Ruské drony nad Rumunskom, Poľskom, Litvou a Moldavskom Neochráni nás pred nimi geografia ani neutralita, nad Európou lietajú čoraz častejšie

Minulý týždeň ruské drony prenikli do vzdušného priestoru troch členských krajín EÚ a NATO, Poľska, Litvy a Rumunska. Najväčší rozmer incident dosiahol v Poľsku, kam preniklo až 23 dronov. Časť z nich zostrelili poľské a holandské stíhačky.

Mnohé indície ukazujú, že za ruskými dronmi v poľskom vzdušnom priestore stojí jasný zámer. 

Nielenže išlo o priveľký počet dronov, takže sotva mohlo dôjsť k prostému technickému zlyhaniu alebo náhode. Mnohé z dronov leteli zjavne úmyselne do blízkosti strategicky významných cieľov, ako je letisko v Rzeszówe či kasárne poľskej armády. Obrázok ešte dokresľuje včerajší incident z Varšavy, kde malý FPV dron v pondelok lietal nad prezidentským palácom. Poľská polícia zadržala dvoch Bielorusov.

Poľský výskum zvyškov dronov navyše ukázal, že boli vybavené dodatočnými palivovými nádržami, aby dokázali preletieť takú dlhú trasu. Dva drony dokonca odleteli až do Litvy.

Ako písal nemecký denník Welt s odvolaním sa na dôstojníka z Aliancie, „NATO predpokladá, že zámerom bolo otestovať reakciu NATO, teda ako rýchlo reaguje a aké prostriedky používa na boj proti dronom“. Skutočnosť, že žiaden z vyše 20 dronov neniesol výbušninu, naznačuje, že Rusi konali cielene tak, aby neriskovali, že neúmyselne niekoho zabijú a vyvolajú tak priamu vojenskú odpoveď Západu. 

Hoci, ako ukazuje zásah rodinného domu v Poľsku, veľa nechýbalo, aby Rusi spôsobili novú tragédiu.

Jedným z cieľov Moskvy zrejme bolo odpozorovať západnú reakciu, a to nielen vojenskú, ale aj politickú. Poliakov nepochybne upokojilo, že im na pomoc prišli európski spojenci. Do zostreľovania ruských dronov sa zapojili aj Holanďania, vlastné stíhačky vyslali aj Nemci. Berlín s Parížom a Kodaňou chcú dokonca dlhodobo poskytovať vlastné prostriedky na obranu poľského vzdušného priestoru, dohromady deväť stíhačiek a jednu protilietadlovú fregatu.

Naopak, v Moskve museli s potešením zaznamenať reakciu Juraja Blanára, ktorý znel skôr ako hovorca Kremľa než ako minister zahraničných vecí poľského spojenca. Blanár namiesto rázneho odsúdenia ruskej provokácie začal hľadať výhovorky pre Moskvu, argumentujúc, že Rusi isto chceli zasiahnuť len Ukrajinu a do Poľska odleteli „omylom“ – akoby úmysel zabíjať na Ukrajine bol v poriadku.

Poľsko a Litva však nie sú jedinými frontovými štátmi, ktoré Rusi ohrozujú. Rumunom lietajú ruské drony nad hlavami opakovane, len túto nedeľu predvolalo Rumunsko ruského veľvyslanca v súvislosti s ruským dronom, ktorý počas sobotňajšieho útoku na Ukrajinu vstúpil do rumunského vzdušného priestoru. 

Rumuni doposiaľ zaznamenali prinajmenšom 11 takýchto prípadov, asi v tridsiatke prípadov padli na rumunské územie trosky dronov, ktoré vybuchli na ukrajinskej strane. Ešte vo februári preto rumunský parlament prijal zákon, ktorý povoľuje zostrely dronov, ktoré preniknú do rumunského vzdušného priestoru. 

Ešte horšie je na tom Moldavsko, ktorého neutralita je Rusom ukradnutá a do ktorého vzdušného priestoru ruské drony lietajú pravidelne, naposledy začiatkom septembra. 

Slovensko môže ďakovať osudu, že ho od Ruska ešte stále delia Karpaty a pár stovák kilometrov ukrajinského územia.

S vývojom dronov s čoraz dlhším doletom však aj táto výhoda bude strácať na význame. V skutočnej vojne geografia sama Slovensko neochráni. Potrebná bude moderná a početná protivzdušná obrana, nie zopár starých Kubov alebo nejaká S-300, ktorú Slovensko bez Rusov nevedelo modernizovať.

Čo sme sa teda minulý týždeň dozvedeli? Po prvé, na protivzdušnej obrane neradno šetriť. A po druhé, ak si hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov bude chcieť vziať na dva týždne dovolenku, na Hlbokej zaňho majú dostatočnú náhradu.