Rastislav Krátky, ktorého Matovič vylúčil Už v júni som bol rozhodnutý byť pri ústave rozdielový hráč. Vtedy ma za to vyhodiť nechceli

„Bol som už dlhšie rozhodnutý, že ak bude chýbať deväťdesiaty hlas, pridám sa podporiť novelu ústavy,“ hovorí Rastislav Krátky, ktorý spolu s Marekom Krajčím rozhodol o schválení novely ústavy. Približuje, prečo za ústavu nehlasoval už v júni a či by tak spravil aj v prípade, ak by sa k nemu Krajčí v piatok nepridal. Odmieta však, že by svojho kolegu na hlasovanie využil.

V rozhovore vysvetľuje, prečo napriek svojmu nastaveniu ešte deň pred hlasovaním vystúpil proti presadzovaniu novely Robertom Ficom a prečo sa po hlasovaní necíti premiérom zneužitý, ako pôvodne varoval.

„To on dodal hlasy konzervatívcom a my sme si presadili politiky, ktoré sme presadzovali dlhodobo. To, čo je obsiahnuté v novele ústavy, nie je v skutočnosti to, čo Fico chce,“ vraví Krátky, podľa ktorého ústava definitívne odklonila Slovensko od progresívnej trajektórie.

Krátky v Hnutí Slovensko pôsobil deväť rokov, bol tajomníkom poslaneckého klubu aj manažérom hnutia. V parlamente začínal v roku 2016 ako poslanecký asistent Eduarda Hegera. V čom Igorovi Matovičovi v kritike na svoju adresu rozumie? Zmenil na neho po vylúčení názor? Dokáže byť Matovič pri svojich osobných útokoch spoľahlivým koaličným partnerom? A kde vidí svoju politickú budúcnosť?

Vo štvrtok ste na tlačovej konferencii Hnutia Slovensko vysvetľovali, že za zmenu ústavy predloženú vládnou koalíciou nebudete hlasovať preto, lebo sa tým staviate aj za tých kresťanov, ktorí podľa vás nevidia, ako Robert Fico dennodenne „pošliapava“ konzervatívne hodnoty. V piatok ste nakoniec otočili. Čo sa stalo?

Každé to slovo som myslel vážne. Ja sám som kontaktoval náš mediálny tím a navrhol zvolať tlačovú konferenciu, kde by sme sa mali vyjadriť k novele a nenechať Robertovi Ficovi kredit, že háji konzervatívne hodnoty.

Chcel som otvoriť oči konzervatívcom, ktorí volia Roberta Fica pre konzervatívne hodnoty, ktoré v skutočnosti neponúka. Robert Fico vo svojom jazyku, ktorý používa, nijaké konzervatívne hodnoty neobhajoval. To, že ich KDH do tej ústavy skutočne vpísalo, je jedna vec, ale Robert Fico rétoricky tieto hodnoty nikdy nechcel presadzovať. Jemu išlo len o stavbu hrádze proti progresivizmu.

Chcel som byť ten, ktorý komunikuje ku konzervatívcom a obnažuje úmysly Roberta Fica. Je veľmi dôležité, aby všetci vedeli, kto je kto.

Nemal som dôvod na tej tlačovej konferencii meniť svoj postoj, keďže sa vtedy ešte neukázali nové skutočnosti, nebolo ešte skrátka dostatok hlasov na zmenu ústavy. Až po nás prišla tlačovka Smeru, na ktorej premiér povedal, že to je posledná šanca hlasovať za novelu ústavy, a to bol pre mňa zlomový moment.

Pri vašej minulotýždňovej otočke zavážilo len ultimátum Roberta Fica?

Veľmi citlivo som vnímal príležitosť hlasovať za novelu ústavy a nenechať si ju ujsť tak, aby sa definitívne stratila. Neplánoval som politicky deklaratórne hlasovať za novelu, aby zasvietilo číslo 89 s popisom neschválené. V takom prípade by som sa radšej spoliehal na to, že možno vyjde stratégia presadiť novelu cez návrh KDH.

Tá tlačovka Smeru nebola zlomová v tom, že by som uveril Robertovi Ficovi, no išlo o to, že som po nej viac neveril, že by smeráci vyvinuli všetko úsilie aj v budúcnosti na to, aby rovnakú novelu presadili.

Keď to deklarovali, vedel som, že len teraz budú ochotní za to hlasovať všetci, a musel som si túto novú skutočnosť vyhodnotiť. Vypočul som si následne celú rozpravu, išiel som z parlamentu domov o pol ôsmej večer a rozmýšľal som. Bol som však už dlhšie rozhodnutý, že ak bude chýbať deväťdesiaty hlas, pridal by som sa podporiť novelu ústavy.

Rozhodli ste sa už v júni, keď ste chceli hlasovať za novelu ústavy, no nakoniec ste si na to netrúfli?

Keď sa v júni prijali v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy od KDH a KÚ, ktoré transformovali obsah novely, netrvalo dlho, aby som zistil, že je to veľmi dôležité a chcel by som, aby takáto novela prešla.

Práve z toho dôvodu som sa pokúsil ráno pred finálnym júnovým hlasovaním ešte presadiť na poslaneckom klube zmenu postoja hnutia, aby každý mohol hlasovať za novelu podľa svojho presvedčenia a nečakať na to, kým to predloží KDH.

Veľa sa o tom diskutovalo, ale nepodarilo sa mi vtedy presvedčiť kolegov, aby sme dostali zelenú kartu. Bol som tak postavený pred vážne rozhodnutie, lebo som vedel, že chýba jeden hlas. Bol to práve ten môj hlas, ktorý mohol rozhodnúť.

Uvedomoval som si to a požiadal som vtedy Michala Šipoša, Jula Jakaba a Igora Matoviča o stretnutie, na ktorom som im povedal, že tieto zmeny chcem podporiť.

Práve vtedy ste kolegom povedali, že ste za hlasovanie ochotný vzdať sa aj mandátu?

Áno, pretože som si uvedomoval, že ide o historickú príležitosť, ktorá presahuje moju politickú kariéru. Bol som ochotný pre takú náhlu zmenu postoja vzdať sa aj mandátu. Ponúkol som ho vtedy predsedníctvu hnutia, aby zadosťučinili reputačnému riziku, ktoré by z toho hnutiu plynulo.

Prečo ste sa potom mandátu vzdať odmietli?

Lebo už vtedy v júni mi bolo doslova na centrále povedané, že ak k tomu dôjde, mandát si mám nechať a v hnutí mám zostať. Od tohto momentu som otázku položenia mandátu pri hlasovaní o novele ústavy pokladal za vyriešenú.

Prečo ste potom nehlasovali za ústavu už v júni, keď to vtedy stálo na vašom hlase?

Krátko nato, ako sa toto stalo, prišla informácia, že definitívne hlasovanie sa odsúva o tri mesiace na september, čo otvorilo nové možnosti na riešenie situácie.

Je pravda, že ste v tom čase volali Františkovi Majerskému z KDH, aby za novelu ústavy hlasoval?

Nedovolil som si vstupovať do jeho rozhodnutí. Opakovane som mu volal ešte predtým, než verejne oznámil, že novelu nepodporí, a to preto, lebo v tom čase som ani ja nevedel, či by som novelu podporil. Chcel som však vedieť, aké sú jeho výhrady a aké má na ne zdôvodnenie. Chcel som si to preveriť, aby som sa sám vedel lepšie rozhodnúť a sformovať si vlastný postoj.

V kontexte vtedajšej situácie v jeho klube si to mohol vykladať inak, ale ja som mu nevolal preto, aby hlasoval za. Len som mu povedal, že pokiaľ je to dobrá novela, je dobré ju podporiť. Ale nič som od neho nežiadal ani ho neprehováral. Skôr sám seba uisťoval.

 Foto: Postoj/Andrej Lojan

V septembri sa situácia po smrti Anny Záborskej skomplikovala. Nechýbal jeden, ale už dva hlasy. Ako ste na svoju stranu získali Mareka Krajčího?

Keďže ja som bol už dlhšie rozhodnutý byť pri ústave rozdielový hráč, povedal som si, že v piatok ráno kontaktujem Mareka Krajčího a spýtam sa ho, ako on vyhodnocuje novú skutočnosť po tlačovke Roberta Fica a či to nejako mení jeho postoj. Marek Krajčí mi na stretnutí, ktoré sa začalo 9.50, povedal, že je to zásadná vec a mali by sme to ešte pred hlasovaním dobre zvážiť. A 10.20 sme odchádzali z poslaneckej kancelárie s tým, že sme pripravení hlasovať za napriek tomu, že budeme musieť ex post vysvetľovať zmenu svojho postoja.

Čo ste Krajčímu povedali, že práve počas toho pocítil „momentum od Boha“, že má hlasovať za?

Práve ten argument, že Robert Fico dal ultimátum a že hlasy, ktoré koalícia ponúka, tu už nebudú.

Igor Matovič tvrdí, že ste Krajčího na hlasovanie využili.

Toto ma najviac zamrzelo z celého prejavu Igora Matoviča, lebo to nebolo pravdivé ani fér, a musím sa proti tomu ohradiť. Marek sa rozhodol samostatne a úplne autonómne bez toho, žeby som na neho nejako tlačil.

A chcem tiež vylúčiť, že by ma ktokoľvek v tejto veci kontaktoval, aby som to zariadil. Nekontaktovali ma biskupi, nekontaktoval ma vo štvrtok ani nikto z koalície.

Vedeli ste, že arcibiskup Bober písal Matovičovi?

Vedel som to, lebo som bol vtedy na klube, keď mu niekto volal. Igor nezdvihol, len poslal SMS, že zavolá naspäť, až z toho nakoniec vysvitlo, že to bol arcibiskup Bober. A on mu späť odpísal, čo aj verejne komunikoval.

U vás pri hlasovaní viera v Boha zohrala nejakú rolu?

Ja som si to tak ako Marek nespájal. Nechcel by som miešať náboženské argumenty s politickým konzervatívnym pohľadom na svet, to sú pre mňa dve rozdielne veci. Rozumiem, že biskupi v tom videli nejaký súbor hodnôt, ktorý oni ako náboženskí predstavitelia prežívajú a reprezentujú, na druhej strane môj postoj k novele ústavy je predovšetkým politický a opiera sa najmä o to, že konzervatívci touto novelou majú čo ponúknuť.

Vplývali na vaše rozhodnutie aj vaši známi z kresťanských spoločenstiev či konzervatívni aktivisti?

Volalo mi veľa takýchto ľudí, aj mojich priateľov, ktorí chceli, aby som podporil túto novelu. Však sme to videli aj v prieskumoch verejnej mienky, kde ľudia uvádzali, že chcú túto ústavnú zmenu.

Špecifický rozmer pri rozhodovaní viacerých poslancov zohrala rodina, konkrétne manželky a mamy. Ako to bolo vo vašom prípade?

Ja som sa rozhodoval na základe toho, že som to mal právne zanalyzované, že išlo o súbor hodnôt, ktorý sa konzervatívci dlhodobo v politike snažili presadiť. A toto boli moje kľúčové východiská.

Áno, poradil som sa aj so svojou manželkou, ale ešte v júni, a to iba v tom smere, či by prijala aj to, keby som pre hlasovanie za novelu ústavy ponúkol svoj mandát. Toto rozhodnutie som nemohol urobiť sám, ale neriešil som s ňou obsah ani to, že za to idem hlasovať. To ani nebola téma, o tom som sa s ňou nepotreboval radiť.

Ján Ferenčák tvrdí, že o vašom rozhodnutí hlasovať za vedel už vo štvrtok. „Vedel som len o pánovi Krátkom plus jedna. Nevedel som o pánovi Krajčím,“ povedal v TA3. Ako to mohol vedieť?

Tu môžem len špekulovať. Ja som svoje rozhodnutie z júna komunikoval hlavne na svojom klube, a to hľadaním cesty, ako novelu podporiť. Nehovoril som však explicitne, že keď príde na hlasovanie, tak som za každých okolností novelu ochotný podporiť. Takže nerozumiem slovám Ferenčáka, mal by to vysvetliť.

Poslanec Michelko však už v tom čase komunikoval v médiách môj niekoľko mesiacov starý výrok, že ak by hlasovanie malo stáť na mojom hlase, tak to nepadne. Hoci som to vtedy hovoril v úplne inom kontexte, v koalícii si to zrejme vysvetľovali po svojom.

O osemdesiatdeviatke bez Ferenčáka okrem Roberta Fica hovoril aj Viliam Karas z KDH, takže zdá sa, že aj oni s vami počítali.

Keby spustili hlasovanie a ja som mal byť ten osemdesiaty deviaty, tak som bol celý čas rozhodnutý, že za to nezahlasujem. Nemohli so mnou počítať, ale Viliam Karas mohol o mne vedieť, že hľadám spôsoby, ako túto ústavnú novelu presadiť.

Ako to myslíte?

Vo štvrtok ráno som totiž kontaktoval KDH, či v ich klube niekto nezmenil názor. Blížila sa naša tlačová konferencia, a keby som pred ňou vedel, že novela má podporu osemdesiatdeväť poslancov a stojí a padá len na mne, tak by som okamžite požiadal predsedu poslaneckého klubu, že pre mňa sa zmenila situácia a chcem novelu podporiť.

Aj počas dňa som mal rozhovor s Lukášom Bužom o tom, či zmenia svoj postoj alebo či náhodou nevedia, kto je ten osemdesiaty deviaty poslanec, o ktorom sa hovorí. Keďže som po tom poslancovi pátral, dá sa čosi dedukovať, ale vylučujem, že som dopredu plánoval presne takýto scenár. K poslancovi som sa počas štvrtka nedopátral a celé sa to vyskladalo až v piatok ráno v deň hlasovania.

 Foto: Postoj/Andrej Lojan

Hovorili ste, že vás vo štvrtok nekontaktoval nikto z koalície, ale podľa mojich informácií vás po štvrtkovej tlačovke prehováral aj Ján Podmanický zo Smeru.

Bolo to predtým, ako sa malo vo štvrtok hlasovať. Náhodou sme sa stretli v poslaneckom salóniku, kde som si čítal noviny, a keď išiel okolo, oslovil ma, ako som na tom s hlasovaním, keď som mu však povedal, že tak, ako sme celý čas za hnutie deklarovali.

Ale je pravda, že on aj Roman Michelko z SNS sa na mňa neustále obracali, či neprehodnotím svoj postoj. No už od začiatku som sa odmietol s nimi o tom rozprávať. Jediný partner mimo nášho klubu bol v tomto pre mňa klub KDH. Keby sa Marek Krajčí nepridal, ani ja by som nehlasoval za.

Igor Matovič vám vyčítal, že ste nespravili tlačovku aspoň minútu pred hlasovaním. Prečo ste do toho nešli?

Bol som vtedy vo foyer Národnej rady a prebleslo mi hlavou, či tesne pred hlasovaním neinformovať médiá, ale hneď som to zavrhol z dvoch dôvodov. Len čo by som začal komunikovať tesne pred hlasovaním takúto vážnu zmenu rozhodnutia, novinári by mi mohli klásť otázky a mohol by som zmeškať hlasovanie. A potom som mal obavu, že by to hlasovanie nemuselo dopadnúť úspešne preto, že by niektorí poslanci Hlasu nakoniec novelu nepodporili.

Ani Matovič však neverí vašej téze, že keby PS vedelo, že máte deväťdesiat hlasov, tak si nájde niekoho v Hlase, aby to neprešlo. Od koho ste o tomto scenári počuli?

Od dôveryhodnej osoby, ktorú teraz nechcem vystaviť mediálnej pozornosti. Nie je však tajomstvom, že poslanci PS sa často stretávajú s poslancami Hlasu, diskutujú spolu a snažili sa ich lámať už v čase koaličnej krízy, keď tak chceli dostať z politickej arény Roberta Fica a vystriedať ho v nejakej kombinácii s Hlasom. O tom je aj celý spor Igora Matoviča s predsedom PS, aby vylúčili spoluprácu s Hlasom. Preto keď ku mne prišla táto informácia, veril som jej.

Ktorí poslanci z Hlasu to majú mať nahnuté k PS?

Práve tí liberálni.

Ktorí to sú?

Nebudem hovoriť ktorí ani to, od koho som tu informáciu dostal. Ale bral som to vážne.

Marek KrajčíKeby sme v piatok ráno verejne oznámili, že budeme hlasovať za, ústava by neprešla

Lukáš Kekelák

Takto to však znie, že reálne neviete, koho reálne vedia ovplyvniť. Nakoľko pri vašej otočke zohralo rolu aj to, že PS hlasovalo za zrušenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie spolu so Smerom, ako to hneď po hlasovaní spomínal Igor Matovič?

Bol to tiež jeden zo zásadných momentov, prečo som hľadal toho deväťdesiateho poslanca. Napriek silnému odkazu, že s koalíciou sa v hodnotových otázkach nehlasuje, oni sami túto politiku porušili a ukázali, ako svoje slová myslia vážne.

Často hovoria o veľkej tolerancii, pritom sa neraz stavajú do pozície, že kým oni niečo môžu, iní nie. A to, akí sú v skutočnosti neznášanliví, sme videli z ich reakcií po hlasovaní.

Igor Matovič vás v utorok vyhodil z poslaneckého klubu aj z Hnutia Slovensko. Na rozdiel od Mareka Krajčího ste sa podľa neho za svoje hlasovanie za novelu ústavy nevedeli kolegom a voličom ospravedlniť ani prijať zodpovednosť. V priamom prenose to v jeho réžii vyzeralo tak, akoby ste nezvládli jeho „skúšku“ a nekajali sa dostatočne a včas, ako to robil Krajčí. Vidíte to rovnako?

Naopak, ja to vnímam tak, že som tú skúšku zložil dobre, lebo to bola skúška iba o hlasovaní alebo nehlasovaní za ústavu. Ja som bol pred hlasovaním presvedčený, že toto bola jediná možnosť, pri ktorej novelu možno ešte presadiť, inak by sa minimálne do konca volebného obdobia stratila.

Rozumel som však sklamaniu kolegov, keďže mali odo mňa iné očakávania. Hneď po hlasovaní som sa im na klube ospravedlnil, napísal som to do skupiny aj pre poslancov, ktorí tam vtedy neboli, a zároveň aj do spoločného komunikačného vlákna celého hnutia. Uvedomoval som si, že komunikácia bola a je problém.

Áno, od Igora Matoviča som za komunikačnú chybu dostal možnosť uložiť si trest, a to buď taký, že sa vzdám mandátu, alebo že odídem z klubu. Ja som však chcel zostať, získať dôveru klubu späť, pilne politicky pracovať a ukázať, že konzervatívci aj v Hnutí Slovensko majú čo ponúknuť.

Igor Matovič napriek tomu nezaznamenal u vás „žiaden záchvev svedomia“ a pokory, naopak, videl len „chladnokrvnosť“. Prečo ste vôbec plánovali zostať niekde, kde vás za vaše hlasovanie už predtým nazývali zradcom?

To označenie bolo veľmi silné, ale kritika, ktorá sa k nám dostala, nám patrila. Ja Igorovi v niečom rozumiem. On aj všetci moji kolegovia sa cítili ľudsky zle. Keby som bol na ich mieste, tiež by to bolo pre mňa náročné.

Bolo mi ľúto, čo sa stalo, no prečo by som sa mal utápať v žiali a v smútku, keď ja som prežíval radosť, že sa podarila dobrá vec? Veď sme presadili do ústavy civilizačný a hodnotový rámec, ktorý som celé svoje pôsobenie v politike chcel presadiť.

 Foto: Postoj/Andrej Lojan

Ich emócia smútku a moje prežívanie radosti z toho, že to vyšlo, cez víkend ani počas týždňa spolu neladili, v tom sme si neporozumeli. Dokážem im preto rozumieť, prečo si vyložili moje postoje tak, ako ich interpretovali.

Napriek tomu som sa predtým s mnohými kolegami osobne stretol, viacerých som cez víkend vyhľadal, aby som im ukázal, že vnímam zodpovednosť, že si uvedomujem svoju komunikačnú chybu a chcem ju napraviť. Napriek všetkému, čo sa stalo, som rád, že prešla novela ústavy a že práve naše hlasovanie o tom rozhodlo.

To, čo sa počas utorka udialo, nepôsobilo na vás od Igora Matoviča manipulátorsky?

Ja som sa pozeral na novelu ústavy ako na možnosť zdravým spôsobom obnoviť diskusiu o vlastenectve, ako povýšiť na ústavný princíp politiky ochraňujúce deti. To, či Igor Matovič v tom videl nejakú skúšku, je pre mňa vždy až to druhé v poradí.

Kolegialita je pre mňa v politike veľmi vysoko postavený a dôležitý princíp, ale pre mňa bude vždy na prvom mieste presadzovanie hodnôt, ktoré som chcel v politike reprezentovať.

Vy ste teda nevideli manipulatívnu hru v tom, ako ste sa mali s Marekom Krajčím najskôr verejne kajať a odísť z klubu, aby vás následne prijali späť ako „polepšených hriešnikov“?

Pre mňa to bola skúška ohňom, z ktorej som vyšiel posilnený. Keď mi dávali ultimátum na rozhodnutie, tlmočil som im, že vo svojom danom rozpoložení neviem robiť také vážne kroky o svojej politickej budúcnosti na počkanie. Týždeň, ktorý som si pýtal, bol pre nich priveľa. Navyše bol som chorý, čo mi znemožnilo predstúpiť pred verejnosť a dôslednejšie sa ospravedlniť za komunikačné harakiri, ktoré nastalo.

Ako sa vám počúva, keď o vás hovoria ako o zbabelcovi, ktorý sa vytešuje z pár lajkov, pochvalných správ a potlesku vo svojej bubline, pritom podviedol milión ľudí a hnutie, ktoré ho dostalo do politiky, „zarezal ako sviňu“?

Veľmi zle. Od prvého momentu, keď sme sa s Marekom Krajčím rozhodli ísť za novelu hlasovať, vedeli sme, že to, čo príde potom, bude peklo. Nebol totiž vopred dostatočný priestor na komunikáciu, vysvetliť to. Uvedomoval som si, že berieme politický kredit celého hnutia, nielen svoj. Ale nad to, čo potom zaznelo, sa snažím povzniesť.

Videl som už viacero politických rozchodov, preto som sa úmyselne počas tých dní, keď sme riešili vnútrostranícke veci, nevyjadroval, aby som neprilieval olej do ohňa. V komunikácii však každý robí chyby, ja som sa za tú svoju úprimne ospravedlnil a teraz chcem ísť ďalej.

Podľa Matoviča ste z kresťanov v politike urobili „vychcaných hajzlov“, ktorí sú schopní presadzovať morálne veci a dosiahnuť dobré veci, no nemorálnymi spôsobmi a ešte si na konci aj zatlieskať. Hovorí, že presadzujete kresťanské hodnoty, hoci nemáte morálku, a pýta sa, v čom ste potom iní od Roberta Fica.

Už som veľakrát v živote zažil, že v kritických momentoch je dôležité urobiť správnu vec a potom sa postaviť a vysvetliť svoje konanie. A to som urobil. Hlasovanie neľutujem, teším sa, že ústavné zmeny prešli, a hlasoval by som v takej istej situácii znova rovnako. Podarila sa výborná vec, túto pozitívnu emóciu si nesiem ďalej.

Aj vy ste vo štvrtok hovorili, že nechcete, aby boli kresťania a konzervatívci na Slovensku zneužití a oklamaní Robertom Ficom. Vy sa po tomto hlasovaní teda necítite premiérom zneužitý?

Necítim sa zneužitý Robertom Ficom, práve naopak. To on dodal hlasy konzervatívcom a my sme si presadili politiky, ktoré sme presadzovali už dlhodobo. Ja som sa snažil celý čas ľuďom vysvetliť, že Robert Fico neprináša konzervatívne politiky a to, čo je obsiahnuté v novele ústavy, nie je v skutočnosti to, čo on chce.

On komunikoval hrádzu a konflikt s Progresívnym Slovenskom, ale ten konflikt je dnes už vyriešený a Fico tak spravil službu opozícii, lebo stratil jednu veľkú tému. Aj PS stratilo takmer celý svoj ideologický obsah, takže prijatím tejto novely ústavy sa zmenilo v politike veľa vecí.

Hlasovaním o ústave sme sa definitívne odklonili od trajektórie, že Slovenská republika bude progresívny štát v zmysle progresívnej ideológie. Poznám konzervatívcov, ktorí volili Roberta Fica nie preto, že by ho chceli voliť, ale len preto, aby porazili Progresívne Slovensko. Títo ľudia dnes už takú dilemu nemajú.

Už povedal Igor Matovič dosť na to, aby ste sa nechceli vrátiť späť?

Áno, je už zbytočné sa nad tým akokoľvek zamýšľať. Pozerám sa dopredu. Napriek všetkému chcem poďakovať svojim kolegom za spoluprácu, pretože som si ich vždy vážil a za tých deväť rokov v Hnutí Slovensko im ďakujem.

Našiel sa aspoň jeden váš kolega z klubu okrem Richarda Vašečku, ktorý vás po vylúčení kontaktoval, prípadne vám tiež poďakoval?

Jediný mi vyjadril solidaritu Marek Krajčí, nik iný.

Ako vnímate to, že sa Krajčí do klubu rozhodol vrátiť?

Ako jeho slobodné rozhodnutie. Nechcem viac komentovať jeho kroky.

Neozvala sa vám ani Erika Jurinová, ktorá v roku 2014 hlasovala so Smerom pri ústavnom zakotvení manželstva ako zväzku muža a ženy?

Telefonovala mi, ale ešte pred štvrtkovým hlasovaním o ústave. Zaujímal ju aktuálny vývoj v Národnej rade.

Odporučila vám hlasovať podľa svedomia v rozpore s klubom?

Na to, čo mi povedala, sa spýtajte jej.

 Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zmenili ste po tejto skúsenosti názor na Igora Matoviča?

(Dlhé ticho.) Nesústreďujem sa na svoje vnútorné emócie. Chcem sa radšej venovať tomu, čo ešte konzervatívci vedia ponúknuť nielen v tej hodnotovej otázke, ale aj v ekonomických riešeniach.

Hlasovanie o ústave nie je bodka a definitíva za konzervatívnymi politikami, ale možnosť na nový začiatok a spojenie konzervatívcov viacerých prúdov. Budem teraz ešte viac pracovať na tom, aby sme ako konzervatívci spolupracovali a spoločne postupovali.

Pridáte sa teda ku KDH alebo skôr k Richardovi Vašečkovi a Kresťanskej únii, ktorá po vašom vylúčení odišla z klubu?

Najbližší mesiac budem určite pôsobiť ako nezaradený poslanec a je predčasné hovoriť, či a kam sa pridám. Ocitol som sa v novej situácii, s ktorou som nepočítal. Richardovi Vašečkovi za gesto ďakujem.

Nedostali ste zatiaľ od KÚ či KDH žiadnu ponuku?

Vždy sme si boli politicky blízki, uvidíme, kam to povedie. Po mesiaci v tom budem mať jasnejšie.

Dá sa povedať, že Smer namiesto KDH vykostil Hnutie Slovensko?

Skôr sa dá povedať, že konzervatívci vykostili Roberta Fica, ktorého celý slovník bol veľmi útočný a násilný. Najčastejšie spomínané mená sú Krajčí a Krátky a Robert Fico nakoniec z toho vôbec nemá taký kredit, ako očakával, že bude mať. Práve preto sa nám snažil dať bozk smrti, no stopercentne môžem vylúčiť, že nás nejakým spôsobom ovplyvňoval. Cítil, že nemal na to, aby to presadil.

Ferenčák je poslanec z jeho koalície, ktorý sa nedokázal stotožniť s novelou ústavy, takže práve jeho koalícia nevedela dodať všetky hlasy, ktoré mala mať k dispozícii. Fico ťahal za kratší koniec. Bič plieska na konci a ten koniec sme boli my s Marekom Krajčím. On to veľmi dobre vedel a dnes to vie celé Slovensko.

Po hlasovaní ste povedali, že schválenie ústavy prispeje aj k tomu, aby sa opozícia vedela spojiť a navždy sa uzatvorili alternatívy k Robertovi Ficovi. Posledné dni však skôr ukazujú, že sa mu týmto hlasovaním podarilo opozíciu najmä rozdeliť. PS aj SaS bezprostredne vylúčili ďalšiu spoluprácu s hnutím Igora Matoviča, bez ktorého zrejme alternatíva voči Ficovej vláde nevznikne.

Robert Fico mal za cieľ rozdeliť opozíciu a bude to jeho cieľ aj naďalej. Nepredpokladajme, že jeho snahy sa týmto skončili. Otázka však je, čo s tým spraví opozícia. Všetky emócie okolo schválenia ústavy nám môžu byť teraz dobrou školou.

Treba si všimnúť vyspelosť lídra Progresívneho Slovenska, ktorý sa po hlasovaní nechal ovládnuť emóciami, čo líder skrátka nerobí. Áno, PS utrpelo veľkú politickú porážku, tak začali vylučovať zo spolupráce Hnutie Slovensko, ktoré spolupracovať ani nikdy nepozvali. Ak sa lídri opozície budú naďalej správať takto detinsky a vylučovať sa navzájom, tak potom opozícia nemá budúcnosť.

Vyspelosť a triezvosť v konaní však mnohým chýba aj pri krokoch Igora Matoviča. Po vašej poslednej skúsenosti s ním si ešte myslíte, že alternatíva voči Ficovej vláde dokáže s ním dobre fungovať?

Nemám dôvod teraz útočiť na svojich kolegov ani na Igora Matoviča. Ja som celý čas veril, že Hnutie Slovensko bude vedieť byť súčasťou budúcej vlády, a to si myslím aj dnes. Moje vylúčenie nič nezmenilo. Nemôžem brať osobne, že nejaká negatívna vec voči mne teraz zmení moje doterajšie názory o hnutí.

Skôr ide o to, že to nie sú až tak programové spory, ale osobné animozity a útoky medzi jednotlivými opozičnými lídrami, ktoré ich od seba vzďaľujú a znemožňujú spoločné vládnutie. A v týchto prestrelkách má Igor Matovič navrch.

Do osobných sporov by sme chodiť nemali a nechcem to robiť ani ja.

Myslíte si stále, že kultúrno-etické otázky sú touto ústavou už vyriešené a nebudú viac rozdeľovať opozíciu?

Keď som to povedal po hlasovaní, nemyslel som to takto definitívne. Chcel som tým len zdôrazniť, že konzervatívne politiky nie sú len o hodnotových otázkach, ale sú aj o ekonomických. Sám mám pripravenú sériu návrhov, ktoré by mohli ukázať ponuku konzervatívnej politiky.

Na tlačovke pred hlasovaním ste povedali, že považujete za drzé a arogantné myslieť si o konzervatívcoch, že jedno budú hovoriť na verejnosti a potom, keď sa vypnú kamery v pléne, spravia niečo druhé. Hovorili ste, ako si držíte konzistentnosť aj vnútornú integritu. Hoci ste mnohých konzervatívcov svojím hlasovaním potešili, nenaštrbili ste predsa len spoľahlivosť, čo sa týka vašej konzistentnosti v konaní?

Celý tento výrok treba chápať v kontexte, keď niekto od nás očakával, že v tajnom hlasovaní budeme za, hoci verejne povieme, že hlasovať nejdeme. Odmietal som tajné hlasovanie, pretože ak by aj došlo k nečakanému vývoju, čo sa nakoniec stalo, aby to bolo verejnosti jasné a hlasovanie sa nekončilo dohadmi.

Konzervatívci mi môžu vždy dôverovať, že sa za ich hodnoty postavím a budete ich vedieť strategicky a politicky presadiť tak, aby to prinieslo výsledok.