Minulý piatok ste vo vašom denníku uverejnili príspevok Braňa Pupalu Riedky sen o „Učiacom sa Slovensku“. Poznám Braňa dlhé roky, sme dlhoroční kolegovia a myslím, že aj priatelia. Predpokladal som jeho rýchlu reakciu na text a bol som aj na ňu veľmi zvedavý. Neprekvapil ma.

Výsledok kompromisov

Máme veľa spoločného, najmä radosť z diskusie a vášeň pre kritiku. V niečom sa, samozrejme, líšime. Mám za sebou skúsenosť, ktorou ešte Braňo neprešiel: Raz som sa pri svojom plamennom kritickom vystúpení stretol s človekom, ktorý na moju kritiku reagoval pre mňa veľmi prekvapivo. V niečom s kritikou súhlasil a v niečom nie, ale hlavne – a to bolo zaujímavé, opýtal sa ma, či si naozaj myslím, že text, ktorý kritizujem, odráža v plnosti jeho názory.

A hneď dodal, že aj on sám má k nemu výhrady, a hoci si za ním stojí, vie, že je na ňom možné veľa kritizovať aj zlepšiť, ale že nakoniec plní aj tak to, čo ním chcel dosiahnuť – a je s ním preto spokojný. A ešte mi žartovne povedal, že ma zaraďuje medzi slovných zápasníkov, a spýtal sa, či má pravdu v tom, že čokoľvek, čo čítam, čítam v akomsi bojovom strehu pripravený na konfrontáciu. Mal pravdu, som stále tým slovným zápasníkom a asi ani neviem, ako inak texty čítať. Asi by som ich inak čítal „na pol plynu“ a možno ani poriadne nepochopil.

Pamätám sa však dobre na to, že autori textu a text sú previazaní inak, než by sa zdalo a nad čím som sa prv nezamýšľal. Nehovoriac o tom, keď je autorov viac – vtedy je text možno aj výsledkom kompromisov.

Braňov zápas s textom je tiež poznačený tým, že od textu čakal niečo, čo naozaj doň autori nevložili. Píše, že verejnosť „napäto očakávala dokument, ktorý dá ohlasovanej veľkej reforme a budúcnosti slovenského systému vzdelávania nový základný rámec“, a pokračuje: „Od 14. októbra ho máme pred sebou.“

Nie je to však tak. Ten reformný dokument bol predsa ohlásený na december. Toto je naozaj len prvý výkop a vôbec nie návod na tak nešťastne avizovanú najväčšiu reformu. Je to skutočne len diskusný dokument a začiatok konzultačného procesu.

Ak niečomu naozaj neverím, tak sú to veľké reformy a veľké reformné dokumenty. Takmer dvadsať rokov ma živí monitoring vzdelávacej politiky a analýza strategických dokumentov, a keďže so vzdelávaním a školstvom súvisí veda aj informatizácia, ale aj uplatnenie na trhu práce a vlastne skoro všetko, mám naozaj čo čítať. Slovensko je krajina stratégií plných veľkých slov, ktoré sa menia bez naplnenia. Ak sa k strategickému dokumentu objaví aj akčný plán s opatreniami, je to výnimočné, a ak sa aj začne plniť, je to už zriedkavý jav, pretože je práve čas na nový pomník a nový strategický dokument.

Aj ja som mal so zadaním problém

Autori splnili zadanie ministerstva, a tak ako vedeli, napísali cieľový stav, ku ktorému má raz Slovensko v oblasti vzdelávania (bez vysokých škôl, zatiaľ!) dospieť. Samozrejme, za ideálnych okolností, v prvom rade politických a ekonomických. Sám za seba musím zdôrazniť, že som mal s tým zadaním problém a oveľa radšej by som spracoval analýzu aktuálneho stavu vo vybraných oblastiach (odborné vzdelávanie a príprava, učiteľ, kvalita školy) a diskutoval námety na zmenu.

Možno mal preto problém aj editor textu s mojimi podkladmi a vstupmi práve pre časť o odbornom vzdelávaní a príprave, kde som mal viac-menej monopol na názory. Možno to naozaj vidieť a možno práve preto Braňo napísal, že „segment o odbornom vzdelávaní a príprave je len nepresvedčivou textovou položkou“ a že má „charakter útržkovitej mozaiky poznámok a návrhov rôzneho rangu“ a že môže vo svojej reakcii „z hľadiska „reformných vízií“ zohľadniť len tú časť, ktorá presahuje či neobsahuje odborné vzdelávanie“.

Mohol by som si teda vlastne povedať, že čo sa týka odborného vzdelávania a prípravy, je vec vybavená a počkať si na ďalšie názory. Nepokladal by som to však za fér.

Ak Braňovi chýba kontext a pozadie, má ho mať a azda to bude užitočné aj pre iných čitateľov vášho denníka. Materiál, ktorý som kolegom poslal začiatkom augusta, bol len surovým textom plným preklepov a ku koncu len skicou. Zeditoval som ho, ale je to na vyše 95 percent ten istý podkladový text, ktorý poslúžil pre vznik časti o odbornom vzdelávaní a príprave v „Učiacom sa Slovensku“. Myslím si, že ponúka aj pozadie aj kontext a dokonca aj kritiku aktuálneho stavu a veľa návrhov na zmenu, z ktorých niektoré sú asi sporné a iné dokonca ani neprešli vnútornou oponentúrou, ale ktoré možno čitateľovi pomôžu lepšie pochopiť, o čo v časti o „odbornom vzdelávaní a príprave“ ide.

Zvyknem hovoriť, že dokument „Učiace sa Slovensko“ zo 14. októbra je obrazom siedmich maliarov, ktorí spolu namiešali farby, zvolili motív a formát a niečo namaľovali, to všetko však žije svojím vlastným životom. Ako obvykle pri obrazoch, aj tých úžasných visiacich v galérii, nie každý návštevník vidí to isté. Môže povedať, tento obraz sa mi nepáči, ale mal by byť opatrný, ak by mal chuť povedať, že sa v skutočnosti ani nemôže páčiť – nikomu. Mal by tiež rozlišovať skicu k obrazu a finálny obraz.

Ciele naozaj visia vo vzduchu

Tak ako Braňo vopred napíšem, čo sa mi v jeho príspevku páči a potom, čo nie. Páči sa mi táto jeho veta: „Bez kontextu visia ciele tak trochu vo vzduchu alebo sa zakotvujú v presvedčení, že sú predsa v zhode so všeobecnými trendmi a moderným duchom.“ Je výstižná, až sa mi žiada povedať, že zjavne chápe, o čo nám tým textom išlo. Tie ciele visia naozaj vo vzduchu, ale zmysel konzultačného procesu nie je o tom, že autori nemajú žiadnu predstavu, ako sa k tým cieľom dostať. Ten konzultačný proces je nielen testom, či sú ciele akceptovateľné, ale príležitosťou hľadať alternatívne cesty k týmto cieľom a nepredstierať ani nevnucovať nejaké správne riešenie.

Nepáči sa mi však táto poznámka: „Predložený dokument v skutočnosti nepomáha ani porozumeniu a ani samotnému „konzultačnému procesu“. Myslím, že je priskoro na taký súd. Sme len na začiatku konzultačného procesu. Sme len na začiatku vysvetľovania svojho obrazu a sme len na začiatku hľadania finálneho portrétu reformy. A ešte málokto prehovoril.

Verím, že ten obraz bude ešte skúmať veľa očí, a hoci sú tam chyby (aj maliari o niektorých vedia), bude inšpirovať ku kritike, ale najmä podnetom. Ak naozaj chýba viac svetla, kontextu a pozadia, bol by som veľmi vďačný, ak by ste v tomto denníku dali priestor aj na diskusiu k podkladovej štúdii k odbornému vzdelávaniu a príprave, ale beda! Je toho dvadsať strán! Mohlo by to však niečo osvetliť, a, samozrejme, aj vyvolať vecnú kritiku (už aj ja sám s niečím medzičasom nie celkom súhlasím), ale najmä vtiahnuť do hľadania riešení čo najviac ľudí.

K téme, ktorá Braňa zaujíma oveľa viac ako odborné vzdelávanie a príprava a kde sa bude cítiť ako ryba vo vode, k postaveniu učiteľa a jeho príprave, mám tiež podkladovú štúdiu. Bolo by mi potešením otvoriť túto tému, hneď ako podiskutujeme o tej prvej.