom podcaste rozprávala s rodičmi, ktorých trápila túžba ich dieťaťa po tranzícii. Od kompetentnej autority počuli: „Vaše dieťa má teraz štrnásť rokov a môže si samo určiť pohlavie.“

Plagát propagujúci jednu z víťazných fotografií tohtoročnej súťaže World Press Photo. Foto: X (Faika El-Nagashi)

V týchto dňoch Faiku vyrušuje skutočnosť, že celá Viedeň je v súčasnosti polepená plagátom z fotografickej súťaže World Press Photo: fotografia ukazuje mladú ženu po „šťastnej“ mastektómii.

Faika hovorí: „Je to normalizácia a oslavovanie niečoho, čo by nás malo šokovať. Je to teraz edgy, avantgardné, living your true identity yourself. Ale naozaj chceme, aby naše dieťa bolo ako húsenica, z ktorej sa vykľuje motýľ?“