V inom svetle v Kaplnke Vzkriesenia (Víťaz ceny Arch 2017)

V inom svetle v Kaplnke Vzkriesenia (Víťaz ceny Arch 2017)

Foto - Samuel Netočný

Ako vyzerá kaplnka, ktorá vyhrala Prestížne architektonické ocenenie Cenu Arch 2017.

Vidieť veci v inom svetle – práve to môže byť charakteristika kvalitnej sakrálnej architektúry. Dokazujú to najlepšie príklady kostolov od ranokresťanských až po moderné. Človek vstupuje do priestoru, cez ktorý sa vonkajší svet ukazuje inak, a tým pomáha vnímavému človeku dostať sa hlbšie k sebe. Aj Kaplnka Vzkriesenia nad Kvetnicou má tieto atribúty.

Obrovský dopyt a nadšenie pre sakrálne stavby na Slovensku koncom deväťdesiatych rokov ustal. Deficit po nových kostoloch po rokoch totality bol logický, treba však priznať, že išlo viac o kvantitu ako kvalitu. Bolo treba rýchlo stavať, nebol čas na hlbšiu reflexiu zaujímavých trendov novej sakrálnej architektúry, ktoré sa realizovali prevažne v západnej Európe po obrodzujúcom 2. vatikánskom koncile.

Napriek tomu, že aj na Slovensku boli v katolíckom prostredí ľudia, ktorí túto diskusiu reflektovali (Ladislav Hanus, Ján Maga a ďalší), zaujímavých kostolov vzniklo vzhľadom na celkový počet príliš málo. Viacerí kritici architektúry hovoria v tejto súvislosti o premárnenej šanci.

Nastupujúca generácia architektov so záujmom o sakrálnu tvorbu má diametrálne iné možnosti, ako to bolo pred 20 rokmi.

Realizujú sa zväčša v menšom meradle (kaplnky či úpravy interiérov kostolov) a často ide o projekty, ktoré iniciujú samotní architekti. To je aj prípad krížovej cesty a Kaplnky Vzkriesenia v Kvetnici, ktorá je dielom mladého popradského architekta momentálne pôsobiaceho vo Viedni – Samuela Netočného. Samuel ako zdroj inšpirácie spomína svoju pešiu púť do Santiaga de Compostela. Po návrate mal túžbu zrealizovať v krajine objekt – kaplnku, ktorá architektonickým jazykom prerozpráva skúsenosť púte. Teda zmenu perspektívy vnímania krajiny a samého seba, určitú dištanciu od každodenných stereotypov. 

Samuelova cesta k realizácii Kaplnky bola dlhá a postupná a prospelo jej to. Najprv to mala byť betónová kaplnka niekde pri Poprade, ktorú mal financovať miestny podnikateľ. Zámeru sa však vplyvom krízy musel vzdať. Následne dostal architekt ponuku od riaditeľa mestských lesov. Hlavný materiál sa prirodzene zmenil z betónu na drevo. Spoločne vybrali miesto: vedľajší vrchol kopca Krížna nad kúpeľným miestom Kvetnica blízko Popradu s fantastickým panoramatickým výhľadom na Vysoké a Nízke Tatry. Keďže na kopec treba vystúpiť pešo (začiatok je pri kvetnickom kostolíku sv. Heleny), ku kaplnke sa pridal zámer vytvoriť na trase zastavenia krížovej cesty.

Rozmerovo je to drobná stavba, v podstate pre jedného človeka. Dá sa v nej meditovať a stíšiť – poskytuje pocit bezpečia. Aj keď nie je určená na vykonávanie liturgického kultu, o jej sakrálnosti niet pochýb. Základným stavebným prvkom sú drevené hranoly z červeného smreka profilu 13x13 cm. Tento stavebný prvok je dôsledne uplatnený na podlahe, obvodovej a strešnej konštrukcii. Atmosféru vytvára skladba obvodovej konštrukcie – v diagonálnom smere určenom podlahovými hranolmi sa za sebou radia dvojice, trojice drevených stĺpov. 

Autorovi sa tak podarilo navodiť dojem nejasného rozhrania medzi dnu a von. Toto rozhranie prepúšťa dnu vietor, dážď, sneh a hmlu. Pocit bezpečia v interiéri posilňuje aj pôdorys v tvare ulity – najprv prejdete malou vstupnou chodbičkou, kde vás od exteriéru delí zdvojený rad stĺpov, a následne vstúpite do modlitebného priestoru, kde je membrána stĺpov ešte hustejšia. Keďže hranoly z červeného smreka nie sú opatrené ochranným náterom, ich prirodzená patina ukazuje, aké rozdielne podmienky sú dnu a vonku, napriek tomu, že do stavby fúka a prší.

Vonkajšie hranoly sú už vplyvom vetra a slnka zosivené, zvnútra je drevo stále žltočervené. Pôdorys kaplnky je v tvare obdĺžnika, jej nepravidelný tvar vytvára geometria strechy. Nad strešnými hranolmi sa ešte vznáša ochranný šilt z vlnitého sklolaminátu na oceľovej konštrukcii.

Vidieť veci v inom svetle sa dá aj v Kaplnke Vzkriesenia. Keď vyjde slnko, na podlahe a stĺpoch vzniká pôsobivá hra svetla a tieňa. Pásy svetla prenikajú dnu podľa polohy slnka v premenlivých variáciách. Čím dlhší čas človek vnútri strávi, tým viac prekvapujúcich svetelných kombinácií zažije. Silný okamih je napríklad vnímať rozdielnosť kresby svetla podľa hĺbky priestoru. 

Vzájomné tienenie stĺpov premieňa široké pásy svetla vo vstupnej chodbe na úzke prúžky v meditačnom priestore. Tento úkaz pekne ilustruje plynulé gradovanie vnútorného priestoru kaplnky. Autor týchto riadkov navštívil kaplnku v počasí, keď bolo možné sledovať takéto svetelné úkazy. Rovnako zaujímavé môže byť pobudnúť v kaplnke v jesenných a zimných hmlách.

Ešte jeden rozmer tejto stavby stojí za spomenutie. Je to jej ekumenický charakter. Katolík Samuel Netočný navrhol krížovú cestu s kaplnkou na atraktívnom turistickom mieste. Meditačný priestor môže rovnakým spôsobom poslúžiť katolíkom aj protestantom, veriacim či neveriacim. 

Kaplnka sa teší veľkému záujmu v komunite architektov. Samuel ju predstavil minulý rok na Salóne drevostavieb, v aktuálnom čísle časopisu ARCH (10/2016) je jej venovaný veľký priestor a najnovšie je medzi piatimi stavbami nominovanými na Cenu Dušana Jurkoviča za rok 2016.

(V interiéri kaplnky ešte chýba socha vzkrieseného Krista od miestneho spišského sochára Otta Korkoša. Náklady na jej vytvorenie sú okolo 1500 €. V prípade záujmu je možné toto dielo podporiť a pomôcť tak k dotvoreniu tejto výnimočnej architektúry. Kontakt: samuel.netocny@gmail.com.)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo