Mohli by sme to vidieť aj takto: pani Yar je pôvabná blondínka, pracovitá žena, ktorá sa politike vášnivo venuje. A teraz sa ozvali dvaja muži, aby ju tvrdo skritizovali.
Fúha, nie je za tým tá toľko omieľaná toxická maskulinita? Veď jeden z tých dvoch kritikov je Fiki Sulík, teda ten influencer, ktorý napríklad tvrdí, že ženy v západných krajinách majú najľahší život na svete, oveľa ľahší ako muži.
Tým druhým mužom, ktorý si „podal“ europoslankyňu Yar, je podpredseda KDH Viliam Karas.
No zabudnime teraz na maskulinitu, aj keď je to teraz tak v kurze.
Pozrime sa, o aký problém s europoslankyňou Luciou Yar ide.
Viliam Karas si všimol, že slovenská progresívna europoslankyňa bola pri prezentácii publikácie – a teda plne ju podporila – s názvom The Next Wave: How Religious Extremism Is Regaining Power (Ďalšia vlna: Ako náboženský extrémizmus znovu získava moc).
Dokument vydalo Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) a jeho autorom je pán Neil Datta, ktorý sa dlhé roky venuje boju za reprodukčné práva žien aj za práva na potrat a skúma aj pro-life hnutia. Odhaľuje – ako sám hovorí – ich snahu kamuflovať svoju náboženskú identitu a vyzerať ako svetské organizácie podporujúce občiansku spoločnosť.
Neil Datta koordinoval parlamentný program európskej siete Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva (International Planned Parenthood Federation). Od roku 2004 stojí na čele Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva. Významnú rolu zohral pri presadzovaní ústavného práva na potrat vo Francúzsku.
No a jeho novú publikáciu prišla verejne podporiť europoslankyňa Lucia Yar, pri fotení hrdo držala novú štúdiu pána Neila Dattu a stála hneď vedľa neho.
Viliam Karas vyzval Progresívne Slovensko, aby sa dištancovalo od tohto dokumentu.
Viliam Karas si zrejme publikáciu Neila Dattu zakúpil (stojí 25 eur) a prečítal.
No a potom skonštatoval, že autor „pracuje s vágnymi a neodbornými označeniami ako ‚náboženský extrémizmus‘, pričom do tejto kategórie zahŕňa Cirkev, jej diplomatické zastúpenia, biskupské konferencie aj mimovládne organizácie prepojené na Cirkev, ktoré presadzujú ochranu života, manželstva a rodičovských práv. Menovite sa spomína Svätá stolica, ktorá je podľa autorov príkladom ‚geopolitického náboženského vplyvu‘ – a to len preto, že si dlhodobo udržiava diplomatické vzťahy s politickými reprezentantmi a vstupuje do verejnej diskusie na pôde OSN či EÚ“.
Dokonca tu bol v negatívnom svetle spomenutý aj Ján Figeľ ako odporca gender ideológie.
Viliam Karas vyzval Progresívne Slovensko, ak si ctí ľudské práva a rôznosť názorov, aby neasistovalo pri rozdúchavaní nenávisti voči Cirkvi a dištancovalo sa od tohto dokumentu.
To by asi bolo predsa len pre pani poslankyňu Yar priveľké poníženie, keby to progresívci naozaj urobili. A ak by si náhodou niekto z nich dal tú robotu a štúdiu celú prečítal, asi by s ňou nemal problém.
Takže sa nedá čakať, že na Karasovu výzvu niekto z PS zareaguje.
Ale vráťme sa k pani poslankyni Yar. Pochádza zo Sniny, vyrástla v nej, dodnes sa tam cíti doma, hrdo sa hlási k svojim rusínskym a goralským predkom a rada sa označuje slovom východniarka.
Ale aj v jej rodnej Snine má stále ešte KDH viac voličov ako Progresívne Slovensko.
No severovýchodné Slovensko je teraz v europarlamente zastúpené najprogresívnejšou europoslankyňou.
Organizácia Eulytix v máji vyhlásila Luciu Yar za najaktívnejšiu europoslankyňu.
A čo jej vyčítal ten druhý muž, Filip Sulík? Paradoxne sa vysmieval z jej pracovitosti.
Lebo rôzne čísla ukazujú, že pani europoslankyňa je naozaj veľmi pracovitá.
Organizácia Eulytix, ktorá sleduje činnosť europoslancov, v máji vyhlásila Luciu Yar za najaktívnejšiu europoslankyňu. V tom mesiaci bola totiž predkladateľkou 215 pozmeňujúcich návrhov.
Sama k tomu povedala, že cieľom jej iniciatív bolo posilniť ochranu práv žien a zraniteľných skupín, rozšíriť podporu obetiam rodovo podmieneného násilia a presadiť zosúladenie reprodukčných práv v rámci celej EÚ. Okrem toho pracuje aktívne na novej stratégii rodovej rovnosti na nasledujúce roky – práve k tej podala až 139 návrhov.
Ale europoslankyňa nebola aktívna len v máji. Sama sa na FB pochválila, koľko toho za rok v europarlamente stihla.
Podala 1 643 pozmeňujúcich návrhov, adresovala 30 otázok Európskej komisii, spoluiniciovala viac než 40 uznesení, ktoré prešli plénom, a podieľala sa na 80 návrhoch plenárnych uznesení.
Pritom je členkou piatich výborov, a to pre rozpočet, pre bezpečnosť a obranu, pre zahraničné veci, pre práva žien a rodovú rovnosť, pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci...
A ešte je Lucia Yar aktívna aj v Európskom parlamentnom fóre pre sexuálne a reprodukčné práva, ktoré stojí za novou správou o tom, ako náboženský extrémizmus znovu získava moc.
To je taká čierna práca, ktorú volič ani neocení.
Naozaj si pani Yar za jeden rok stihla prečítať všetky tie pozmeňujúce návrhy, uznesenia, pod ktorými je aj jej meno? Je to vôbec fyzicky možné? Možno trávila celé noci čítaním zákonov a písaním pozmeňujúcich návrhov a možno sa pri podpisovaní iba spoľahla na to, že návrh podávajú jej názorovo blízki ľudia.
Možno nebol ani čas preštudovať si novú publikáciu The Next Wave, ktorú prišla verejne podporiť. Načo by ju bolo treba čítať, keď ju vydáva šéf iniciatívy, v ktorej sa pani Yar angažuje?
Je trochu paradoxné, že Lucia Yar je podľa oficiálnych tabuliek najagilnejšou europoslankyňou, no na Slovensku je možno najmenej viditeľná.
Isto, ťažko sa kontruje takým váham, ako je Erik Kaliňák, Monika Beňová, Judita Laššáková, Veronika Ostrihoňová či Miriam Lexmann, ktorí si svoj vplyv vedia budovať aj inými cestami, ako sú pozmeňujúce návrhy či parlamentné uznesenia.
To je taká čierna práca, ktorú volič ani neocení. Najmä keď sa deje v Bruseli či v Štrasburgu.
Ale teraz už pani Lucia Yar pritiahla pozornosť aj mimo progresívnych kruhov, keďže podpredseda KDH Karas napísal o tom, za akú publikáciu sa verejne postavila.
No možno popri všetkej tej aktivite si pani europoslankyňa ani Karasov text jednoducho nestihla prečítať. Nedá sa stíhať všetko.