Expert na panelové konštrukcie To, že sa blíži koniec životnosti panelákov, nie je problém. Ak sa budú búrať, nebude to pre statiku

Paneláky sa projektovali so životnosťou päťdesiat až sedemdesiat rokov a v mnohých prípadoch sa tento čas už postupne začína napĺňať. Nie je však dôvod na paniku.

V rozhovore to tvrdí Andrej Bartók z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 

„Pri primeranej údržbe životnosť týchto prvkov výrazne presahuje päťdesiat či sedemdesiat rokov. Napokon, na Slovensku je mnoho stavieb postavených v medzivojnovom období či dokonca za Rakúsko-Uhorska, v ktorých sú železobetónové konštrukčné prvky vo vyhovujúcom stave,“ hovorí.

Rozprávali sme sa aj o nebezpečenstve neodborných rekonštrukcií, porovnaní tehlových a panelových stavieb či o tom, čo sa pri panelákoch zanedbáva.

Aká je reálna životnosť panelákov?

V procese projektovania sa menili predpisy a bolo to teda aj sedemdesiat, aj päťdesiat rokov, ale v zásade môžeme zostať pri tých päťdesiatich.

Mimochodom, aj podľa súčasne platných noriem je životnosť nových budov päťdesiat rokov. To číslo sa teda nejak nezväčšovalo. Ale treba k nemu pristupovať tak, že to nie je údaj, po ktorom by konštrukcia bola už nepoužívateľná.

Pri budove je dôležité rozlišovať prvky dlhodobej a krátkodobej životnosti.

Medzi prvky dlhodobej životnosti patria nosné konštrukcie budovy. Čiže stenové a stropné panely, schodiská a základy. Tieto konštrukčné prvky nemožno počas užívania budovy vymeniť a ich porušením a stratou únosnosti sa končí životnosť stavby.

Ako je to s ich životnosťou?

Pri primeranej údržbe životnosť týchto prvkov výrazne presahuje päťdesiat či sedemdesiat rokov. Napokon, na Slovensku je mnoho stavieb postavených v medzivojnovom období či dokonca za Rakúsko-Uhorska, v ktorých sú železobetónové konštrukčné prvky vo vyhovujúcom stave.

Prvky krátkodobej životnosti sú omietky, obklady, podlahy, krytina striech, rozvody vody, kanalizácie, plynu a elektriny, podlahy, okná, výplne otvorov a podobne.

Životnosť týchto prvkov je kratšia ako prvkov dlhodobej životnosti a je bežné, že sa počas životnosti budovy vymenia aj niekoľko ráz.

Treba si však uvedomiť, že mnohé prvky krátkodobej životnosti majú aj ochrannú funkciu – omietky, obklady – a ich dlhodobá absencia môže mať za následok aj degradáciu nosných konštrukcií, najmä striech, obvodových stien a vystupujúcich konštrukcií.

Keď sa hovorí o päťdesiatich rokoch, nejde teda iba o hrubú stavbu, ale aj o všetky ostatné prvky, ktoré sa časom degradujú.

Áno, ale všeobecne to má istý dosah aj na hrubú stavbu. Ak by sme toto číslo teraz chceli zmeniť napríklad na sto rokov, bolo by potrebné urobiť technické opatrenia už pri projektovaní, ktoré by životnosť reálne zvýšili. Napríklad lepšiu ochranu výstuže, ktorá je v železobetónových prvkoch, a podobne.

No pri primeranej údržbe nie je potrebné toto číslo meniť.

Čo znamená primeraná údržba?

Životnosť železobetónu v suchom neagresívnom prostredí je veľmi dlhá, vysoko presahujúca spomínané hodnoty. Železobetónu škodí voda a mráz, prípadne iné chemické vplyvy.

Agresívne chemické prostredie sa však týka skôr výrobných zariadení, chemických prevádzok, bytov nie. Nežiaduca vlhkosť môže pôsobiť hlavne na nosnú konštrukciu striech, obvodové stenové panely a vystupujúce konštrukcie – balkóny, lodžie.

To znamená, že pokiaľ je železobetón v suchom neagresívnom prostredí, nie je dôvod, aby sa znižovala jeho únosnosť. Pri dobrej údržbe je životnosť nosnej konštrukcie minimálne dvojnásobná oproti tej, ktorá bola projektovaná.

Ostatné konštrukcie, ktorých životnosť je nižšia, sa dajú vymeniť.

Prvý slovenský panelák stojí na Kmeťovom námestí v Bratislave. Nedávno oslávil práve sedemdesiat rokov, čiže už je na konci životnosti. V akom je stave?

Čo sa týka nosných konštrukcií, je v dobrom stave, bez výrazných porúch.

Ako som povedal, nebezpečím pre nosné železobetónové konštrukcie je voda, mráz, vplyvy vonkajšieho prostredia. Toto sú akoby útoky na obvodový plášť konštrukcie, na strechu a vystupujúce časti.

No to sa dá primeranou údržbou riešiť. Mnoho panelákov sa v súčasnosti zatepľuje. Primárnou funkciou zateplenia je, samozrejme, úspora tepelnej energie, ale jeho sprievodným javom je aj výrazné zvýšenie ochrany obvodových konštrukcií pred vonkajšími vplyvmi.

Aj panelák na Kmeťovom námestí bol zateplený, a preto si trúfam povedať, že jeho životnosť je odteraz ešte minimálne ďalších päťdesiat rokov. Na nosných konštrukciách nie sú žiadne viditeľné poruchy.

Foto: Postoj/Marek Votruba

Nebolo potrebné ani posilňovať spoje?

Paneláky sú budovy postavené z jednotlivých panelov, ktoré sa priviezli na stavbu a pri montáži sa spájali. Spoje boli väčšinou realizované spájaním vyčnievajúcich oceľových výstuží. Tie sa spájali najčastejšie zváraním a následným zaliatím zálievkovým betónom alebo maltou.

Vzhľadom na prakticky celoročnú montáž panelákov nemožno vylúčiť nie vždy plnohodnotné uskutočnenie spomínaných prác v náročných poveternostných podmienkach v zimných mesiacoch.

Slabinou panelákov sú tak predovšetkým spoje panelov, k porušeniu celistvosti jednotlivých panelov dochádza zriedkavo.

Zateplenie teda považujete za kľúčové.

Ako som povedal, ochrana obvodových plášťov panelákov je až sekundárnou funkciou zateplenia, ale áno, kvalitné zateplenie ochráni vonkajšie konštrukcie na dlhé obdobie.

Ale aj nezateplený panelák môže spoľahlivo fungovať pri primeranom monitoringu stavu nosných konštrukcií, predovšetkým spojov panelov.

V Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách je však stále veľa panelákov, ktoré zateplené nie sú. Desiatky rokov sú tak vystavené vonkajším vplyvom. Čo sa môže stať?

Je to pravda, ale treba brať do úvahy, že paneláky boli projektované s tým, že budú vystavené vonkajším vplyvom. Otázkou je voľba materiálov utesňujúcich spoje a kvalita vykonaných prác.

Škáry sa vypĺňali rôznymi tmelmi. Tieto sa síce nazývali trvalo pružnými, ale to bolo skôr prianie ako realita. Trvalo pružné neboli a tým, že boli vystavené slnku a iným vplyvom počasia, vlastnosti tmelov sa zhoršovali a do škár sa naozaj môže dostať voda.

Je teda potrebný primeraný monitoring a diagnostika, treba stavbu sledovať a venovať v týchto nezateplených domoch pozornosť predovšetkým spojom panelov a vystupujúcim konštrukciám.

Viete o tom, že by sa takýto monitoring dial?

Záleží to na správcovi, ale v zásade skôr nie ako áno – pokiaľ nedôjde k zatekaniu pozorovateľnému v interiéri.

Monitoring sa vykonáva prevažne vizuálne, je možné využiť monitoring pomocou dronov. Napokon, na posúdenie betónových konštrukcií existujúcich panelových domov jestvujú príslušné predpisy a normy.

Ak by nastal nejaký problém so spojmi, dá sa to ešte nejako riešiť?

Áno, dá sa to, ale nie je to lacné. Treba urobiť diagnostiku stavu spojov panelov a na základe výsledkov posúdiť spoje zo statického hľadiska.

V prípade potreby potom spoje zosilniť a následne vyplniť kvalitnými ochrannými materiálmi, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. V takomto prípade je na zváženie, či nie je ekonomicky výhodnejšie pristúpiť k zatepleniu budovy.

Keď ešte paneláky neboli vo veľkom zatepľované, často na nich bolo vidieť praskliny prekryté čiernym tmelom. Praskajú teda betónové panely a je toto praskanie nebezpečné?

To v zásade nie sú poruchy z hľadiska statiky, ale väčšinou z hľadiska takzvaných objemových zmien od účinkov teploty či zmrašťovania betónu. Panelák ako každá budova pracuje, medzi letom a zimou sú veľké teplotné rozdiely, v dôsledku ktorých vznikajú trhliny.

No nejde o staticky nebezpečné trhliny, k ich sanácii sa pristupuje preto, aby sa zabránilo prenikaniu vlhkosti do panelov, čo môže spôsobiť nežiaduce javy v materiáli obvodových panelov.

Foto: Postoj/Marek Votruba

Dá sa to teda zhrnúť tak, že životnosť sa síce onedlho na papieri končí, ale nehrozí, že by začali paneláky hromadne padať.

Určite nie, ale je dôležitá primeraná údržba a monitoring obvodových plášťov, striech a vystupujúcich konštrukcií. Ten dosť pokrivkáva a na výrazné predĺženie životnosti panelákov by bolo dobré zlepšiť ho.

Bolo obdobie, keď boli tehlové stavby zaznávané, vyvyšovali sa paneláky. Teraz je to naopak, v realitných inzerátoch sa vždy vyzdvihuje, ak ide o tehlovú stavbu. Ak by sme ich mali porovnať, ktorý typ stavby má dlhšiu životnosť a je lepší?

Dá sa povedať, že životnosť je porovnateľná. Všeobecne je nevýhodou železobetónových konštrukcií možnosť degradácie výstuže v betóne pri nepriaznivých podmienkach. V murovaných budovách je výstuž iba v stropoch, takže tento typ poruchy v obvodových stenách nehrozí.

Tehlové stavby majú výhody skôr z iných ako zo statických dôvodov. Tehly majú podstatne menšiu únosnosť ako betón. Steny preto musia byť hrubšie, čo prináša omnoho lepšie tepelnoizolačné a predovšetkým akustické vlastnosti. Nízka zvukovoizolačná schopnosť betónových stien panelákov je chronicky známa.

Nevýhodou murovaných budov je nízka únosnosť tehlového muriva, ktorá limituje výšku takýchto budov na 5-6 podlaží, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktorý sa prešlo na panelové stavby.

Ďalšou slabinou murovaných stavieb je rýchlosť výstavby. Pri tehlových stavbách je potrebné väčšie množstvo murárov, pracovníkov. Spolu s odstránením sezónnosti výstavby to boli hlavné dôvody, prečo sa po vojne, keď bol nedostatok bytov, prešlo postupne na masívnu panelovú výstavbu.

Treba si uvedomiť, že paneláky sa v povojnovom období stavali nielen u nás, ale aj v mnohých metropolách západnej Európy – v Paríži, Štokholme, Londýne atď. Len tam sa od tohto spôsobu výstavby upustilo skôr, zatiaľ čo u nás sa pokračovalo ďalej.

Veľkým problémom panelákov sú neodborné rekonštrukcie, najmä spájanie kuchýň s obývačkami. Čo to môže spôsobiť?

Áno, pri novostavbách vidíme v súčasnosti trend kuchynského kúta umiestneného v obývacej izbe. Paneláky mali iné dispozičné riešenie so samostatnými kuchyňami, čo často vedie k požiadavke prepojiť kuchyňu s obytnou miestnosťou.

V panelákoch je, našťastie, pomerne veľa zvislých nosných konštrukcií, často viac, ako by bolo zo statického hľadiska nevyhnutné. Toto je jeden z dôvodov, prečo zatiaľ aj pri robení neodborných zásahov do zvislých nosných konštrukcií nedochádza k poruchám.

Na túto rezervu sa však nemožno spoliehať – každý zásah do nosnej konštrukcie by mal byť schválený odborníkom, autorizovaným statikom, aj s opisom opatrení, ktoré je potrebné realizovať na zosilnenie konštrukcie oslabenej dodatočne zhotoveným otvorom.

Zosilnenie sa najčastejšie realizuje osadením oceľových profilov alebo uhlíkových lamiel. Zhotovenie dverného otvoru bežnej šírky do nosnej steny je staticky menej náročné.

Problémy môžu nastať pri zhotovovaní veľkých otvorov, vyskytujú sa dokonca požiadavky na odstránenie celej nosnej steny. Takýmto prípadom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a zvážiť ich realizovateľnosť.

Vo všeobecnosti by ste teda takéto búranie stien neodporúčali.

V zásade by som sa tomu nebránil, ale niekto – najlepšie správca – by mal sledovať dodatočne zhotovené otvory v budove. Pri vytváraní dodatočného otvoru je dôležité mať vedomosť o dodatočných otvoroch v tejto stene minimálne v podlaží nad a pod riešeným podlažím, ideálne po celej výške budovy, čo je v praxi často skôr želaním.

Treba poznamenať, že miera svedomitosti pri návrhu zhotovenia dodatočného otvoru v nosnej stene paneláka môže byť aj u autorizovaných inžinierov rozdielna.

Hovorieva sa aj o problematických rekonštrukciách kúpeľní. Mnohé boli pôvodne z umakartu, ktorého výhodou bolo, že je ľahký. Nahrádza sa však stenami s kachličkami, ktoré vážia výrazne viac. Môže to mať nejaký vplyv?

Nie, väčšinou sa to nahrádza vymurovaním tenkých stien, ideálne z nejakých ľahších tehál. Únosnosť konštrukcie je dostatočná, v tom by som problém nevidel.

Ako sú na tom bratislavské sídliská? Dá sa povedať, že niektoré sú v horšom stave ako iné?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v najhoršom stave budú najstaršie paneláky postavené na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Zo statického hľadiska to však nemusí byť tak.

Ako som spomínal, pokiaľ nie sú nosné železobetónové konštrukcie panelákov vystavené nevhodným podmienkam, nedochádza k zníženiu ich únosnosti. Okrem toho sa staršie paneláky spravidla začali zatepľovať skôr ako novšie.

Paneláky sú postavené z rôznych stavebných sústav, ktoré sa postupne vyvíjali a stávali sa modernejšími. Táto modernizácia sa však netýkala samotných nosných konštrukcií, ale skôr dispozičných riešení, obvodových plášťov a balkónov, povrchových úprav a pod. Preto nemožno povedať, že zo statického hľadiska sú staršie paneláky horšie či naopak.

Na stránkach niektorých denníkov sa občas dá naraziť na titulky, ktoré hovoria o tom, že panelákom z dôvodu konca životnosti hrozí v budúcnosti búranie. Tehlové stavby tu však máme často aj stáročia.

Ak sa budú paneláky v budúcnosti búrať, tak si nemyslím, že to bude pre životnosť nosných konštrukcií.

Foto: Postoj/Marek Votruba

Ak tu teda raz Petržalka nebude, nebude to spôsobené tým, že by boli problémy s rozpadajúcimi sa panelákmi a bolo by ich potrebné zbúrať?

Skôr by som povedal, že to bude pre akúsi morálnu zastaranosť jestvujúcich panelákov. Nevhodné dispozičné riešenia, akustické problémy a pod.

Na druhej strane pri súčasných cenách bytov ťažko možno predpokladať v dohľadnom čase nejaké masové búranie panelákov len na základe takýchto napohľad malicherných dôvodov.

Pre morálnu zastaranosť sa v minulosti zbúralo mnoho budov aj v Bratislave – napríklad Walterskirchenove robotnícke domy na Vazovovej ulici, Hubertove domy na mieste súčasnej autobusovej stanice a mnoho ďalších.

Tu sa to však dá pochopiť, lebo išlo o budovy s nízkym sociálnym štandardom – so spoločným sociálnym zázemím, s lokálnym vykurovaním a podobne. Paneláky však napriek mnohým výhradám predstavujú bytový štandard na úrovni porovnateľnej s novostavbami.

Panelové stavby sa stavali aj v západných krajinách, no už v sedemdesiatych rokoch sa od nich upustilo. U nás sa posledné sídlisko dokončilo v roku 1993. Prečo v zahraničí prestali tak skoro?

Dôvodov bolo viac. Pri výstavbe panelákov nie je potrebná taká technologická disciplína ako pri budovách z monolitického betónu, čo vo vtedajšej situácii vyhovovalo. Vybudovalo sa mnoho panelární a bola snaha využívať ich čo najdlhšie.

Okrem technologických tu boli aj sociálne dôvody. V západnej Európe sa začala v panelákových štvrtiach prejavovať takzvaná getoizácia, keď sa v týchto štvrtiach začali zhlukovať vylúčené sociálne skupiny, čomu sa chceli vyhnúť. U nás sa vzhľadom na systém prideľovania a obstarávania bytov takýto problém neprejavil.

V krajinách západnej Európy mnohé paneláky stále stoja dodnes, mnohé však aj zbúrali alebo napríklad znížili počet podlaží, pridali zeleň, aby to pôsobilo prijateľnejšie.

Vo východnom Nemecku po znovuzjednotení krajiny paneláky búrali alebo znižovali. Bolo to kvôli estetike alebo aj kvôli bezpečnosti?

Boli to skôr estetické a rôzne iné, nie statické dôvody.

Ak by ste si dnes mali kupovať byt, uprednostnili by ste dvadsaťročnú „novostavbu“ alebo ako niektorí hovoria „poctivý“ panelák?

Neviem, čo znamená slovo poctivý v tomto kontexte. Ale keď beriem do úvahy viac vlastností ako len samotnú statiku, tak určite by som si vybral súčasnú stavbu.

V kvalite nosných konštrukcií veľký rozdiel nie je, rozdiely sú ale hlavne z hľadiska ostatných úžitkových vlastností, ako je zvuková a tepelná izolácia, možnosti ochladzovania bytov, množstvo a veľkosť výťahov, a pod.

Do úvahy treba brať aj poplatky za prevádzku domov, ktoré sú v nových budovách nižšie.