Pohľad z Moskvy Vojnu na Ukrajine zatiaľ vyhráva Čína

V Číne sa začiatkom septembra chystá veľké „mecheche“. V nedeľu odštartoval v severočínskom Tchien-ťine dvojdňový summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, pôvodne spolok postsovietskych štátov, ktorý mal vyriešiť hranice s Čínou, prerástol na vplyvné medzištátne fórum spájajúce predtým nespojiteľné. Napríklad Peking a Naí Dillí. Summit neskôr prejde do oveľa dôležitejšej akcie. Do osláv osemdesiateho výročia konca druhej svetovej vojny, ktoré Čína takisto hostí.

Bude to oslava nielen konca mimoriadne krvavého konfliktu, ktorý sa v Ázii začal už v júli 1937 útokom Japonského cisárstva na Čínu (mimochodom, Japonci vtedy veľmi rýchlo obsadili spomínaný Tchien-ťin aj Peking), ale predovšetkým ukážka sily súčasnej Číny. Ako ázijskej, ale predovšetkým globálnej mocnosti, ktorá je úspešným konkurentom Spojeným štátom americkým.

Na oslavách sa podľa posledných informácií zúčastní dvadsaťšesť zahraničných lídrov. Na vojenskom defilé na Námestí nebeského pokoja bude prítomný ruský prezident Vladimir Putin, severokórejský vodca Kim Čong-un, iránsky prezident Masúd Pezeškján, pakistanský predseda vlády Šáhbáz Šaríf, takmer všetci lídri postsovietskych krajín (chýbať bude len najvyšší zástupca Moldavska a prekvapivo Gruzínska, ktoré má intenzívne vzťahy s Pekingom) a taktiež slovenský premiér Robert Fico. A ďalší vrcholní politici, prevažne z Ázie.

Americký prezident Donald Trump bude chýbať. Napätie medzi Pekingom a Washingtonom aj naďalej pretrváva.

Na prehliadke sa bude spomínať na vojnu minulú a západné médiá budú písať dozaista o tej budúcej. O možnom napadnutí Taiwanu Čínou. Menej sa však bude hovoriť o vojne aktuálnej. O konflikte na Ukrajine. Táto vojna je od Pekingu vzdialená tisíce kilometrov. Čína sa na nej priamo nezúčastňuje. Ale napriek tomu je jej skrytým víťazom. Zatiaľ. Kým sa bojuje.

Vojna dronov

Začiatkom tohtoročného apríla ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že ukrajinská armáda zajala dvoch čínskych žoldnierov v Doneckej oblasti neďaleko mesta Toreck, ktoré sa vtedy ruská armáda snažila dobyť (padol do ruských rúk až v auguste). Čínski bojovníci slúžili v 150. gardovej motostreleckej divízii.

Ako dodal Zelenskyj, v ruskej armáde bojuje prinajmenšom 155 občanov Čínskej ľudovej republiky. Keď ukrajinský prezident túto informáciu verejne oznámil, vyvolalo to množstvo špekulácií, ako intenzívne je Peking zapojený do ruskej vojny proti Ukrajine na strane Moskvy.

Čínski dobrovoľníci bojujúci na ruskom fronte sú len malou kvapkou v mori. Podľa niektorých zdrojov by na ruskej strane malo bojovať okolo 17-tisíc cudzincov, prevažne z postsovietskeho priestoru alebo Afriky. Čína sa podieľa na vojne iným spôsobom, ľudskou silou neplytvá.

Nie je to tak dávno, čo prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajinci majú informácie, že Čína dodáva zbrane do Ruska a že zástupcovia Číny sú v Rusku zapojení do výroby niektorých zbraní. Čína vraj dodáva Rusku delostreleckú muníciu a strelný prach. Mimochodom, strelný prach na úkor európskych výrobcov munície. Aj to je však vrchol ľadovca.

Ešte v minulom roku sa mi sťažoval Alexandr Šerin, niekdajší poslanec ruskej Štátnej dumy a teraz dôstojník bojujúci na ukrajinskom fronte, že Čína dodáva Rusku málo dronov. Dnes hlavný vzdušný úderný prostriedok ukrajinskej vojny. Viac ich podľa neho dostávajú Ukrajinci, ktorí majú údajne pri nákupe dronov v Číne prednosť pred Rusmi. Nezisťoval som, ako to je v skutočnosti. Možno jeho jednotka naozaj trpela nedostatkom dronov. Realita na bojisku je však iná.

Rusi majú aktuálne prevahu vo vzduchu nad frontom východnej a juhovýchodnej Ukrajiny a k dronovej vojne pristupujú oveľa systematickejšie. Nebo na ktoromkoľvek úseku bojiska je plné mechanických vtáčikov, ktoré rozsievajú smrť. Drvivá väčšina zranení a smrtí na vojnovom poli je spôsobená práve dronmi.

Kedykoľvek sa Ukrajinci sťažujú, že sa ruskej armáde podaril nejaký hlbší prienik cez ukrajinské pozície, či už v Doneckej oblasti, Charkovskej, alebo Záporožskej, takmer vždy sa ako jeden z dôvodov uvádza nedostatok dronov. Ten údajne panuje od tohtoročnej jari. A, naopak, zdôrazňuje sa, že Rusi zefektívnili nasadenie dronov rôznych kategórií. Od sofistikovaných po tie najjednoduchšie.

Takzvané FPV drony priamo útočia na ukrajinských vojakov alebo techniku, iné drony zhadzujú na nich nálože alebo monitorujú situáciu na bojisku – tie všetky sú prevažne čínskej proveniencie. A tie, ktoré sa vyrábajú v Rusku, obsahujú čínske komponenty.

Uvádza sa, že Rusko je samo schopné vyprodukovať niekoľko desiatok tisíc FPV dronov mesačne.

Len na ilustráciu. Podľa niektorých odhadov ruské drony každý deň na fronte ničia zhruba päťtisíc cieľov. Ak je tento odhad aspoň čiastočne blízky skutočnosti, ukazuje nielen, aké masívne je nasadenie dronov vo vojne, ale aj rozsah čínskej pomoci Rusku.

Okrem toho Čína dodáva do Ruska motory (nie je v tom sama, v prúdových dronoch Šáhid 238/Geraň 3 sa ešte vlani našli motory českej firmy PBS Velká Bíteš), antény alebo diaľkové ovládače k dronom.

Vďaka exportu ropy, plynu či uhlia do zahraničia sa Kremľu aspoň čiastočne darí bojovať s prehlbujúcou sa dierou v štátnej kase.

Čína zásobuje Rusko aj optickými káblami. Tie takisto slúžia na ovládanie dronov. Ich výhodou je, že robia drony odolnými proti rušeniu rádiových signálov a súčasne sú oveľa ťažšie odhaliteľné. Hoci veľké čínske firmy vyrábajúce optické káble formálne priamo nedodávajú svoj tovar do Ruska, v minulom roku predali do krajín postsovietskej Strednej Ázie 382-tisíc ton optických káblov. V prepočte sú to štyri milióny kilometrov kábla.

Cez Čínu mieri do Ruska aj západná elektronika, ktorá sa využíva na výrobu rakiet Iskander či útočných dronov Lancet. Alebo strojárske zariadenia, na ktoré sú uvalené západné sankcie. Z Číny sa dováža do Ruska 80 percent obrábacích strojov.

Objavili sa tiež informácie, že Čína poskytla Rusku moderný laserový systém Silent Hunter na zostreľovanie ukrajinských dronov útočiacich na infraštruktúru v ruskom zázemí.

Čína z vojny na Ukrajine profituje

Avšak tá najvýznamnejšia čínska pomoc umožňujúca Rusku bojovať, spočíva v dovoze ruských energetických surovín. Vďaka exportu ropy, plynu či uhlia do zahraničia sa Kremľu aspoň čiastočne darí zápasiť s prehlbujúcou sa dierou v štátnej kase.

Prím v tomto smere hrá India a práve Čína. Rusko a Čínu spájajú stovky kilometrov potrubí, železničných koľají a takisto prístavné terminály, kam mieria tankery aj sankciami prenasledovaná tieňová flotila.

Po vpáde Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Moskva prišla o svoje tradičné odbytiská plynu a ropy v Európe. Čína ich nemôže plne nahradiť. Pre Rusko je však čínsky trh zásadný.

Hoci v tomto roku dochádza k postupnému znižovaniu dovozu ruskej ropy do Číny vyvolanému rôznymi faktormi vrátane dôrazu na vlastnú ťažbu na posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny, Rusko stále vedie rebríček importérov ropy pred Malajziou a Saudskou Arábiou.

Pohľad z MoskvyMier na Ukrajine je stále vzdialený. Kremeľ je sklamaný a Európa slabá

Jiří Just

V roku 2023 dovoz ruskej ropy do Číny v medziročnom porovnaní stúpol o 24 percent. V minulom roku Čína zakúpila v Rusku takmer totožný objem ruskej ropy ako v predchádzajúcom roku za viac ako 62 miliárd dolárov.

Rusko súčasne dodáva do Číny svoj plyn. A to ako prostredníctvom potrubnej infraštruktúry, tak aj vo skvapalnenej podobe. Dodávky potrubnou cestou sú stabilné. Gazprom do Číny každoročne dodáva 38 miliárd kubických metrov plynu. Peking však znižuje import ruského LNG. Za prvých sedem mesiacov tohto roka došlo k prepadu o viac ako 18 percent v medziročnom porovnaní. Obmedzenie dovozu skvapalneného plynu sa pritom dotklo aj ďalších významných partnerov Číny, ako je Austrália či Malajzia.

Napriek tomu Rusko na exporte skvapalneného plynu do Číny za prvých sedem mesiacov tohto roka získalo bezmála dve miliardy dolárov (v roku 2024 za rovnaké obdobie to bolo 2,4 miliardy dolárov).

Čína je dôležitým trhom aj pre ruské uhlie. A mierny prepad čínskeho importu, ktorý bol takisto zaznamenaný v tomto roku, je pre Rusko mimoriadne citlivý. Ruský uhoľný priemysel sa nachádza dlhodobo v kríze a ruské uhoľné spoločnosti vykazujú aj napriek rastu exportu do Indie či Turecka hlbokú stratu. V roku 2024 Rusko vyviezlo do Číny 95 miliónov ton uhlia, čo je o sedem percent menej ako v predchádzajúcom roku.

Rozhodne tým nechcem povedať, že si Peking želá, aby vojna na Ukrajine trvala čo najdlhšie. Existuje dokonca čínsky mierový plán zverejnený presne rok od začiatku ruskej agresie, na ktorý si dnes už nikto nespomenie. Kým sa však na ukrajinskom fronte bojuje, Čína z toho, prinajmenšom ekonomicky, profituje.