Reakcie na fínsky výskum o transgenderizme Kritici obviňujú prelomovú štúdiu z neporiadnej metodológie, šéfka výskumu ich argumenty vyvrátila

Pred vyše týždňom Postoj informoval o prelomovej fínskej štúdii. Výskumníci zo severu Európy dospeli k záveru, že tranzície spoľahlivo nepomáhajú zlepšiť psychické zdravie mladých pacientov, ktorí trpia rodovou dysfóriou.

Tím okolo psychiatričky Riittakerttu Kaltialovej z Tamperskej univerzity sledoval každého človeka, ktorý sa vo Fínsku medzi rokmi 1996 a 2019 obrátil na špecializované služby pre rodovú identitu. Dovedna išlo o 2 083 mladých ľudí, pričom výskumníci ich porovnali so vzorkou 16 643 ľudí z bežnej populácie.

Kľúčovým zistením štúdie bolo, že mladí ľudia s problémami s rodovou identitou mali v porovnaní s rovesníkmi výrazne vyššiu mieru závažnej psychiatrickej morbidity, teda prítomnosti psychických porúch, už pred prvým kontaktom s rodovou klinikou (45,7 oproti 15 percentám).

Tranzícia pohlavia však stav takýchto pacientov nezlepšila. Naopak, ešte viac využívali špecializovanú psychiatrickú starostlivosť. U mužov, ktorí podstúpili feminizujúce zákroky, napríklad vyskočil podiel ľudí so závažnými psychiatrickými ťažkosťami z 9,8 na 60,7 percenta.

Prelomová fínska štúdia o transgenderizmeTranzícia nezlepšuje psychický stav, treba sa zamerať na sprievodné psychické problémy

Michal Lukáč

Táto štúdia po svojom zverejnení vyvolala búrlivú debatu. 

Niektoré rešpektované pravicové médiá ako Wall Street Journal alebo Spectator dáta interpretovali ako vyvrátenie tvrdení transgenderových aktivistov o užitočnosti tranzícií.

Na druhej strane sa štúdia stala terčom kritiky. Rozsiahly kritický príspevok na svojom blogu zverejnil napríklad aktivista Erin Reed, ktorý sa identifikuje ako žena.

Kritika metodológie

Reed kritizoval metodológiu fínskej štúdie, ktorá ako ukazovateľ zhoršujúceho sa psychického zdravia používala počet kontaktov pacienta so špecializovanou psychiatrickou starostlivosťou.

Vo svojom texte uviedol, že tvrdenie, podľa ktorého tranzície pacientom nepomáhajú, je dôsledkom tzv. surveillance bias, teda systematickej skreslenosti spôsobenej tým, že pacienti rodových kliník sú vo fínskom zdravotníckom systéme prirodzene pod dôkladnejším lekárskym dohľadom.

Podobnú kritiku vyslovil aj epidemiológ Gideon Meyerowitz-Katz, ktorý na Substacku vystupuje ako Health Nerd. Počet kontaktov so špecializovanou psychiatrickou starostlivosťou je podľa neho nič nevypovedajúca premenná.

„Predstavte si štúdiu, ktorá by zistila, že deti s ADHD navštevujú odborníka častejšie ako deti bez ADHD, a toto zistenie by používala ako dôkaz toho, že liečba ADHD nefunguje,“ zhrnul jeho postoj podcaster Michael Hobbes.

Inú líniu kritiky reprezentuje napríklad infografika účtu LGBwiththeT na sociálnej sieti X. Tá štúdii vyčítala, že nemala „vedeckú kontrolnú skupinu“ a že liečená vetva bola „poddimenzovaná“ – teda že nemala dosť účastníkov na to, aby v nej bolo možné nájsť spoľahlivé výsledky.

Rátali sa len závažné duševné poruchy

Línii kritiky štúdie o surveillance bias sa venoval Benjamin Ryan, investigatívny novinár, ktorý píše články o medicíne pre médiá ako New York Times, The Guardian alebo NBC. Konfrontoval s ňou priamo profesorku Kaltialovú, ktorej dal priestor na vyjadrenie.

Kaltialová uviedla, že výskumníci túto komplikáciu pri používaní počtu kontaktov so psychiatrickou starostlivosťou očakávali, preto vylúčili stretnutia, ktoré súviseli so samotnou rodovou identitou.

Napokon im však pomohol aj samotný fínsky zdravotnícky systém. Ak by v niektorých prípadoch išlo naozaj iba o rutinné monitorovanie, aké môžu očakávať napríklad pacienti trpiaci rodovou dysfóriou, tieto prípady by sa nedostali do štatistík, ktoré používali výskumníci.

Vo Fínsku sa totiž človek do kontaktu so špecializovanou psychiatriou dostane naozaj až v prípade, že trpí závažnou duševnou poruchou. Mierne a stredne ťažké problémy rieši primárna starostlivosť, no údaje o nej výskumníci do štúdie nezahrnuli. 

Hypotézu o surveillance bias však údaje vyvracajú ešte iným spôsobom. Z mladých ľudí, ktorí podstúpili tranzíciu, využívala špecializovanú psychiatriu väčšina nie občas (čo by mohlo zodpovedať preventívnym kontrolám), ale často: takmer 28 percent z nich malo počas života viac než 100 takýchto kontaktov a ďalších 22 percent ich malo medzi 26 a 100.

Čo sa týka kritiky o chýbajúcej kontrolnej skupine, odpoveď prináša napríklad blog aktivistickej skupiny LGB Courage Coalition. Štúdia ako porovnávaciu skupinu v skutočnosti použila vyše šestnásťtisíc rovesníkov párovaných podľa roku narodenia a obce, čo je solídna vzorka. Metodológiu štúdie v tejto veci ocenil napríklad Mikael Landén, švédsky odborník na bioštatistiku.

Prelomová správa o transgenderizme pre britské zdravotníctvoDeti sú zneužívané v diskusii dospelých a odborníci sa boja vyjadriť názor, uvádza lekárka

Michal Lukáč

Kde robia chybu konzervatívci

Táto istá aktivistická skupina však vo svojom blogu identifikovala aj viacero chýb, aké pri interpretácii výsledkov štúdie robili konzervatívci, ktorí sa s výsledkami štúdie stotožnili. 

Niektorí z nich, napríklad Joanna Williamsová z týždenníka Spectator (z jej textu som pri prvom informovaní o štúdii na Postoji vo veľkej miere vychádzal aj ja), uviedli, že zmena pohlavia podľa štúdie spôsobila zhoršenie psychického stavu na úrovni skupiny.

Keď však výskumníci štatisticky zohľadnili to, v akom psychickom stave boli pacienti už pred prvým kontaktom s rodovou klinikou, riziko duševných ťažkostí v oboch skupinách – u tých, ktorí podstúpili tranzíciu, aj u tých, ktorí ju nepodstúpili – sa v podstate vyrovnalo.

Inak povedané: byť mladým človekom s rodovou dysfóriou je samo osebe spojené s vysokým rizikom duševných ťažkostí, pričom samotné podstúpenie tranzície k tomuto riziku štatisticky pridáva málo alebo nič.

Štúdia teda nedokazuje, že tranzícia zhoršuje psychické zdravie na úrovni celej pozorovanej skupiny, hoci výskumníci explicitne uviedli, že „u niektorých jedincov“ bola spojená so zhoršením stavu.

Už len samotné zistenie, že zmena pohlavia neznižuje riziko závažných psychiatrických komplikácií, však zásadným spôsobom spochybňuje politiku tých, ktorí tlačili na tranzíciu ako na spoľahlivé riešenie rodovej dysfórie u detí, tvrdí Yuan Zhang, metodológ výskumu v oblasti zdravia na McMaster University v Kanade.