Je suis Marine Zákaz Le Penovej kandidovať zas ukázal, ako európski sudcovia hazardujú s demokraciou

V pondelok tohto týždňa, ktorý nám okrem iného priniesol oslobodenie od svetového obchodu, dostala demokracia v Európe ďalšiu ranu – Marine Le Penová počas piatich rokov nesmie kandidovať vo voľbách.

Ak odvolací súd v roku 2026 nerozhodne inak, znamená to, že najskrotenejší nacionalista Európy, ktorý má vďaka dlhoročnému sebaskroteniu slušné šance vyhrať v roku 2027 francúzske prezidentské voľby, bude v kľúčovom období eliminovaný z politického života. 

Trojnásobná prezidentská kandidátka najväčšej politickej strany Francúzska bola v pondelok odsúdená na štyri roky – z toho dva roky podmienečne a dva roky s náramkom na členku – a na pokutu 100 000 eur.

Rozsudok je prísny, ale v poriadku.

Skutok sa stal, strana pod vedením dnes 56-ročnej Le Penovej naozaj použila prostriedky určené pre bruselský personál svojich europoslancov na prevádzku strany doma vo Francúzsku.

Francúzski nacionalisti dlho, drzo a systematicky fingovali bruselské zamestnania spolupracovníkov, ktorí sa ani raz neobjavili v Bruseli a ktorí čiastočne pracovali ako osobní strážcovia alebo ako obsluha v sídle otca zakladateľa Jeana-Mariho Le Pena.

Dcéra Marine ani veľmi nespolupracovala s mužmi zákona. Keď si úrady vyžiadali jej mobil, údajne si ho schovala do podprsenky.

Prípadov podobnej sudcovskej svojvôle je v poslednom čase čoraz viac.

Škandál spočíva v niečom inom: kým rozsudok pred ukončením odvolacieho konania nevstúpi do platnosti, päťročný zákaz kandidovať vo voľbách sa uplatňuje ihneď.

A týmto už sudkyňa Bénédicte de Perthuisová zasiahla do demokratického života.

Prípadov podobnej sudcovskej svojvôle je v poslednom čase čoraz viac.

Ústavný sud Rumunska zrušil v decembri prezidentské voľby: tamojší víťaz prvého kola Călin Georgescu je síce na rozdiel od celkom neškodnej „ľavicovej liberálky“ Le Penovej skutočný ekofašista, oficiálne odôvodnenie súdu pre anuláciu volieb však neobstálo – Georgescovu kampaň na Tiktoku zrejme zaplatil niekto úplne iný, nebol to Kremeľ.

Rumunskí sudcovia tak dosiahli, že Georgescov nacionalistický náhradník môže v májových voľbách kandidovať s čo najkratším a najúčinnejším volebným sloganom.

„George Simion. Democrație“

V Taliansku sú to sudcovia nižšieho rangu, ktorí – podotýkam, na základe veľmi zlých rozhodnutí európskych sudov – podkopávajú vieru Talianov v zmysel demokratických volieb.

Títo sudcovia systematicky torpédovali plán talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, aby nelegálni migranti boli ubytovaní v táboroch na albánskom pobreží Jadranu. Nie ženy a deti, ale výlučne zdraví chlapi z bezpečných krajín ako Egypt a Bangladéš.

Sudcovia si vynútili, aby všetci títo chlapi boli prevezení na taliansku pevninu. S argumentom, že nie všetky oblasti Egypta a Bangladéšu sú bezpečné.

Bangladéš pritom je parlamentnou demokraciou, ktorá sa pred chvíľou zbavila krásnou demokratickou revolúciou premiérky s autoritárskymi sklonmi.

Odstránením najobľúbenejšej francúzskej političky sa teraz utvrdzuje moderný európsky trend: sudcovia buď znemožňujú demokraticky zvolenému politikovi realizovať svoju voličmi zvolenú politiku – alebo ho vôbec nepustia k voľbám.

Je to hra s ohňom.

Ešte zopár takých rozsudkov a väčšina ľudí v dôležitých európskych krajinách prestane veriť, že žijú v demokracii.

Reakcia Francúzov nie je jednoznačná, s masovými demonštráciami by som nerátal.

Je to nezmyselná európska sebadeštrukcia: sme sprava aj zľava pod paľbou, z východu na nás páli Putin, zo západu na nás páli Trump – a my si pritom veselo strieľame do vlastného kolena.

Samotná Le Penová v tomto týždni reagovala slovami, že „systém vytiahol atómovú bombu“, mladý predseda jej strany RN Jordan Bardella videl „tyraniu sudcov“, líder umiernene konzervatívnych Republikánov Laurent Wauquiez nazval rozsudok „nezdravým pre demokraciu“, no a mladý ľavicový profesor pre verejné právo Benjamin Morel vyslovil v rozhovore pre konzervatívny denník Le Figaro túto vetu: „Nie je isté, či právny štát toto rozhodnutie prežije.“

Americký prezident Donald Trump s kognitívnou obmedzenosťou jemu vlastnou vyzval na „oslobodenie“ tejto obete „honu na čarodejnice“ z francúzskeho žalára. Meloniová hovorila o „smutnom dni pre demokraciu“ a Viktor Orbán tvítoval: „Je suis Marine!“

Reakcia Francúzov na trest nezvoliteľnosti nie je jednoznačná, s masovými demonštráciami by som nerátal.

V jednom prieskume si teraz želá 49 percent – teda o sedem percentuálnych bodov viac ako pred mesiacom –, aby Marine Le Penová kandidovala v nasledujúcich prezidentských voľbách.

V inom prieskume uviedlo 65 percent Francúzov, že ich rozhodnutie justície „nešokovalo“. A 54 percent respondentov sa dokonca domnieva, že toto rozhodnutie „dokazuje, že naša demokracia funguje dobre“.

Politického protivníka treba poraziť pri volebných urnách.

V ďalšom prieskume zas súhlasilo iba 42 percent s rozhodnutím súdu. Inde sa vyjadrilo 57 percent, že ide o „normálne súdne rozhodnutie“, v skoršom prieskume ho považovalo 61 percent za „oprávnené“, ale „nespôsobilosť“, ktorá Le Penovej zabráni kandidovať vo voľbách, schvaľovalo iba 52 percent.

A tak ďalej. Podľa toho, koho sa pýtate a ako formulujete otázku, bude asi nejaká krehká nestabilná väčšina Francúzov tendenčne za vylúčenie Le Penovej z politického života.

To sú asi tí, čo ju ešte nechcú voliť.

To nie je pekná mentalita, politického protivníka treba poraziť pri volebných urnách.

Najhoršie je, že politický a mediálny mainstream v západnej Európe zväčša mlčky súhlasí.

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine, ktorý v decembri našiel správne slová karhania pre rumunský ústavný súd, zverejnil komentár svojej parížskej korešpondentky Michaely Wiegelovej, ktorá pod titulkom Le Penová ukazuje svoju právu tvár prekliala političku. 

Wiegelová dokonca tvrdí: „Prvé výsledky prieskumov naznačujú, že Le Penová je vo svojom hneve celkom osamotená. Demokratické reflexy Francúzov by sa aj tak nemali podceňovať.“

Zaujímavé hodnotenie.

Ak toto v jednej zo starších a väčších európskych demokracií prejde, môžeme sa tešiť na čoraz viac zasahovaní do demokratického procesu. 

Koho ešte treba vylúčiť z volieb?

Povedzte!

Aj tak si nie som istý, kto je v tejto kauze vlastne poškodený.

Na záver si dovolím položiť kacírsku otázku.

Rozhodne nechcem zľahčovať dokázanú spreneveru peňazí Európskeho parlamentu. Prostriedky, na ktoré mala strana Le Penovcov nárok, boli vynaložené v príkrom rozpore s pravidlami, bodka.

Aj tak si nie som istý, kto je v tejto kauze vlastne poškodený.

Nejde mi teraz o to, že suma škody doteraz nie je jasná: Európsky parlament rozprával o siedmich miliónoch eur, prokuratúra o 4,5 milióna, po rozsudku vidím údaje medzi 2,9 a 4,1 milióna.

Ide mi o to, že Európsky parlament by tieto peniaze vyplatil tak či tak.

„Národný front“ premenovaný na „Národné zhromaždenie“ bol v inkriminovanom období protieurópskou stranou. Bolo preto v súlade s jeho nacionalistickým programom, že Le Penová európske peniaze neminula v Bruseli, ale vo Francúzsku.

Opakujem, právnicky to nebolo správne, nám sa to nemusí páčiť.

Ale nezvolil ju Francúzi práve preto?