Nová prognóza Národnej banky Slovenska Konsolidácia výrazne zabrzdí ekonomiku, krajina pre ňu príde o 17-tisíc pracovných miest

Keď Národná banka Slovenska na jeseň roku 2023 predstavila prognózu vývoja ekonomiky, zdalo sa, že rast v tom roku sa síce spomalil, no v ďalšom období sa mal pozviechať. V roku 2025 mala ekonomika podľa vtedajších odhadov dosiahnuť rast na úrovni 3,4 percenta.

Je však rok 2025 a situácia je úplne iná. Národná banka vo štvrtok predstavila najnovšiu prognózu, podľa ktorej v tomto roku rast slovenskej ekonomiky nedosiahne ani jedno percento.

Situácia sa nezlepší ani v budúcom roku, práve naopak, výkonnosť ekonomiky bude ešte nižšia a dosiahne iba 0,5 percenta.

Ide tak o výrazné skresanie oproti predchádzajúcej letnej predikcii. Vtedy Národná banka Slovenska ešte predpokladala, že v tomto roku bude ekonomika rásť 1,2-percentným tempom a v budúcom 1,6-percentným.

„Zhoršenie výhľadu ekonomiky vychádza najmä z prehodnotenia domácej časti ekonomiky,“ píšu analytici NBS.

Trpieť budú najmä domácnosti

Konsolidácia totiž priamo ovplyvní príjmy domácností a zvýši náklady pre firmy, čo sa prejaví v zníženej spotrebe a menších investíciách.

„Hlavné bremeno doľahne na domácnosti, ktoré budú musieť obmedziť svoje výdavky,“ konštatujú analytici.

Bez konsolidácie by bol ekonomický rast podľa nich dvojnásobný.

Naplno sa tak prejaví negatívny vplyv vládnych opatrení, ktoré pôsobia protirastovo. Na tento fakt upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že ak by bol mix opatrení iný, dosah na ekonomiku by nemusel byť taký veľký.

Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o konsolidáciiBudeme mať najviac zdanenú ekonomiku v histórii a stále to nebude stačiť

Kristína Votrubová

Výsledný efekt však môže byť podľa NBS ešte iný, keďže stále nie je jasné, ako bude štát šetriť. Nejde pritom o malú sumu, vláda chce na prevádzkovaní štátu ušetriť v budúcom roku 1,3 miliardy eur.

Konkrétne opatrenia, ako to dosiahne, však aj po schválení konsolidačného balíčka chýbajú.

Na ich podobu sa pýtali premiéra Roberta Fica aj vo štvrtok na tlačovej konferencii, na otázku však povedal iba to, že všetko bude zverejnené.

Fico o konsolidáciiAj štát bude šetriť, veď uvidíte. Zrušiť voľno 6. januára vraj navrhli cirkvi

Miro Pastorek

Ministerstvo financií podľa Fica už pripravilo konkrétne opatrenia. Všetky rezorty vraj majú presné vedomosti o tom, koľko budú musieť ušetriť. „Presne vedia, o koľko budú mať menej peňazí na tovary a služby, prepúšťajú sa zamestnanci. Choďte sa spýtať, aký amok je na okresných úradoch,“ povedal.

O šetrení na strane štátu sa hovorilo aj pri predchádzajúcich konsolidáciách, ako však upozorňujú analytici NBS, na konkrétnych ukazovateľoch sa to veľmi neprejavilo.

Štátu sa nedarí šetriť

Spotreba verejnej správy, naopak, v prvom polroku tohto roka vzrástla o osem percent. Bolo to dané najmä dvojciferným rastom výdavkov na platy vo verejnej správe. Na jednej strane to spôsobili jednorazové polročné odmeny, na druhej strane historicky rekordná zamestnanosť.

„Medziročne pribudlo najviac zamestnancov vo vzdelávaní, zdravotníctve, verejnej správe a obrane,“ píše NBS.

Rástli však aj výdavky na tovary a služby.

Vo verejnej správe síce zamestnanosť rástla, no NBS varuje, že trh práce prichádza o svoju odolnosť a počet pracovných miest bude klesať.

Nedostatok zamestnancov bol pritom ešte donedávna hlavným problémom slovenských firiem. Už to však neplatí a situácia sa zhoršuje, i keď ministerstvo práce sa stále hrdí nízkymi číslami nezamestnanosti.

„V pozadí prebiehajú nepriaznivé trendy. Za dobrým číslom stojí najmä nárast zamestnanosti v službách a vo verejnej správe. V službách sa však tvoria menej produktívne a slabšie platené miesta, ktoré prevažne zapĺňajú cudzinci,“ vysvetľuje NBS.

Konsolidačné opatrenia si podľa najnovšej prognózy do roka 2027 vyžiadajú 17-tisíc pracovných miest, ďalších 13-tisíc zmizne z ponuky z iných príčin.

Nižšie pnutie na trhu práce spolu s inými faktormi spôsobí, že v budúcom roku reálne mzdy neporastú. Nominálny rast totiž vymaže inflácia, ktorá by mala dosiahnuť 3,6 percenta.

Prostredie predlžuje konsolidáciu

Konsolidácia teda bude tlmiť rast ekonomiky, čo bude v konečnom dôsledku znižovať jej efekt.

Ako totiž vysvetľujú autori prognózy NBS, úspech konsolidácie do veľkej miery závisí od toho, v akom stave sa nachádza ekonomika. Keď klesá alebo stagnuje, šetrí sa veľmi ťažko. „V takýchto podmienkach majú snahy o znižovanie deficitu spravidla len minimálny efekt na zmenšenie dlhu,“ píše sa v prognóze.

Aj preto je súčasná konsolidácia obzvlášť bolestivá a trvá dlhšie, ako by trvala v prípade priaznivejších okolností.

V budúcom roku bude obsahovať množstvo opatrení, väčšinu z nich tento týždeň schválil parlament.

Najviac peňazí prinesie okrem nekonkretizovaného šetrenia na strane štátu zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb, rušenie dní pracovného pokoja a zvýšenie zdravotných odvodov. Len tieto tri opatrenia by mali priniesť takmer 800 miliónov eur.

To, ktoré dni pracovného pokoja sa majú zrušiť, sa na poslednú chvíľu menilo. Pôvodne sa počítalo so 6. januárom, nakoniec sa namiesto toho zruší pracovný pokoj 15. septembra, keď je sviatok Sedembolestnej Panny Márie.

Zmena sa dotkne aj 8. mája, v oboch prípadoch však ide iba o jednoročnú výnimku. V prípade 17. novembra ide o definitívny koniec.

Politici nakoniec do balíčka zakomponovali aj zmrazenie platov a paušálnych náhrad poslancov. Premiéra a ministrov sa to však zatiaľ netýka.

To, ako bude štát šetriť na sebe, sa ukáže až pri predstavovaní návrhu štátneho rozpočtu.