Bizarnosti Putinovej diktatúry Rusko obmedzuje zberačov bobúľ, reklamu na VPN či hudbu opozičných spevákov

Rusko obmedzuje zberačov bobúľ, reklamu na VPN či hudbu opozičných spevákov
Nová socha Stalina v moskovskom metre. Foto: X/Gunilla von Hall

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Ruská autokracia sa vážnymi aj bizarnými obmedzeniami postupne transformuje na otvorenú diktatúru.
 
Vypočuť článok
Bizarnosti Putinovej diktatúry / Rusko obmedzuje zberačov bobúľ, reklamu na VPN či hudbu opozičných spevákov
0:00
0:00
0:00 0:00
Christian Heitmann
Christian Heitmann
Autor je rodený Prešporák, ktorý časť života prežil v Nemecku a Chorvátsku, vo Viedni a v Záhrebe študoval históriu so zameraním na strednú a východnú Európu. Píše o zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Ďalšie autorove články:

Ukrajinci zasiahli ruskú korvetu v Kronštadte

Globálny kolaps Menej sexu, mobily a chýbajúce deti aj medzi chudobnými. Aké sú dôvody svetovej demografickej krízy?

Slovenská debata o islame Náboženská sloboda buď platí pre každého, alebo pre nikoho

Neubehli ani štyri roky, odkedy Moskovský mestský súd (Mosgorsud) v decembri 2021 rozpustil organizáciu Memorial, najstaršiu ruskú mimovládku, ktorá skúmala zločiny Stalinovho režimu a pripomínala obete komunizmu.

Odvtedy sa ruský štát stal ešte paranoidnejším. Aj keď Rusko je od počtu obetí Stalinovho režimu ešte stále výrazne vzdialené – v súčasnosti v Rusku sedí vo väzení 769 politických väzňov a ďalších 605 je stíhaných na slobode (včas ušli do zahraničia) –, krajina sa stáva čoraz otvorenejšou diktatúrou s čoraz represívnejšou a neraz aj absurdnejšou legislatívou.

Napríklad 1. septembra vstúpil do platnosti nový zákon o internetovom obsahu, ktorý ruská duma prijala v júli tohto roka. Zákon zakazuje Rusom vyhľadávanie „extrémistického“ obsahu. Za extrémizmus sa pritom považuje čokoľvek, čo nevyhovuje Putinovmu režimu, napríklad Navaľného Fond boja s korupciou (FBK), po novom tak už za pozretie si známych videí o korupcii úradníkov režimu bude divákom hroziť pokuta.

Hoci zákon doposiaľ uvaľuje len pomerne nízke tresty (pokutu päťtisíc rubľov), podľa kritikov ide len o prvý krok, pretože ak už je raz zákon zavedený, je ľahké tresty ďalej sprísniť.

Aj keď samotná návšteva stránok nie je trestná bez preukázania úmyslu, ide o klasický príklad gumeného paragrafu, ktorým je možné stíhať takmer kohokoľvek, koho Kremeľ stíhať chce.

„Myslím si, že toto je jedna z hlavných úloh, ktoré boli stanovené: vytvoriť strach, vytvoriť takú neistotu, aby sa zvýšila úroveň autocenzúry medzi ruským internetovým publikom,“ vysvetľuje zakladateľ skupiny Roskomsvoboda Sarkis Darbiňan. Roskomsvoboda sa pokúša hájiť práva ruských občanov v digitálnom priestore.

Pozoruhodné bolo, že aj voči Kremľu notoricky úslužná duma nebola o zákone bezvýhradne presvedčená. Za zákon hlasovalo 306 poslancov, zatiaľ čo 67 poslancov – komunistov a členov strany Noví ľudia – zákon odmietlo, čo v ruských pomeroch nie je bežné.

V rovnaký deň vstúpil do platnosti aj zákaz reklamy na VPN (Virtual Private Network), ktorý umožňuje používateľom vystupovať na internete anonymne a obchádzať takzvaný geoblocking, geografické obmedzenia v prístupe k obsahu.

Rusko v lete zablokovalo aj prístup k video- a audiohovorom cez WhatsApp a Messenger, ktoré mnohí Rusi využívali ako lacnú alternatívu k telefonátom. Obzvlášť populárne boli medzi Rusmi žijúcimi v zahraničí, ktorí sa chceli dovolať svojim blízkym v Rusku.

Obmedzenia pre cudzincov

Aj vo vzťahu k cudzincom Rusko pritvrdzuje a prijíma nové opatrenia, ktoré im sťažujú život a prácu v krajine. Hoci sa niektoré z nich dajú vysvetliť bezpečnostnými opatreniami v dôsledku vojny, veľká väčšina sa javí skôr ako arbitrárny prejav xenofóbie než reakcia na skutočnú či domnelú hrozbu.

Ruský opozičný denník Meduza vypracoval zoznam zákazov, ktoré v jednotlivých ruských regiónoch uvalili na cudzincov. Ako poznamenáva samotná Meduza, zoznam je „dosť dlhý“.

V Samarskej oblasti cudzinci nesmú zbierať bezpilotné lietadlá a piecť chlieb, v Jamalsku pracovať ako lekári, učitelia, kuchári, v Tatársku pracovať ako taxikári, účtovníci, ochrankári alebo opravovať techniku.

Na Kamčatke nesmú pracovať s turistami a zbierať bobule, v Omsku loviť, predávať cigarety ani alkohol a šoférovať taxíky alebo autobusy, v Krasnojarskom kraji nesmú rúbať les a pracovať ako kaderníci, v Rostovskej oblasti nesmú pracovať v metalurgii ani vo fitnescentrách a vo Vladimirskej oblasti vyrábať detskú výživu a prevážať nebezpečný náklad.

V Nižnonovgorodskej oblasti je cudzincom zakázané pracovať ako kuriéri, lekári či kuchári, v Permskom kraji kupovať ropu a plyn a šoférovať taxíky a autobusy, v Čuvašsku šoférovať taxíky, učiť deti a predávať alkohol a v Petrohrade pracovať ako kuriéri a taxikári.

Zakázaná hudba

Pri horeuvedenom zozname čoraz absurdnejších zákazov a obmedzení asi už nikoho neprekvapí, že na okupovanom Kryme pripravujú nový zákon, ktorý by zakázal pouličným hudobníkom spievať piesne „zahraničných agentov“.

Tento status získali početní ruskí hudobníci, ktorí sa vyjadrili proti vojne alebo vycestovali do zahraničia – medzi nimi aj hudobník slávnej rokovej kapely Bi-2 Igor „Ľova“ Bortnik, Boris Grebenščikov zo skupiny Akvarium či Andrej Makarevič zo skupiny Mašina vremeni (Stroj času).

Predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov oznámil, že Štátna rada Krymu obciam odporučila zakázať hranie piesní „zahraničnými agentmi“ na otvorených pouličných priestranstvách a navrhuje zákaz rozšíriť aj na cudzincov z krajín, ktoré sa dopúšťajú „nepriateľských činov“ voči Rusku.

Pouličným hudobníkom by podľa Konstantinova malo byť odopreté povolenie na vystúpenie, ak budú hrať diela „zahraničných agentov“ alebo „nepriateľských“ cudzincov.

„Som presvedčený, že musíme očistiť náš kultúrny priestor od všetkých druhov zradcov, uvoľniť ho pre tie talenty, ktoré v ťažkých časoch zostali so svojou krajinou a s jej ľudom,“ cituje Konstantinova Meduza.

Pred súdom za päť piesní

Aké arbitrárne pritom ruské stíhanie politicky nepohodlných môže byť, ukazuje prípad procesu s docentom filozofickej katedry Moskovskej štátnej technickej univerzity (MGTU) Alexandrom Nesterenkom.

Ako 62-ročného ho zatkli 3. septembra 2024, odvtedy sedí vo väzbe. Jeho proces sa začal v auguste, súd mu väzbu predĺžil do 19. februára 2026. Podľa ruských úradov zverejnil videá, ktoré ukazujú „známky podnecovania k páchaniu násilných činov proti Rusom ako skupine osôb vyčlenených na základe národnosti“.

Ruská Mediazona píše: „V znaleckom posudku k prípadu, ktorý predtým zverejnil sám Nesterenko, sa uvádzalo, že tvrdenia bezpečnostných zložiek boli založené na videoklipoch s piesňami My rostem skupiny Vopli Vidopľasova a Zapalymo z ranku – Ukrajina peremože v podaní Gordona Blacka, ako aj na skladbe Zrodylys my velykoji hodyny a dvoma zvukovými nahrávkami s remixom piesne Baťko naš – Bandera, Ukrajina – maty.“

Za zdieľanie týchto piesní na svojom osobnom profile Nesterenko doposiaľ strávil rok vo väzbe. Jeho malé svetielko nádeje? „Novičokom zatiaľ nič nepomazali,“ hovorí Nesterenko.

Zobraziť diskusiu
Christian Heitmann

Christian Heitmann

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Rusko Zahraničná politika Vladimir Putin
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť