Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o konsolidácii Budeme mať najviac zdanenú ekonomiku v histórii a stále to nebude stačiť

Ideme konsolidovať už tretí rok a budeme v tom musieť pokračovať aj ďalej. Ako však v rozhovore hovorí predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, vláda sama si predlžuje obdobie, počas ktorého je potrebné uťahovať opasky. 

„Je to dané tým, že zároveň neutralizujeme tieto ozdravné opatrenia úplne novými výdavkami,“ vysvetľuje. Problémom je aj to, že mnohé opatrenia sú dočasné. 

Dostali sme sa tak do situácie, keď sme minuli veľké množstvo konsolidačných opatrení, „a napriek tomu to nebude stačiť na to, aby sme mali deficit, ktorý by nám zaručil, že nebudeme na trestnej lavici v rámci Európskej únie“, vraví Tóth.

V rozhovore hovorí aj o tom, či bude vláda reálne šetriť aj na sebe, kde skončia peniaze zo zvýšených zdravotných odvodov a či by na konsolidáciu stačilo naštartovať ekonomický rast.

Dosiahne vláda predstavenými opatreniami cieľ znížiť deficit?

Je to stále otázne, pretože 40 percent balíčka ešte v skutočnosti nebolo prezentovaných. Balíček zároveň nemá objem 2,7 miliardy, ako sa hovorí, keďže 435 miliónov zhltnú takmer plošné energodotácie.

Ak by teda prišlo k implementácii všetkých výdavkových sľubov, balíček by bol v objeme do 2,3 miliardy eur. Z toho 0,9 miliardy majú byť avizované úspory na výdavkoch, čiže niečo menej ako 40 percent.

Pri asi 600 miliónoch z nich nám však stále chýbajú informácie o tom, ako sa skonkretizujú a najmä nakoľko tie úspory budú skutočné v zmysle trvácnosti.

Čo tým myslíte?

Ak vláda hodnoverne predstaví aj zvyšné výdavkové opatrenia, balíček by mohol postačovať na krátkodobé zníženie deficitu bližšie k štyrom percentám, ale v dlhodobom horizonte tam deficit neostane, keďže viaceré opatrenia sú opätovne iba dočasné.

Aj tie štyri niečo percentá sú stále výrazne nad maximálnym povoleným deficitom na úrovni do troch percent. A stále je to výrazne viac ako úroveň, ktorá by stabilizovala dlh, čo je asi 2,5 percenta.

Takže konsolidácia by mala byť ešte väčšia?

Určite nie sme na konci cesty. Aj preto by konsolidácia mala byť v prvom rade trvalá, aby sme ju zbytočne nenaťahovali. Dám príklad.

Ak by doterajšie dva konsolidačné balíčky mali iba opatrenia trvalého rázu a zároveň by sa popri nich neprijímali úplne nové výdavkové opatrenia, akým bol napríklad trinásty dôchodok, tak na budúci rok by teraz nebolo treba pripraviť žiadny nový balíček, doterajšia konsolidácia by vystačila na vládny cieľ deficitu vo výške 4,1 percenta v budúcom roku.

A vo volebnom roku by sme na dosiahnutie 3,5-percentného deficitu museli konsolidovať len nejakých 700 miliónov.

Alternatívne, ak by sme si v prvých dvoch konsolidačných balíčkoch odpustili aj nové daňové výnimky v DPH vrátane luxusných služieb ako hotely a reštaurácie, tak by sme na splnenie vládnych cieľov nemuseli konsolidovať v budúcom roku a ani v roku 2027 nič. Zníženie deficitu na 3,5 percenta HDP by prišlo samo z doterajšej konsolidácie.

Čiže to, že ešte máme dlhú cestu konsolidácie pred sebou, je dané tým, že zároveň neutralizujeme tieto ozdravné opatrenia úplne novými výdavkami.

Časť opatrení má zároveň len dočasný vplyv a ich štruktúra viac zaťažuje ekonomickú aktivitu, a teda viac ubližujú nášmu ekonomickému rastu.

Začína sa zdať, že konsolidovať budeme donekonečna. Je to teda tým, že sa prijímajú nové výdavky.

Áno, sú to nové výdavky, netrvácnosť opatrení, ale aj to, že na začiatku volebného obdobia sme si situáciu ešte paradoxne zhoršili.

Hegerova vláda končila s deficitom 4,4 percenta v máji a v predvolebnom období parlament naprieč politickým spektrom poschvaľoval opatrenia, čím zvýšil tento deficit na úroveň 4,8 percenta v čase volieb.

Ale nová vláda namiesto konsolidácie tesne pred koncom roka ešte navýšila trináste dôchodky a odvtedy je deficit až dodnes na úrovni prevyšujúcej päť percent.

Čiže my sami si konsolidačné obdobie pre obyvateľstvo a podniky neúmerne predlžujeme, čo nie je dobré.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Dá sa konsolidovať takto dlho?

Čím dlhšie sa konsoliduje, tým viac, prirodzene, rastie riziko konsolidačnej únavy.

Zároveň viac protirastové opatrenia, ako je napríklad zdaňovanie ekonomickej aktivity alebo prípadne šetrenie na investíciách namiesto bežných výdavkov, môžu neúmerne predlžovať obdobie konsolidácie, keďže spomaľovanie rastu donesie štátu nižšie ako očakávané príjmy. A to vytvorí dodatočnú potrebu konsolidácie, ktorá by inak nebola potrebná.

Vidíme napríklad situáciu vo Francúzsku, kde časť obyvateľstva prestala akceptovať potrebu ozdravovania verejných financií po nedávnych krízach. Dlhodobo majú nízky rast a zvykli si na ponúkané verejné služby.

Konsolidovať však treba, pretože nám nebezpečne rastie dlh a s ním rastie aj množstvo peňazí, ktoré dávame na splácanie úrokov. O koľko peňazí takto „zbytočne“ prichádzame?

Zatiaľ čo ešte relatívne nedávno sme dávali na splácanie dlhu ročne len o niečo viac ako jednu miliardu eur, v tomto roku to budú už dve miliardy a o tri roky sa očakáva nárast až na tri miliardy eur.

Zhoršovanie situácie je teda razantné. Je to dané nárastom dlhu, ale aj tým, že samotné úrokové sadzby výrazne stúpli kvôli potrebe boja s infláciou.

Chvíľu sme tento nárast necítili, keďže sa predošlej vláde podaril husársky kúsok zdvojnásobiť likvidnú rezervu štátu za takmer nulové úroky a to nám ušetrilo peniaze.

Predstavený konsolidačný balíček obsahuje 22 opatrení. Ako hodnotíte mix, ktorý si vláda vybrala?

Balíček ma reálne hodnotu do 2,3 miliardy eur, ak by sa naplnili všetky sľuby – 0,9 miliardy je na strane výdavkov a 1,4 miliardy na strane príjmov.

Pre ozdravovanie verejných financií je však okrem samotného objemu dôležitý aj fakt, koľko z týchto opatrení bude trvalých, a tu sme opäť kritickí ako pri predchádzajúcich balíčkoch.

Zároveň to znamená, že viac ako 60 percent je na strane príjmov, hoci boli prísľuby, že tentokrát to bude viac na strane výdavkov. Dokonca ak by sme brali do úvahy iba doteraz skonkretizované opatrenia, tak príjmové opatrenia tvoria zatiaľ až 83 percent z celkového balíčka.

Viac ako polovica príjmových opatrení priamo zaťažuje pracovnú silu a je viac protirastová, ako by bolo ideálne. Z tohto hľadiska je teda balíček podobný ako balíčky na roky 2024 – 2025.

Vláda plánuje ušetriť stovky miliónov na fungovaní štátu. Je možné z roka na rok ušetriť okolo 800 miliónov?

Určite je to možné, len sa na to treba pripraviť, ak chceme, aby to bola reálna, a teda dlhodobá úspora. Trvalé šetrenie na strane výdavkov je oveľa ťažšie ako na strane príjmov. Tam stačí v parlamente iba schváliť zvýšenie daňovej sadzby.

Zefektívňovanie na strane výdavkov si vyžaduje poctivú detailnú prácu. Každý sektor musíte samostatne zanalyzovať, dať ho prejsť nezávislým procesným auditom, ktorý odolá vnútorným lobistickým tlakom rezortu.

Mnohé veci však už máme k dispozícii vďaka Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Je priam trestuhodné pre budúcnosť Slovenska, že práca tohto útvaru sa tak ignoruje.

V čom je problém v šetrení, ktoré plánuje vláda?

Ak budeme šetriť len jednoduchým spôsobom, napríklad tak, že počítače nekúpime tento rok, ale o rok alebo že dočasne zmrazíme platy bez úspor na zamestnanosti, alebo že dočasne neopravíme strechu či most, tak to nie je reálne šetrenie, len odsúvanie problému do budúcnosti a naťahovanie obdobia konsolidácie.

Je to práve tento typ šetrenia bez analýz a poctivých príprav, ktorý máme tendenciu robiť.

Jedným z opatrení je zmrazenie platov vo verejnej správe a skresanie mzdovej obálky. Koľko peňazí to môže priniesť v budúcom roku?

Krátkodobo možno dvesto miliónov. Ak chceme šetriť na mzdovej obálke, je lepšie tak robiť cez úspory na zamestnanosti, napríklad digitalizáciou verejných služieb alebo odstraňovaním duplicít a nepotrebných činností.

Uvoľnená pracovná sila sa zároveň môže zamestnať v produktívnejšom súkromnom sektore a štát bude aj z toho dodatočne benefitovať.

Oproti tomu plošné zmrazenie miezd v štátnej správe väčšinou znamená len dočasné šetrenie, pretože často sa potom vo volebnom roku stáva, že mzdy prirodzene dobehnú.

Veľkú sumu má priniesť aj zvýšenie zdravotných odvodov. Pravdou je, že zdravotníctvo sa dlhodobo borí s nedostatkom peňazí. Je toto dobrá cesta, ako nedostatok riešiť?

Pokiaľ to správne chápeme, ministerstvo financií sa bude snažiť túto sumu nedať do zdravotníctva, ale využiť ju na zníženie deficitu.

Ak by tieto peniaze smerovali do zdravotných poisťovní, tak je veľká šanca, že veľká časť sumy by mohla byť minutá a nepomohla by konsolidácii.

Ako môže štát tieto peniaze presmerovať?

Cestou by bolo napríklad znížiť platbu za poistencov štátu, ale zatiaľ takúto legislatívu nevidíme, takže je to len špekulácia.

Zvyšovanie odvodov zvyšuje cenu práce. Dokedy ich možno takto zvyšovať?

Už v tomto roku máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie od roku 1996 a dokonca, a to považujem za jeden z najväčších problémov súčasnej situácie, v budúcom roku bude mať štát najvyššie príjmy z ekonomiky v histórii Slovenska a pritom stále neudržateľne vysoký deficit.

Vystrieľali sme si veľmi veľa nábojov vo forme zvyšovania daní a odvodov, budeme mať najviac zdanenú ekonomiku v histórii samostatného Slovenska.

A napriek tomu to nebude stačiť na to, aby sme mali deficit, ktorý by nám zaručil, že nebudeme na trestnej lavici v rámci Európskej únie.

Toto je pre mňa jedno z najväčších varovaní doterajšej rozpočtovej politiky.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Bude toto zvýšenie odvodov motivovať ľudí k prechodu do sivej ekonomiky?

Už teraz vidíme, že z medzinárodného hľadiska sme menej atraktívni pre zahraničné investície. Máme totiž najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v regióne a aj veľké firmy zdaňujeme najvyššie.

Zamestnávatelia musia platiť veľmi vysoké celkové náklady práce a zamestnanci nedostanú dostatočnú odmenu vo forme čistej mzdy. To, prirodzene, motivuje k sivej ekonomike alebo k prechodu na štatút živnostníka.

Ale tu treba povedať, že konsolidačný balíček sa snaží aspoň trochu vybalansovať zdaňovanie práce zamestnanca a živnostníka.

Živnostníkom sa venuje niekoľko opatrení, zvyšujú sa minimálne odvody, skracujú sa odvodové prázdniny. Je to príliš alebo bolo načase, aby sa podmienky pre živnostníkov sprísnili?

Súčasné zdanenie zamestnancov voči živnostníkom je neúmerne vysoké.

Určite je tu priestor znižovať takto neférovo vysoký rozdiel. Pre ekonomiku by bolo lepšie spraviť to tak, že popri zvýšení daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov znížite zaťaženie zamestnancov, aby ste nezvyšovali celkové zaťaženie práce.

Ale pri tomto konsolidačnom balíčku sa zvyšuje zaťaženie oboch skupín, i keď živnostníkov sa to dotkne zrejme najviac.

Je však v súčasnej situácii vôbec možné rozmýšľať o znižovaní daňovo-odvodového zaťaženia?

Ako som už spomenul, ak by sme pri konsolidácii neprijímali nové výdavkové opatrenia a konsolidovali trvalo, na splnenie vládnych cieľov by sme v budúcom roku nemuseli vôbec konsolidovať. A potom vždy môžete robiť rozpočtovo neutrálne úpravy.

Dám iný príklad.

Ak by vláda spravila poriadok v rôznych sadzbách DPH, ponechala by desaťpercentnú DPH na základné potraviny a aplikovala základnú sadzbu na všetky ostatné položky vrátane luxusných služieb, tak výber DPH mohol byť o jednu miliardu vyšší. A to by sa mohlo použiť aj na znižovanie zdaňovania aktivity.  

Ešte markantnejší príklad je len štvrtinové zdanenie majetku voči priemeru OECD. Zvýšenie na priemer by prinieslo skoro dve miliardy eur a zároveň zdaňovanie majetku je oveľa menej protirastové ako zdaňovanie aktivity.

Samozrejme, miliardy úspor sú dostupné aj na výdavkovej strane cez dôsledné aplikácie princípov hodnoty za peniaze vrátane lepšej adresnosti sociálnej politiky.

Ďalšiu veľkú sumu má priniesť sprogresívnenie dane z príjmu fyzických osôb. Ide o ďalšie zaťaženie ekonomickej aktivity, minister financií Ladislav Kamenický to však obhajoval tým, že sa to dotkne iba určitej skupiny ľudí a nie bežných občanov s priemernými platmi. Ako hodnotíte toto opatrenie?

Na jednej strane je to ďalšie zvyšovanie zdaňovania práce, ale na druhej strane je to opatrenie, ktoré ľavicové vlády vo svete majú vo svojich programoch.

No ak je potreba zdaniť tých najbohatších a najmä ak to nemá byť také protirastové a protitalentové opatrenie, oveľa lepšie by bolo zvýšiť zdanenie majetku.

Úplne najbohatší vôbec nemusia byť zamestnanci.

Ako by sa teda dalo zdaniť túto skupinu?

Spomínané zdanenie majetku by bola daň, ktorej by sa nemohli tak ľahko vyhnúť, a zároveň by nebola trestaná samotná aktivita.

Túto daň však tento balíček neobsahuje, hoci už niekoľko rokov nám rôzne medzinárodné inštitúcie odporúčajú práve takúto daň, keďže nemá taký negatívny vplyv na ekonomický rast.

Konsolidácia sa predsa len dotkne istým spôsobom aj dôchodcov, trináste dôchodky sa zmrazia. Keď sa pozrieme na mix opatrení, je to proporčné alebo iné skupiny obyvateľstva si budú musieť uťahovať opasky výraznejšie?

Najviac budú určite trpieť zamestnanci a živnostníci. Nemáme ešte spravenú komplexnú distribučnú analýzu, takže zatiaľ neviem povedať presné čísla, ale už teraz je vidieť, že najväčší dosah bude na pracujúcich.

Zároveň treba povedať, že v prípade trinástych dôchodkov ide iba o dočasné zmrazenie. Legislatíva je navrhnutá tak, že na konci toho obdobia trináste dôchodky skokovo stúpnu na úroveň, akú by mali, ak by k zmrazeniu vôbec neprišlo.

Čiže napríklad toto opatrenie znamená nulové trvalé šetrenie a je príkladom, prečo sa konsolidačné bremeno presunie aj na novú vládu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Minister financií a aj minister práce uistili ľudí, že sa nebudú škrtať dávky. Keď však vidíme, že stále máme vysoký deficit, nepríde moment, keď bude treba pristúpiť aj k takýmto opatreniam?

Medzinárodné odporúčania hovoria, že ak chceme naozaj trvalo úspešnú konsolidáciu, viac ako polovica opatrení by mala byť na strane výdavkov a najmä bežných výdavkov, nie investícií.

Okrem mzdovej obálky a nákupu tovarov a služieb je ešte väčšia položka práve sociálny systém vrátane dôchodkového. Dôchodky nás po zmene pravidiel stoja o dve miliardy eur viac, ako by to bolo, keby platili pravidlá z roku 2018.

Šetrenie na strane výdavkov by moderná ľavicová vláda mala robiť tak, že by sa sústredila najmä na ochranu zraniteľných skupín, a to cez koncept väčšej adresnosti. Čiže nerozhadzovať peniaze plošne z helikoptéry, ale zohľadniť situáciu, ktorá je v rodinách, a pomáhať tým, čo tú pomoc najviac potrebujú.

Konsolidačný balíček je veľmi kritizovaný zo strany opozície. Pýtali sme sa ich, ako by konsolidovali oni, a odpovede sa dajú zhrnúť do dvoch hlavných bodov: posilniť ekonomický rast a šetriť na strane štátu. Je v aktuálnom stave verejných financií možné vykryť konsolidáciu iba takto?

Je pravda, že najmenej bolestivý spôsob, ako ozdraviť verejné financie, je výrazne zvýšiť rast ekonomiky. Problém je, že takéto opatrenia nerobíme, skôr naopak.

Ale vzhľadom na medzinárodné prostredie a komplikovaný stav verejných financií nám čisto zvyšovanie ekonomického rastu nebude stačiť.

Je poctivé povedať, že popri prorastových opatreniach treba mať aj konsolidáciu. Je však pravdou, že tá chýba najmä na výdavkovej strane.

O ekonomickom raste hovoril aj minister financií. Uviedol, že v budúcom roku bude ťahaný takmer výlučne čerpaním európskych peňazí. Je zdravé spoliehať sa iba na tento zdroj?

Predpokladáme, že rast v tomto roku môže byť nižší ako jedno percento a v budúcom roku iba mierne nad jedným percentom. To je výrazne menej ako napríklad v susednom Česku, ak by sme sa chceli sťažovať len na komplikované medzinárodné prostredie.

Čím to je?

Tým, že predlžujeme potrebu konsolidácie a v akej štruktúre ju robíme, si hatíme ekonomický rast.

Zároveň eurofondy sú naozaj tým dobrým dočasným riešením v časoch utlmeného ekonomického rastu. Moderná vláda by sa tak snažila ich čerpanie koncentrovať práve do obdobia, ktoré teraz zažívame.

Ale zatiaľ nevidíme, že by sa spravili dostatočne kredibilné reformy, ktoré by zaostávanie aj v tejto oblasti voči okolitým krajinám odstránili. Ak by k tomu nedošlo, bolo by to dvojnásobne smutné.

Na jednej strane doterajším spôsobom konsolidácie riskujeme, že neúmerne predlžujeme obdobie nižšieho rastu a uťahovania opaskov. Ak by sme zároveň ani nevedeli využiť zadarmo ponúkané obrovské vonkajšie zdroje rastu z EÚ, bolo by to dvojnásobne neuspokojivé vysvedčenie.