Pohľad z Moskvy Mier na Ukrajine je stále vzdialený. Kremeľ je sklamaný a Európa slabá

Istý zápal pre vec sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi nedá uprieť. Ako aj jeho tvrdohlavosť a neschopnosť pochopiť, že vojna na Ukrajine sa neskončí zo dňa na deň. 

Dvadsaťštyri hodín, sto dní, dva týždne a opäť dva týždne. Napriek túžbam pána Bieleho domu vojna pokračuje a pokračovať bude.

Stretnutie Putina s Trumpom na Aljaške, ktoré sa v Rusku začalo označovať za historické. A potom stretnutie Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami. K tomu rokovania o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. To všetko na istý okamih vytvorilo ilúziu, že Ruskom vyvolaná vojna na Ukrajine smeruje ku svojmu koncu.

A potom príde stretnutie Zelenského s Putinom a nočnej more je koniec.

Bohužiaľ, konflikt na Ukrajine je vzdialený svojmu koncu. Nachádza sa presne na tom istom mieste, na akom bol 14. augusta pred schôdzkou na Aljaške, alebo ešte lepšie – na akom bol na začiatku tohto roka alebo v polovici minulého.

Pohľad z Moskvy po aljašskom summiteNehanebný mier alebo vojna

Jiří Just

Jediný rozdiel spočíva v tom, že sa začalo nahlas hovoriť o ruských podmienkach a o tom, prečo ich Ukrajina nemôže prijať. Je to menší posun k realizmu. Na stole sú konkrétne podmienky.

Na pripomenutie: Rusko chce celý Donbas bez boja, presadenie ruského vplyvu na Ukrajine prostredníctvom jazyka a pravoslávnej cirkvi. Prijatie týchto podmienok sa rovná mäkkej kapitulácii. Alebo hanebnému mieru. A z toho je jasné, prečo tieto podmienky nechce akceptovať. Zatiaľ?

Slabosť Európy

Zatiaľ sa Kyjev môže oprieť o svojich európskych spojencov, ktorí slovne deklarujú, že sú ochotní nielen podporovať Ukrajinu, ale jej aj po vojne dať silné garancie, že už nikdy nebude čeliť ruskej agresii. 

Konkrétny mechanizmus ešte európske krajiny neschválili. Jednota koalície ochotných sa však triešti.

Jedinou krajinou, ktorá otvorene deklarovala, že je ochotná po vojne pomôcť nasadením svojich vojakov (v počte jednej roty), je Estónsko. Nemecko, ktoré chce mať v dohľadnej dobe najsilnejšiu armádu v Európskej únii, váha. Nasadenie Bundeswehru štiepi vládnu koalíciu. Taliansko je tiež proti. Poľsko takisto. S Britániou a Francúzskom to taktiež nie je jasné.

Čo ukázali rokovania v Bielom domeAk by aj Putin podpísal mier, nie je to žiadna garancia

Adam Takáč

Zatiaľ sa to javí tak, že na Ukrajinu budú po skončení konfliktu poslaní inštruktori a Európa bude investovať do prezbrojenia a posilnenia ukrajinskej armády. Nie je vylúčený nákup zbraní a techniky z USA. Pre Západ je to najschodnejší variant, ktorý však nie je nič viac než pekným marketingom.

Západní politici by sa chceli potľapkať po pleciach, ako to pekne s tou Ukrajinou vymysleli bez toho, aby si výrazne pohli preferenciami. Pretože povojnové vyslanie vojsk najmä bližšie k (niekdajšej) frontovej línii si vyžaduje nielen pekne napísaný prejav od speechwriterov, ale aj silný mandát, politickú odvahu a zodpovednosť. A to znamená nielen na sociálnych sieťach tvrdiť, že na Ukrajine sa bojuje o budúcnosť Európy, ale aj odhodlať sa na nepopulárne kroky v prospech budúcnosti Európy.

Zatiaľ sa to javí tak, že na Ukrajinu budú po skončení konfliktu poslaní inštruktori a Európa bude investovať do prezbrojenia a posilnenia ukrajinskej armády.

V prospech tárajov hrá pozícia Ruska. Moskva dlhodobo, a nedávno to opäť potvrdil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, odmieta, aby na Ukrajine boli umiestnení vojaci členských krajín Severoatlantickej aliancie. Počas vojny aj po jej skončení. Rusko by si prialo, aby bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podpísali stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN. Teda, aby to bola bezzubá a nijako nezáväzná deklarácia, akú obsahuje Budapeštianske memorandum z roku 1994.

A aj keď sa tomu európski politici navonok bránia, Západ a Ukrajina budú musieť s Moskvou rokovať o jej podmienkach a možno na niektoré aj pristúpiť. To však neznamená, že by Európa mala vopred kapitulovať, hádzať flintu do žita a kričať, že vojakov na Ukrajinu nepošle. Minimálne to totiž vypovedá o jej slabosti. Rota estónskych vojakov nie je pre Rusko odstrašujúci faktor.

Keď skutočne dôjde na rokovania o mieri, Európa bude mať slabé karty. Rusku sa bude vyhrážať len predĺžením sankcií, ktoré môžu byť pod tlakom Spojených štátov promptne zrušené. A to na obranu záujmov Ukrajiny nestačí.

Moskva je sklamaná

Spomenul som slovo kompromis. Na kompromis bude musieť pri rokovaní o mieri pristúpiť aj Rusko. Respektíve, v Rusku sú presvedčení, že zo svojich požiadaviek zľavili.

„Hranice Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky vznikli ešte v roku 2014, keď sa obe republiky prihlásili o svoje právo na sebaurčenie. A už prebehlo niekoľko volebných cyklov. Tam sú hranice veľmi jasne vymedzené. Avšak hranice Chersonskej a Záporožskej oblasti nie sú jasne definované v ruskej ústave. Sú tam uvedené oblasti, ale bez konkrétnych hraníc. Je to právna záležitosť, ktorá si vyžaduje diskusiu. Preto keď ruská strana vypracovala ústupky, tak vlastne uznala túto právnu zložitosť. Ale vyzeralo to ako ústupok,“ povedal mi nedávno v rozhovore Marat Baširov, ruský politický marketér a krátky čas aj premiér medzinárodne neuznanej Luhanskej ľudovej republiky.

„Ústupkom je zmrazenie frontovej línie a rokovania o hraniciach. O tom je možné rokovať dlhé roky. My nebudeme uznávať nové hranice a Ukrajinci ich tiež nebudú uznávať. Namiesto toho sa bude rokovať o tom, komu to územie patrí a čo by tam malo byť. Je celkom možné, že po nejakej dobe dôjde k spoločnej hospodárskej spolupráci v týchto regiónoch a obe strany sa namiesto bezpečnostných otázok zamerajú na ekonomiku. V prvom rade sa to týka polostrova Krym.“ 

Analytik Balázs Jarábik o mierových rokovaniachOdstúpenie Donbasu pre Ukrajincov znamená uznanie toho, že prehrali vojnu

Jozef MajchrákChristian Heitmann

Zároveň mi povedal, že Moskva je sklamaná z pozície Západu, ktorý nie je ochotný akceptovať ruské ústupky.

„Keď Rusko oznámilo, že je ochotné urobiť ústupky, Európania si to vyložili tak, že keď sú Rusi ochotní k ústupkom, tak je potrebné z toho získať maximum. A to zrejme aj povedali Trumpovi. Povedali mu: poďme skúsiť získať od Rusov ešte viac,“ uviedol ruský politológ.

Keď skutočne dôjde na rokovania o mieri, Európa bude mať slabé karty. Rusku sa bude vyhrážať len predĺžením sankcií, ktoré môžu byť pod tlakom Spojených štátov promptne zrušené. A to na obranu záujmov Ukrajiny nestačí.

V Rusku súčasne panuje názor, že Západ nepočuje, čo hovorí Moskva. Túto nespokojnosť vyjadril krátko po schôdzke Trumpa so Zelenským a európskymi lídrami v Bielom dome vojnový spravodajca kremeľského kanála RT Alexandr Simonov. Táto pozícia dobre vystihuje etapu, v ktorej sa nachádzajú rokovania o mieri na Ukrajine.

„Tam nás nepočujú. Skutočná rola USA nie je celkom jasná, populizmu je zatiaľ viac než niečoho praktického. Ale aj tak sa musíme stretávať (s predstaviteľmi Západu), pretože sme naozaj otvorení dialógu. A to, že nás nepočujú, už nie sú naše problémy,“ napísal Simonov.

Marat Baširov hovorí, že existuje istý priestor na kompromis týkajúci sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

„Rusko nespochybňuje tézu, že každý štát má právo na obranu. Z toho vyplýva uznanie potreby týchto záruk zo strany Moskvy. Nám by vyhovovalo, keby na území Ukrajiny neboli vojenské základne NATO, ale nejaká pozorovateľská misia. Až keď bude dohodnuté prímerie, tak budú potrební pozorovatelia, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie tejto dohody. To je jedna vec,“ myslí si ruský politológ.

„Ďalšia vec je, že po zastavení paľby vznikne zóna niekoľko desiatok kilometrov široká a viac než tisíc kilometrov dlhá. Bude to zóna, kde sa predtým bojovalo, kde je množstvo nevybuchnutej munície, míny a vojenská technika. V tejto oblasti budú pôsobiť vojaci, vojenskí pyrotechnici. Bude to sivá zóna, v ktorej budú pôsobiť a pravdepodobne budú vybavení nejakou technikou a zbraňami na svoju osobnú obranu. Pozorovatelia sa budú so všetkou pravdepodobnosťou nachádzať na oboch stranách. Pôjde o predstaviteľov krajín, ktorým dôverujeme my a ktorým dôverujú Ukrajinci.“ 

Je nedeľa 24. augusta. Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti. Prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave sľúbil, že „Ukrajina už nikdy v dejinách nebude donútená k hanbe, ktorú Rusi nazývajú kompromisom.“ 

Ruská armáda pokračuje vo svojej pomalej ofenzíve na východ Ukrajiny. Nezmenilo sa takmer nič.