Pohľad z Moskvy po aljašskom summite Nehanebný mier alebo vojna

„Kým Rusko nezíska celý Donbas, bude sa bojovať ďalej.“ To nie sú slová Vladimira Putina na stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške. Aj keď by mohli byť. 

Takto ohodnotil summit môj známy z Ruskom okupovaného východoukrajinského Donecka. Ale po poriadku.

V piatok v noci na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage na Aljaške rokovali americký prezident Donald Trump so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Ich stretnutie trvalo približne dve a pol hodiny, ale žiadne konkrétne výsledky, s ktorými by pán Kremľa a vládca Bieleho domu chceli oboznámiť verejnosť, neprinieslo.

„Dúfam, že porozumenie, ktoré sme dosiahli, otvorí cestu k mieru na Ukrajine,“ povedal Putin po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii s Trumpom. „Očakávame, že Kyjev a európske metropoly to všetko prijmú konštruktívne a nebudú klásť žiadne prekážky, nebudú sa pokúšať provokáciami alebo zákulisnými intrigami narušiť nastolený pokrok,“ dodal s tým, že o tom, ako a kedy sa skončí vojna, môžu rozhodnúť Európa a Ukrajina. Prirodzene, keď „prestanú podporovať vojnu“.

Trump neskôr v rozhovore pre Fox News uviedol, že s Putinom hovoril okrem iného aj o možných výmenách územia medzi Moskvou a Kyjevom alebo bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Kyjev sa zatiaľ k týmto správam verejne nevyjadril.

„Myslím, že to sú body, o ktorých sme rokovali a v zásade sa zhodli,“ odpovedal na otázku o možných územných ústupkoch Rusku a prípadných amerických bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Dodal, že znepriatelené strany by sa mohli dohodnúť aj na ďalšej výmene vojnových zajatcov.

Foto: TASR/AP

Šéf Bieleho domu v rozhovore takisto uviedol, že by prezidentovi Zelenskému poradil, aby sa s Ruskom dohodol. „Pozrite, Rusko je veľmoc a oni nie,“ povedal. 

Ďalej vyhlásil, že zatiaľ nemusí uvažovať o odvetných sekundárnych clách pre krajiny nakupujúce ruskú ropu, ktorými predtým niekoľkokrát pohrozil. Jeho administratíva však nevylúčila, že sankcie môžu na Moskvu a jej partnerov kedykoľvek dopadnúť.

Ultimátum a záruky

Cez víkend sa začali objavovať prvé náznaky, na čom sa Trump s Putinom predbežne dohodli. Rusko podľa Putina požaduje za ukončenie svojej ofenzívy na Ukrajine, aby sa Kyjev stiahol z Donbasu. To by znamenalo, že by bez bojov Rusko získalo zhruba štvrtinu Doneckej oblasti, o ktorú ťažko a krvavo bojuje.

A to vrátane Slovianska. Mesta, kde sa v roku 2014 začala vojna na východe Ukrajiny a ktorú odštartoval niekdajší dôstojník ruskej tajnej služby FSB Igor Girkin-Strelkov (hoci vtedy nešlo o záujem Putina, ale ambície niektorých mužov v Kremli).

Ak tak Ukrajinci urobia a akceptujú Putinovo ultimátum, Moskva zastaví svoje vojská v južnej Chersonskej oblasti a juhovýchodnej Záporožskej oblasti a nebude tam podnikať nové útoky s cieľom dobyť ďalšie územie, k čomu sa má, aspoň podľa amerického denníka The New York Times, Putin písomne zaviazať. Rovnako ako k tomu, že v budúcnosti Rusi nezaútočia na žiadnu európsku krajinu.

To by mala byť bezpečnostná záruka z ruskej strany.

Po summite na AljaškePutin chce dve ukrajinské oblasti výmenou za zastavenie bojov, Trump ho podporil

Miro Pastorek

Západ by, aspoň podľa talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, mal poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v podobe akejsi variácie na článok 5 Washingtonskej zmluvy o NATO. Teda garantovať Ukrajine, že v prípade ruskej agresie jej západné krajiny prídu aktívne na pomoc bez toho, aby to automaticky znamenalo, že sa do konfliktu zapojí Severoatlantická aliancia.

Inými slovami, Západ by bol schopný odraziť ruský útok na Ukrajinu, ak by to bolo potrebné. Je možné, že by sa pod tieto záruky podpísali aj Spojené štáty, čo by malo výraznejšiu váhu ako vratký sľub Francúzska či Nemecka.

Hra nervov

O tomto rusko-americkom deale bude v pondelok rokovať v Bielom dome Donald Trump s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Trump bude Zelenského nútiť, aby súhlasil s rusko-americkým plánom. Pre Washington je to najrýchlejšia cesta k mieru. Pre Moskvu najrýchlejšia cesta k tomu, čo sa bude dať vydávať za víťazstvo. Preto chce Trump plánovať na piatok 22. augusta ďalší summit za účasti Putina a Zelenského, kde by mal byť mier potvrdený.

Bol by to mier nehorázny, nehanebný a vratký. Bol by založený na Putinovom sľube a odhodlanosti Západu v prípade núdze pomôcť Ukrajine všetkými prostriedkami. A to veru nie je pevná záruka, že ruské chúťky ovládnuť Ukrajinu sú na večné časy zastavené.

Trúfnem si napísať, že tak ako teraz znie možný rusko-americký plán na ukončenie ukrajinského konfliktu, tak s ním Zelenskyj súhlasiť nebude.

Je to, prirodzene, hra nervov, ale ukrajinský prezident by musel byť zatlačený do kúta, ukrajinskej armáde by musel hroziť kolaps, aby s touto ponukou súhlasil. Bol by to krach jeho imidžu muža, ktorý odolal ruskej agresii. Bol by to krach jeho politickej kariéry. A bol by to možno aj krach pomajdanovej Ukrajiny, ktorá vznikla revolúciou dôstojnosti v roku 2014 a vyhnaním krvavého autokrata Viktora Janukovyča.

Foto: TASR/AP

Plán B, bohužiaľ, neexistuje. Nie je tu alternatíva, ktorá by bola ponúknutá Putinovi a on by bol o nej ochotný uvažovať a možno aj rokovať. A v tom vidím predovšetkým nedostatok európskej diplomacie. Spolieha sa na Washington a nie je schopná generovať svoje vlastné realistické scenáre konca vojny na Ukrajine.

Európska diplomacia sa spolieha na Washington a nie je schopná generovať svoje vlastné realistické scenáre konca vojny na Ukrajine.

Slovo realistické je v tomto prípade dôležité spomenúť. Asi by si drvivá väčšina z nás priala, aby Ukrajina obnovila svoje hranice z roku 1991. Lenže snívať o tom a aj o porážke Moskvy a potrestaní Putina medzinárodným tribunálom nezodpovedá realite. Trvať na týchto pozíciách znamená žiť v ilúzii. 

Pravda je taká, že Ukrajina, bohužiaľ, nie je schopná ani oslobodiť všetko svoje územie, ktoré Rusko obsadilo po februári 2022.

Európa za viac ako tri roky nebola ochotná s Putinom rokovať. To, že Kremeľ Európu prehliada a Putin je iba ako-tak ochotný zdvihnúť francúzskemu prezidentovi Macronovi telefón, aby si z neho urobil dobrý deň, je už vec druhá. Preto o najkrvavejšom konflikte na európskom kontinente rokuje s Putinom americký prezident.

Boj s (ne)priateľom

A čo bude ďalej, ak Zelenskyj nebude akceptovať Putinovo ultimátum? Bude sa ďalej bojovať. Na ukrajinské mestá budú ďalej padať ruské bomby, drony a rakety. Ukrajinská spoločnosť bude ďalej naťahovaná na vojnový škripec, ktorého vratidlom Rusko otáča.

Možno s tým Vladimir Putin počíta. Pochybujem, že by Trumpovi navrhol zámerne nerealistické podmienky mieru. Skôr je to pre Putina alternatíva k získaniu východu Ukrajiny vojenskou cestou. Tá je pre neho stále primárna, pretože sa domnieva, že Rusku sa na fronte výrazne darí.

Táto predstava nie je ďaleko od pravdy. Ruská armáda skutočne každým dňom obsadzuje štvorcové kilometre ukrajinského územia. Ku kolapsu ukrajinskej armády alebo k strategickému pretrhnutiu ukrajinskej obrany má situácia na bojisku ešte stále ďaleko.

Čo ukázal summit na AljaškeŽiadna dohoda a mierne Putinovo víťazstvo

Roman Joch

Buď mier za našich podmienok, alebo vojna. To je postoj aj ruských politikov. A dá sa povedať aj nemalej časti ruskej spoločnosti.

„Ak Ukrajina alebo Európa nebudú súhlasiť s podmienkami mierovej dohody dosiahnutej medzi USA a Ruskom, potom bude vojenský konflikt určite pokračovať, pretože v tejto chvíli jednoducho nebude existovať iná alternatíva. A súdiac podľa dynamiky bojov, bude ďalšia možná mierová dohoda pre Ukrajinu oveľa horšia, než je teraz,“ povedal mi ešte pred stretnutím Alexej Veller, ktorý je poslancom Jednotného Ruska a členom Výboru Štátnej dumy pre rozvoj Ďalekého východu a Arktídu.

Ukrajinu, ktorá viac ako tri roky krvácala a umierala za svoju slobodu, čaká boj s (ne)priateľom, ktorý ju chce pritlačiť k múru, aby tú vytúženú nobelovku dostal. A nie je vôbec isté, že Kyjev tento stret vyhrá.