Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Kultúra
09. november 2021

Zmena pamiatkových úradov

Budú z nás len úradníci, čo hrá do karát developerom

Rozhovor s pamiatkarom Pavlom Ižvoltom o plánovanej transformácii pamiatkových úradov na špecializované stavebné úrady.

Budú z nás len úradníci, čo hrá do karát developerom

Foto: Andrej Lojan

Novela stavebného zákona z dielne vicepremiéra Štefana Holého obsahuje okrem iného aj návrh na transformáciu krajských pamiatkových úradov na špecializované stavebné úrady. Tento nápad vyšiel od samotného ministerstva kultúry, ktoré jeho význam zdôvodňuje zvýšenou kontrolou nad budúcou výstavbou.

Spomínaný zámer kritizuje tak pamiatkový úrad, ako aj odborná a laická verejnosť. Hovoria o tom, že za súčasných podmienok vychádza v ústrety najmä developerom.

„​Potom ako vstúpi do platnosti tento zákon, môžeme očakávať, že developeri a vlastníci, ktorí nemohli predtým dlhodobo získať stavebné povolenie na úpravu pamiatky, budú stáť v prvom rade a čakať na spustenie tohto systému,“ tvrdí pamiatkar Pavol Ižvolt.

Do kompetencie transformovaných pamiatkových úradov by po novom spadala celková stavebná agenda v pamiatkových rezerváciách, na všetkých kultúrnych pamiatkach a v lokalitách UNESCO. Tam patria aj historické centrá najväčších slovenských miest, kde pre nedostatok pracovníkov pamiatkových úradov hrozí po schválení novely nekontrolovaná výstavba.

Na spomenutý stav reagovala aj kultúrna obec hromadnou pripomienkou a spustením petície za odvolanie ministerky kultúry Natálie Milanovej.

Pavol Ižvolt vyštudoval STU v Bratislave a Katolícku univerzitu Leuven v Belgicku. V rokoch 1997 až 2003 pracoval na manažmente pamiatok Svetového dedičstva UNESCO na Spišskom hrade. V rokoch 2007 až 2013 bol riaditeľom odboru ochrany pamiatkového fondu na ministerstve kultúry. Od roku 2014 do súčasnosti je odborný koordinátor projektu preventívnej údržby pamiatok Pro Monumenta na Pamiatkovom úrade SR. Zároveň je členom ICOMOS Slovensko.

Pred niekoľkými dňami Legislatívna rada vlády prerokovala návrh zákona o výstavbe a odporučila ho vláde v novom znení schváliť. S akými pocitmi ste prijali toto rozhodnutie?

Vnímam to veľmi negatívne. Je neuveriteľné, že v dnešnej dobe sa takéto vážne rozhodnutie prijme bez akejkoľvek odbornej diskusie a vypočutia odborných pripomienok. Mám dojem, že to bolo celé pripravené veľmi narýchlo, dokonca až utajene.

Čo v tejto novele zákona z hľadiska legislatívnej ochrany pamiatok kritizujete?

Na Slovensku do roku 2002 platil pamiatkový zákon z obdobia Československa, ktorý bol spoločný pre obe republiky. V Čechách sa po určitých novelizáciách používa dodnes. Na Slovensku vznikol nový pamiatkový zákon, ktorý vytvoril jednokoľajnú inštitúciu v podobe pamiatkového úradu so sieťou krajských pamiatkových úradov. Tá na seba prebrala úradné kompetencie.

V minulosti boli teda pamiatkari len odbornou inštitúciou, ktorá formulovala podmienky pre pamiatkovú obnovu. Samotné správne konanie už viedli úradníci na okresnom úrade. Po roku 2002 sme sa však stali úradom, ktorý mal aj výkonnú moc. Tento systém sa postupne upravoval a novelizoval až do podoby, ktorú máme dnes.

V súčasnej podobe je náš právny systém ochrany pamiatok napriek drobným nedostatkom vzorový aj pre okolité krajiny. Predmetná novela stavebného zákona ho zásadným spôsobom mení, bez akýchkoľvek zrejmých prínosov.

Je z tohto pohľadu dnešná podoba fungovania pamiatkových úradov podľa vás dobrá?

Za posledných dvadsať rokov na krajských pamiatkových úradoch postupne ubúdali pracovníci a, naopak, pribúdalo administratívnej agendy. Zvýšili sa kompetencie, stavebná činnosť, pribudlo množstvo konaní súvisiacich s archeológiou, ktoré prebiehajú aj na územiach mimo pamiatkových zón. Toto všetko spôsobilo enormný nárast administratívy a pracovníci tak majú menej času na to, aby sa venovali odbornej činnosti. Na pamiatkovom úrade a krajských pamiatkových úradoch máme spolu približne dvesto odborných zamestnancov. Pre porovnanie, v Čechách je ich viac ako dvetisíc. 

Dá sa očakávať, že transformácia pamiatkových úradov prinesie zlepšenie súčasnej situácie?

Práve naopak, tento systém ešte zhorší. Plánuje totiž pamiatkarov ešte viac premeniť na úradníkov, ktorí budú naplno riešiť všetky stavebné konania a nebudú tak mať kapacitu individuálne sa venovať výskumu a metodickému dozoru na pamiatkach.

Čo je podstatou plánovanej transformácie?

Dnes je stavebné konanie zastrešené všeobecným stavebným úradom, ktorý je primerane odborne aj kapacitne zabezpečený. Pamiatkovú ochranu zabezpečujú pamiatkové úrady, ktoré sa koncentrujú na odbornú stránku. Navrhovaná právna úprava spočíva v tom, že sa krajské pamiatkové úrady majú stať špecializovanými stavebnými úradmi, teda majú zabezpečovať úplnú stavebnú agendu. Pôjde teda o všetky stavebné konania v pamiatkových rezerváciách a na všetkých kultúrnych pamiatkach na území Slovenska a v lokalitách UNESCO.

Do týchto lokalít spadajú aj historické centrá najväčších slovenských miest. Bude to teda obrovské množstvo kompletnej stavebnej agendy vrátane sietí, infraštruktúry, dopravných stavieb a podobne. Zároveň sa iná časť úradov bude vyjadrovať v zmysle súčasného pamiatkového zákona ako dotknutý orgán ku stavebným konaniam v pamiatkových zónach a k archeológii. Čiže ďalšie komplikácie a zmätok.

Sú na to zamestnanci pamiatkových úradov pripravení odborne?

Dnes pracuje na krajských pamiatkových úradoch len niekoľko architektov alebo stavbárov. Poväčšine sú zamestnancami archeológovia či kunsthistorici, ktorí za posledné roky zvládli správne konania v rozsahu súčasného zákona. Rozhodne však nie sú pripravení na to, aby prebrali kompetenciu stavebných úradov. Návrh zákona kladie na odborných zamestnancov stavebného úradu osobitné kvalifikačné predpoklady, ktoré mnohí zo súčasných zamestnancov nespĺňajú a ani nebudú spĺňať. Pracovníci stavebných úradov sú tam roky, sú vyškolení a napriek tomu tam dochádza k dlhým čakacím lehotám. Predstavte si, ako to bude vyzerať, ak táto agenda pripadne neškoleným ľuďom.

Predkladatelia tohto zákona predsa museli s týmito problémami počítať. Čo bolo podľa vás cieľom tejto novely?

Cieľom zrejme bolo urýchliť stavebné konania. Podľa našich zistení však táto zmena k finálnemu zrýchleniu konaní určite nepomôže. Otázkou je, či je toto cieľom aj pri ochrane kultúrnych pamiatok. V prípade výstavby rodinného domu je pre vlastníka dôležité, aby získal stavebné povolenie čo najrýchlejšie. V prípade pamiatok by sme sa mali skôr sústrediť na ich najvyššiu možnú ochranu a čo najkvalitnejšiu pamiatkovú obnovu.

Počíta v tomto novela zákona aspoň s navýšením finančných prostriedkov či počtu zamestnancov týchto transformovaných pamiatkových úradov?

Dovolím si povedať, že táto reforma je úplne nepripravená. V prvej verzii zákon nevykazoval ešte žiadne nároky na štátny rozpočet. V spolupráci s ministerstvom kultúry sme sa snažili špecifikovať potrebné počty a vyšlo nám to na dvesto nových zamestnancov a osem nových pracovísk. Malo by to stáť každoročne okolo 9,6 milióna eur. Tieto prostriedky momentálne k dispozícii nie sú. Napriek tomu, že sa o nich rokuje, je možné, že nebudú poskytnuté v plnej výške alebo sa ich vôbec nepodarí zabezpečiť.

Inzercia

Vo všeobecnosti stavebný zákon predpokladá výber 1,5 % z kalkulácie cenových nákladov jednotlivých stavebných akcií, ktoré majú zaplatiť samotní stavebníci. Predstavme si, že z plánovanej investície dvestotisíc eur na obnovu pamiatky bude musieť vlastník tritisíc eur zaplatiť špeciálnemu krajskému stavebnému (pamiatkovému) úradu, ktorý mu na oplátku predpíše množstvo obmedzení a zvýšených nákladov. Bude to ďalšia rana od štátu a zhoršenie vzťahu vlastníkov pamiatok ku štátu. Môžeme tak očakávať obchádzanie zákona a úpravy v interiéroch pamiatok bez ohlásenia. 

Čítajte tiež

Ako vyzerala vaša spolupráca s ministerstvom kultúry?

Na pamiatkovom úrade sme sa o prvej verzii tejto novely stavebného zákona dozvedeli z internetu. Teda nie od nášho zriaďovateľa. Z rozporových konaní postupne vyplynulo, že nápad transformovať krajské pamiatkové úrady na stavebné úrady neprišiel z ministerstva dopravy a výstavby, ale od samotného ministerstva kultúry. Je neuveriteľné, že ministerstvo vopred neodkomunikovalo tento zámer s pamiatkovým úradom.

Dostali ste nejaké vysvetlenie?

Jeho cieľom vraj bolo získať väčšiu kontrolu nad výstavbou. Súčasná právna úprava je podľa nás v tomto smere vyhovujúca. Pamiatkový úrad je dotknutým orgánom stavebných úradov. Na kolaudáciách je možné skontrolovať si splnenie podmienok, ktoré vlastníkovi zadal krajský pamiatkový úrad.

Pri tomto spôsobe realizácie novely zákona k väčšej kontrole výstavby určite nedôjde, skôr naopak. Dôvod, pre ktorý na tejto zmene ministerstvo kultúry tak trvá, mi nie je zrejmý. Pamiatkový úrad je navyše už rok bez riadneho vedenia, keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Táto inštitúcia je teda momentálne úplne bezbranná.

K zákonu ste iniciovali aj hromadnú pripomienku. Ako boli vaše argumenty prijaté?

Stavebný zákon sme nepripomienkovali priamo. Pamiatkový úrad však poslal svoje pripomienky ministerstvu kultúry. To si z nich vybralo len tie najmenej závažné a tú najzásadnejšiu pripomienku v podstate odignorovalo. Pripomienka z pamiatkového úradu sa teda ani nedostala na ministerstvo dopravy a výstavby.

Pri procese bola navyše obídená aj Pamiatková rada, na ktorej majú byť zo zákona prerokované všetky strategické zákony. Ani toto obídenie zákona očividne nie je dostatočným dôvodom na stopnutie tejto novely a tlak na jej schválenie ako celku je obrovský. Obdobne boli odignorované aj hromadné pripomienky odborníkov a verejnosti. 

Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť od januára roku 2023. Ako by to mohlo po schválení vyzerať v praxi?

Pamiatkový úrad bude napríklad musieť vydať stanovisko do tridsiatich dní. Existuje takzvaná fikcia súhlasu, teda ak do toho času úrad nerozhodne, berie sa to ako automatický súhlas. To je navyše v rozpore s požiadavkami medzinárodných predpisov o ochrane kultúrneho dedičstva. Tu sa naozaj vyžaduje kvalitné odborné posúdenie každej zamýšľanej zmeny na pamiatke, pretože to môže viesť k jej ohrozeniu.

Ako to myslíte? 

V súčasnosti pamiatkový zákon umožňuje, aby predtým, než sa začne samotné stavebné konanie, mohol vlastník požiadať o rozhodnutie k zámeru obnovy pamiatky. Na krajskom pamiatkovom úrade si môže prekonzultovať svoj stavebný zámer a vyhnúť sa tak neskorším problémom. Až keď je so všetkými požiadavkami pamiatkarov vlastník uzrozumený, môže zadať projekt architektovi alebo projektantovi. Šetrí sa tak čas aj prostriedky. Tento systém je funkčný, vhodný a dá sa bez problémov zachovať.

Potom ako vstúpi do platnosti tento zákon, môžeme očakávať, že developeri a vlastníci, ktorí nemohli predtým dlhodobo získať stavebné povolenie na úpravu pamiatky, budú stáť v prvom rade a čakať na spustenie tohto systému. Optimisticky tvrdím, že potrvá minimálne niekoľko rokov, kým sa novovzniknuté problémy podarí právne, finančne a personálne ako-tak zastabilizovať alebo navrátiť do pôvodnej podoby.

Aká bude cesta vlastníka po úradoch po prijatí plánovaných zmien?

Nový špecializovaný krajský pamiatkový stavebný úrad by mal kompletne zabezpečiť stavebné konanie od začiatku až do konca. Veľká časť agendy má byť navyše riešená elektronicky. Ak pracoviská nebudú dostatočne personálne zabezpečené, bude dochádzať k spomínanému automatickému súhlasu. V praxi sa tak budú odsúhlasovať aj nevhodné pamiatkové zámery poškodzujúce samotné pamiatky.

Otázne je aj postavenie architekta v celom procese. Ten má posúdiť, či sú spomínané pripomienky relevantné alebo nie. Architekt je v prvom rade v službách investora, ktorý ho platí. Navyše naši architekti a stavební inžinieri vo väčšine prípadov nemajú dostatočné umelecko-historické vzdelanie pre pamiatkovú obnovu.

Ako to ovplyvní stavebnú činnosť v pamiatkových územiach a celkový stav našich kultúrnych pamiatok?

Verejnosť sa často mylne domnieva, že ak má štát sieť krajských pamiatkových úradov, tak sa dostatočne venuje ochrane pamiatok. Myslí si, že tých dvesto odborných zamestnancov zabezpečí, že budeme mať všetky pamiatky v dobrom stave. Nastavenie legislatívy je však len jedným z aspektov. Potrebovali by sme lepšie fungujúci dotačný systém a vyššiu odbornú spôsobilosť aj u architektov, projektantov či realizačných firiem. Taktiež mať funkčné kompenzačné mechanizmy pre vlastníkov pamiatok, aby sme dosiahli, že naše pamiatky budú vyzerať tak ako tie v zahraničí.

Je dnes možné tento proces ešte zvrátiť?

O zákone sa ešte bude hlasovať v Národnej rade, takže je šanca, že poslanci pochopia, že táto cesta pre záchranu pamiatok nie je správna. Obzvlášť v dnešnej situácii, keď je štátny rozpočet z dôvodu pandémie a jej ekonomických dôsledkov napätý. Tieto prostriedky by pre pamiatky mohli byť využité oveľa rozumnejšie. Sami sa často pýtame, prečo ochrana kultúrnych pamiatok nie je témou pre spoločnosť ani politikov. V okolitých krajinách je obnova kultúrnych pamiatok vecou národnej hrdosti a identity. U nás tento koncept, žiaľ, nefunguje. 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.