Ako sa stratil výskum za 6 miliónov dolárov Doktorka výsledky práce o blokátoroch puberty nepublikovala z politických dôvodov, píše New York Times

Johanna Olsonová-Kennedyová, jedna z najväčších poskytovateľov zákrokov na zmenu pohlavných znakov v USA, podľa liberálneho denníka New York Times zámerne nezverejnila výsledky svojho „multimiliónového federálneho projektu“, pretože zistila, že blokátory puberty neviedli k zlepšeniu duševného zdravia neplnoletých pacientov.

Podľa zistení novinárov sa Olsonová-Kennedyová obávala, že by nelichotivé výsledky jej výskumu mohli byť použité pred súdom ako argument proti používaniu blokátorov puberty u mladých pacientov, ktorí trpia rodovou dysfóriou. Podľa agentúry CNA je Olsonová-Kennedyová horlivou zástankyňou tejto formy „liečby“.

Výskumníci v rámci jej projektu na svoj prieskum dostali z federálnych peňazí 6 miliónov dolárov. Deväťdesiatim piatim deťom predpísali blokátory puberty a sledovali, ako sa zmení ich duševné zdravie. Priemerný vek zapojeného dieťaťa bol menej ako 11 a pol roka.

Obáva sa použitia svojej práce kritikmi

To však bolo už v roku 2015 a výskumníci chceli zmenu duševného zdravia sledovať v priebehu dvoch nasledujúcich rokov. Denník New York Times preto teraz zaujímalo, prečo Olsonová-Kennedyová nepublikovala výsledky svojej federálne financovanej práce ani deväť rokov po začiatku experimentu.

„Nechcem, aby sa naša práca stala zbraňou. Musí byť jasná a výstižná a to chce čas,“ uviedla Olsonová-Kennedyová pre New York Times.

Tabu sa lámeKomentátorka New York Times otáča kurz a otvorene kritizuje transgenderovú ideológiu

Michal Lukáč

Konkrétne uviedla, že sa obáva toho, že by výsledky jej práce mohli použiť oponenti používania blokátorov puberty u detí. CNA pripomína, že presne tento problém bude v decembri riešiť americký Najvyšší súd.

Od používania blokátorov puberty si zúčastnení odborníci sľubovali, že po čase sa preukáže zlepšenie psychického zdravia detí. Keď však k tomu nedošlo, podľa New York Times sa Olsonová-Kennedyová pokúsila zracionalizovať výsledky svojho výskumu tvrdením, že „deti boli v poriadku už v čase začiatku štúdie“.

New York Times však upozorňuje, že to je v rozpore s jej vlastným opisom situácie z minulosti, v ktorom uvádza, že až štvrtina dospievajúcich mala pred liečbou depresie alebo samovražedné sklony.

Nie prvá kauza daného grantu

Konzervatívny National Review poukazuje na paradox, ktorý sa týka vedeckého skúmania skutočných dosahov kontroverznej praxe pri starostlivosti o pacientov trpiacich rodovou dysfóriou: potrebné údaje môžu prísť iba od ľudí, ktorí týmto zákrokom apriórne veria, a preto majú príliš veľkú moc nad tým, ktoré údaje pustia na verejnosť a ktoré nie.

Zamlčaný výskum doktorky Olsonovej-Kennedyovej pritom nie je jediným takýmto prípadom. Z rovnakého grantu bola financovaná aj široko medializovaná štúdia o predpisovaní hormónov opačného pohlavia z roku 2023, ktorá „podozrivo vynechala údaje o väčšine výsledkov, ktoré si štúdia stanovila preskúmať“. Tá istá štúdia vo svojich záveroch takisto úplne vynechala skutočnosť, že dvaja jej účastníci spáchali samovraždu.

Podobne je na tom spoločnosť WPATH, ktorá je pritom v otázke transgenderizmu na celom svete považovaná za rešpektovanú autoritu. Ako zdroj ju spomínali aj autori slovenského Štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.

Unikla komunikácia vplyvných zástancov transgenderizmuLekári si uvedomovali riziko, kontroverzné terapie napriek tomu odporúčali

Michal Lukáč

Táto spoločnosť pred zverejnením svojich najnovších noriem požiadala o systematické preskúmanie dôkazov o štandardných postupoch, no keď nedostala presvedčivé dôkazy o relevancii týchto postupov, väčšinu preskúmaní skrátka nezverejnila.

Ideologická hegemónia

A ak sa objaví akademik, ktorý sa proti tomuto prúdu postaví, ako napríklad keď profesorka Lisa Littmanová zverejnila výsledky svojej práce, ktoré silno naznačovali sociálnonákazlivý prvok v rozšírení rodovej dysfórie medzi mladými ľuďmi, spôsobí to silné pobúrenie, ktoré danej štúdii prisúdi status „diskreditovaná“.

Stalo sa to tak aj v prípade profesorky Littmanovej, ktorej prácu odborný časopis po kritike zverejnil s novým názvom a komentárom, hoci sa nenašli žiadne chyby v jej metódach ani výsledkoch.

Podobne dopadla pediatrička Hilary Cassová, ktorá tento rok v Británii publikovala prelomovú správu o starostlivosti o mladistvých trpiacich rodovou dysfóriou. Jej práca, ktorá mala reálny dosah na fungovanie kliník v Anglicku a Škótsku, bola po zverejnení predmetom internetových dezinformácií vo veci jej metód.

Ak teda z progresívnych kruhov zaznievajú argumenty o lekárskom konsenze o prospešnosti tranzície neplnoletých či o „diskreditovaných“ štúdiách, ktoré naznačujú opak, treba mať na pamäti, že skutočných údajov o tejto oblasti medicíny je málo a tí, ktorí ich ovládajú, sú ideologicky homogénni.

Reakcie na prelomovú správu o transgenderizmePediatrička kvôli bezpečnosti nemôže jazdiť verejnou dopravou, Briti chcú preveriť aj starostlivosť o dospelých

Michal Lukáč